18. Slovenská medzivojnová próza

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec sp-prace (11)
Typ práce: Maturita
Dátum: 14.02.2018
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 465 slov
Počet zobrazení: 746
Tlačení: 32
Uložení: 36

SLOVENSKÁ MEDZIVOJNOVÁ PRÓZA

Próza mala v tomto období pluralitný charakter. Popri sebe existovalo mnoho umeleckých smerov a autori do svojej tvorby prinášajú nové témy a nové výrazové prostriedky. Viacerí spisovatelia nadväzovali na realizmus.

JOZEF CÍGER-HRONSKÝ

Patrí medzi medzivojnových prozaikov. Do literatúry vstúpil v 20. rokoch minulého storočia humorne ladenými poviedkami z dedinského prostredia – U nás, Domov, Medové srdce. Napísal tiež romány Chlieb, Jozef Mak.

Jozef Mak je sociálno-psychologický román, ktorý sa skladá zo 75 kapitol a odohráva sa v rokoch 1900-1930. Hlavným hrdinom je obyčajný človek menom Jozef Mak – tzv. človek milión.

Dej sa začína narodením Jozefa Maka ako nemanželského dieťaťa chudobnej vdovy. Pri jeho narodení mu Boh daruje do vienka ukrižované ruky (symbol utrpenia). Matka sa nemohla o Jozefa starať, a preto sa oňho staral jeho starší brat Jano, ktorý ho neustále bil. Keď Jozef podrástol, odišiel k drevorubačom, aby sa vyučil remeslu. Zaľúbil sa do Maruše Meľošovie, neskôr si postavil aj dom a chcel sa tam s ňou nasťahovať. Jeho radosť z domu netrvala dlho, lebo musel narukovať na vojnu. Po návrate z vojny ho čakalo ďalšie prekvapenie. Maruša sa vydala za jeho brata Jana a bývali v dome, ktorý on sám postavil. Maruša sa veľmi zmenila, po chorobe zostala škaredá, zanedbaná a veľmi často ju nachádzal opitú. Jozef si po čase zobral tichú a pracovitú Julu Petriskovú, no naďalej ju podvádzal s Marušou. Jula všetko v tichosti trpela a znášala Jozefovu neveru. Po čase sa Maruša Jozefovi zhnusila. Nevedela zniesť, že ju Jozef opustil, a preto spáchala samovraždu. Jozef sa vrátil k Jule, ktorá medzitým porodila ich prvého syna. Po čase musel Jozef opäť narukovať na vojnu, no Jula mu zatajila, že čaká jeho druhé dieťa. Jozef nebol schopný Jule vyjadriť svoje city a Jula pri pôrode druhého dieťaťa umrela. Autor naznačuje, že Julu zabila Jozefova neláska. Celé dielo sa končí citátom: „Trp, Jozef Mak. Človek milión si, nuž vydržíš všetko. Keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale je pravda, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“

MILO URBAN

Patrí k predstaviteľom medzivojnovej literatúry. Svoje prvé dielo (novelu) vydal pod názvom Jašek Kutliak spod Bučinky. Druhá novela má názov Za vyšným mlynom a neskôr sa stala predlohou pre libreto Suchoňovej opery Krútňava. Ďalšie novely: Výkriky bez ozveny, Kto seje vietor,..

Román Živý bič – unanimistický román (lat. una anima – jedna duša) --> celá dedina ako kolektívny hrdina

Dej sa odohráva v dedine Ráztoky. Autor povedal, že leží pánu Bohu za chrbtom. Román sa skladá z 2 častí:
1. Stratené ruky
2. Adam Hlavaj

Postavy:

Ilčíčka – prostá, jednoduchá žena, ktorá nechápe vojnu, a sama do nej posiela svojho syna a manžela.
Napokon si však uvedomí, že ich poslala na smrť.

Štefan Ilčík – Ilčíčkin syn, bol jedináčikom a na vojne zakrátko pochopí, že celý život prežil v ilúziách. V kasárňach sa dostáva pod vedenie krutého čatára Rónu, ktorý vojakov urážal a ponižoval. Štefan to znáša ťažko, začne sa búriť, za čo je potrestaný väzením. Napokon toto ponižovanie nevydrží a lopatou udrie čatára po hlave, čím ho zabije. Štefana odsúdia na smrť zastrelením.

