Súbežne s expresionizmom sa utváral samostatný model literárnej tvorby. Jeho nositeľom bol Franz Kafka. Nemožno ho jednoznačne zaradiť, lebo jeho tvorba obsahuje prvky expresionizmu, existencializmu, surrealizmu, psychoanalýzy i mystické prvky.
V poviedke Premena je hlavnou postavou obchodný cestujúci Gregor Samsa. Jedného rána sa zobudí premenený na obrovský odporný hmyz (šváb). Pre jeho okolie (otec, sestra, matka) sa situácia stáva postupne čoraz neznesiteľnejšou. Rodina si vydýchne, až keď Gregor konečne zomrie. „Ono to konečne zdochlo.“
Názov románu Amerika pochádza od Maxa Broda. Hlavná postava je šestnásťročný Karl Rossmann. Rodičia ho pošlú do Ameriky, pretože ho zviedla slúžka a má s ním dieťa. V New Yorku ho čaká strýko. V jeho dome držia Karla veľmi prísne a oddelene od vonkajšieho sveta. Keď ho raz pozvú k otcovmu obchodnému priateľovi, cíti sa tam veľmi príjemne a slobodne. Zvláštne okolnosti však spôsobia, že sa vráti neskoro domov. Karl dostane od strýka list, že sa už nesmie vrátiť do jeho domu. Teraz sa môže spoľahnúť len sám na seba, no presadí sa. Jeho prijatím do prírodného divadla v Oklahome sa román končí.
V románe Proces zobrazuje Kafka spoločnosť s bezprávnymi vzťahmi a existenciálne pocity človeka. Pomocou vnútorného monológu rozoberá etické otázky ľudskej viny. Jozef K. sa cíti vinný už tým, že vôbec existuje. Jozefa K. zatknú v deň jeho 30. narodenín. Hoci nič nevykonal, je proti nemu vznesené obvinenie. Spočiatku sa preňho nič nezmenilo, smie naďalej vykonávať svoje povolanie (je prokuristom v banke). Neskôr ho telefonicky pozvú na výsluch, ktorý sa má konať v nedeľu vo veľkom činžiaku na predmestí. Kafka tu svojimi pochmúrnymi opismi len podčiarkuje celú situáciu. Jozef K. si nevie predstaviť, aký súd ho v tom činžiaku vlastne čaká. Je síce obvinený, ale nevie z čoho. Jozef K. svojich sudcov nikdy nevidel, ani ich nikdy neuvidí. Snaží sa nadviazať kontakt s ľuďmi, no nikto mu nedokáže pomôcť. V predvečer 31. narodenín zavedú dvaja muži, prisluhovači fiktívneho súdu, Jozefa K. do kameňolomu a tam ho zabijú ako prašivého psa.
Aj román Zámok má alegorický podtext a pochmúrnu a tajomnú atmosféru. Zememerač K. prichádza do dediny na úpätí zámku a snaží sa preniknúť do zámku - bez úspechu. Všetky jeho pokusy znemožní tajomná neprístupná byrokracia. Dedinčania sa stavajú k nemu odmietavo, nechcú ho prijať do svojho spoločenstva - je tu znázornený pocit odcudzenia jednotlivca uprostred ľudí.
Človek v Kafkových románoch sa cíti ohrozený tajomnou anonymnou mocou, nedokáže sa proti nej presadiť, vznáša sa nad ním ako hrozba. Ocitá sa v beznádejnej, bezvýchodiskovej situácii. Romány rozoberajú základné otázky ľudského bytia. Reč Kafkových románov je triezva, logická, realistická.
Adam Šangala je historický román zo 17. storočia zachytávajúci atmosféru z čias protináboženských a protitureckých bojov.
Obsah diela:
Dej sa začína na Orave, keď sa mladý Adam po obesení otca rozhodol vybrať do sveta. Neďaleko Žiliny sa zaplietol do bitky a korbáčom vyšľahal zemana. Utiekol do Žiliny, kde sa konal trh. Mesto bolo plné ľudí, žobrákov, biedy a špiny. Mestskí drábi hľadali previnilca, ktorý zabil grófa Markoča, preto sa Adam dal zverbovať do vojska. Poslali ho na Beckov, cestou sa zoznámil s Betkou, s ktorou si padli do oka. Na hrade sa Adam priznal Praskovskému, že zabil šľachtica. Nechtiac spôsobil, že sa ho manželka mladého Praskovského zľakla a potratila, preto ho zatvorili do žalára a mali popraviť. Na hrade bol farárom Konôpka, evanjelický duchovný, ktorý si bol vedomý toho, že u hradného pána má neisté postavenie, lebo ten striedal vierovyznanie podľa výhodnosti podmienok. Pomohol Adamovi a spolu utiekli. Cestou do Trnavy vyslobodili mladého Praskovského z rúk zločincov. V meste sa Adam zamestnal u Pohánkovcov a získal si dôveru ich dcéry Betky. Konôpku uväznili a Adam sa mu chcel odvďačiť za svoj zachránený život: upozornil Belenových vojakov a oslobodený Konôpka sa dostal šťastlivo až na dvor sedmohradského kniežaťa Betlena. Adam si zobral Betku za ženu, ona sa však po piatich rokoch manželstva zdôverila svojej priateľke o vyslobodení Konôpku. Preto Adama odsúdili na smrť sťatím.
Udalosti nasledujú za sebou chronologicky. V románe je viditeľný aj autorov príklon k naturalizmu: opis smrti na začiatku i na konci románu, obrazy mučenia, opis primitívneho stredovekého liečenia, obrazy miest, špinavých ulíc, hygieny ľudí. Väčšina postáv zomiera. Jégé namiesto historických kulís opisuje zaostalé fyzické bytosti, zvýrazňuje negatívne ľudské vlastnosti ako násilnosť, podlosť, zbabelosť.
Kompozícia je rámcovaná (román sa začína smrťou Adamovho otca a končí Adamovou smrťou). Dej je situovaný do prostredia stredovekých hradov a miest (Beckov, Trnava, Žilina). Ideový podtext tvorí myšlienka o potrebe názorovej a náboženskej tolerancie (katolík Šangala a evanjelik Konôpka si navzájom zachránia život).
Hlavná postava – Adam Šangala je človek z ľudu, je to kladný, nezištný hrdina. Prekonáva svoju dobu a ťahá ju
z otroctva k slobode, z okov pudového života k dôstojnému. Jeho protikladom je starý Praskovský, pán hradu Beckov, vypočítavý
a sebecký človek, ochotný niekoľkokrát zmeniť svoje vierovyznanie, týrať ľudí a klamať. V románe vystupujú historické postavy:
Gabriel Betlen (vodca protihabsburgského povstania), Peter Pázmaň (ostrihomský arcibiskup, predstaviteľ rekatolizácie).