Ondrej Koreň – vracia sa z vojny ako mrzák – bez pravej ruky, jazyka a s jazvou na tvári

Adam Hlavaj – kladná postava, triezvo zmýšľajúci človek, ktorý dezertoval z frontu. Chápal, čo dokáže vojna a ostatných odsudzuje za to, že dokážu len nadávať. Búri sa proti vrchnosti, na konci sa dostáva na čelo vzbury v mene spravodlivosti.

Eva Hlavajová – žena Adama Hlavaja, bez muža sa jej žije ťažko a preto prichádza za notárom Okolickým, aby jej vyreklamoval muža z vojny. Okolický násilne prinúti Evu aby sa mu oddala, čo nezostáva bez následkov. Eve sa narodí nemanželské dieťa, zostáva bezbranná a zúfalá. Keď chce dať dieťa pokrstiť, farár ho odmieta. Eva si napokon zvolí dobrovoľnú smrť v rieke.

notár Okolický – záporná postava, predstaviteľ vyššej vrstvy, ktorého sa ľudia boja. Vedie prázdny život, je pôžitkár, má moc pretože ho chránia žandári, no v skutočnosti je to zbabelec.

Jano Kúrňava – rozporuplná postava, donášač v dedine.

Dej románu sa odohráva počas 1. svetovej vojny v hornooravskej dedine Ráztoky, ležiacej ďaleko od frontu. Skladá sa z dvoch častí - prvá časť má názov Stratené ruky a druhá časť názov Adam Hlavaj. Obidve časti pozostávajú z dvadsiatich štyroch pomerne samostatných kapitol.

Obyvatelia Ráztok spočiatku celkom nechápali, čo je to vojna. Okrem toho, že mnohí mladí muži museli narukovať, sa vojna ich dediny a okolia ešte nedotkla. Postupne však začali prichádzať prvé oznámenia o smrti synov a manželov, polia nemal kto obrábať, bol nedostatok potravín, hrozil hlad. Rekvirácie boli stále častejšie, ľuďom pobrali aj kone a dobytok. Na dedinu doľahol strach.

Hrôzy vojny si dedina uvedomila i vtedy, keď sa z frontu vrátil Ondrej Koreň. Vrátil sa ako mrzák, bez pravej ruky, nemý, so znetvorenou tvárou. (Ondrejova uťatá „stratená“ ruka je symbolom vojny i bezmocnosti ľudí.)

Vojna trvala už tri roky. Stále viac mladých mužov z dediny muselo narukovať. Povolávací rozkaz dostal aj jediný syn vdovy Ilčíčky, Štefan. V kasárňach sa dostal pod velenie krutého čatára Rónu. Róna vojakov ponižoval, bil a urážal, čo Štefan Ilčík znášal veľmi ťažko. Začal sa búriť, odmietal splniť nezmyselné príkazy, za čo bol trestaný väzením. Napokon nevydržal šikanovanie a ponižovanie a lopatou udrel čatára Rónu. Róna bol na mieste mŕtvy. Štefana odsúdili na smrť zastrelením. Keď sa Ilčíčka dozvedela o smrti svojho jediného, milovaného syna, takmer sa zbláznila. Bola plná smútku a nenávisti. Odteraz ešte viac poburovala ľudí v dedine proti pánom, proti vrchnosti a proti vojne.

Narukovať musel aj Adam Hlavaj. Doma zanechal svoju mladú, peknú manželku Evu a malého synčeka Adama. Eva veľa plakala za svojím manželom, ktorého mala veľmi rada. Žilo sa jej veľmi ťažko, sama musela robiť všetky ťažké práce na poli. Napokon zašla za notárom Okolickým, aby ho poprosila o pomoc.
Chcela ho požiadať, aby "vyreklamoval" jej muža z vojny. Notár, bezcharakterný, bezohľadný a podlý človek, prinútil Evu, aby sa mu oddala.

Okolický, samozrejme, svoj sľub, že reklamáciu napíše, nesplnil (reklamácia =žiadosť o oslobodenie branca od brannej povinnosti) - najmä, ak sa po dedine rozchýlilo, že Eva Hlavajová čaká dieťa. Notár sa naľakal a pohrozil Eve, že ak prezradí meno otca dieťaťa, nevybaví Adamov návrat z vojny. Eva sľúbila, že bude mlčať.
Svoj sľub dodržala, hoci celá dedina sa od nej odvrátila. Pohŕdali ňou, ponižovali ju, nikto - okrem Ilčíčky a Ondreja Koreňa - jej nechcel pomôcť. (Pritom však mnohé ženy, a to práve tie, ktoré ju najviac ohovárali, sa počas vojny mravne spustili).

Eva bola bezbranná, zúfalá a osamotená. Už nemala čo dať jesť ani svojmu synovi. Musela sa ponížiť a prosiť ľudí o almužnu. Keď sa dieťa narodilo, Eva ho prijala so slzami. Ťažko jej padlo i pozrieť naň. Kaplán odmietol nemanželské dieťa pokrstiť. Eva bola stále zúfalejšia a bezradnejšia. Najviac ju trápilo, že i Adam prestal písať. Nevedela, čo sa s ním stalo. Napokon si zvolila dobrovoľnú smrť v rieke.

Druhá časť románu sa začína návratom Adama Hlavaja do dediny. Adam Hlavaj sa vzbúril, odmietol ďalej bojovať. Zbehol z frontu a trvalo mu celé týždne, kým sa vysilený dostal domov do Ráztok. Už sa vopred tešil na stretnutie s Evou a so synčekom. Ich dom však bol tmavý, tichý. Po Evinom pohrebe si malého Adama vzala k sebe Ilčíčka. Od nej sa potom dozvedel o tom, ako zomrela jeho manželka. Spočiatku sa hneval na Evu a chcel sa pomstiť domu, kto zavinil ich nešťastie. Nikto však nevedel, kto to bol. Až neskôr sa dozvedel pravdu od notárovho sluhu, ktorý si náhodou vypočul rozhovor Evy a notára. Keď sa to dozvedeli i ostatní obyvatelia Ráztok, vzbúrili sa proti nenávidenému notárovi. Notár sa naľakal a dal zavolať do dediny žandárov a vojenský oddiel. Vojaci sa usadili v budove školy.

Okolický od strachu začal piť. Strach a alkohol z neho urobili ľudskú ruinu. Chcel dať chytiť Adama, ale tomu sa vždy podarilo ujsť. Celá dedina pomáhala ukrývať ho. Keď sa konečne osamote stretol s notárom, prinútil ho,
aby sa priznal. Notár dostal porážku a ochrnul na polovičku tela.

V dedine vypukla epidémia červienky (dyzentérie). Chorobe podľahli najmä deti, v dedine nebola taká rodina, ktorá by nepochovala jedno alebo i viac detí. Niektoré ženy, aby zabudli, začali piť v krčme zarovno s chlapmi. Medzi deťmi, ktoré zomreli, bol aj Evin nepokrstený a nikým nechcený syn.

Vojna sa skončila. Do Ráztok i do okolitých dedín a miest sa začali vracať vojaci s puškami. Notár Okolický sa zľakol a dal príkaz odzbrojiť vracajúcich sa chlapov. V dedine vypukla živelná vzbura. Ľud na čele s Ilčíčkou napadol strážnicu, pričom jeden zo žandárov zabil Ilčíčku (prepichol ju bajonetom). Vzbura sa už nedala zastaviť. Notár sa snažil ujsť z dediny, ale chytili ho. Rozzúrený dav ho poopľúval a potom ho presne tam, kde Eva skončila do rieky, posadili do vody až po bradu, podopreli doskami a nechali, aby rozmýšľal o sebe. Dosky sa však uvoľnili a notár sa utopil. Zúriví ľudia najskôr prepadli krčmu a potom, už posmelení alkoholom, obchod a notárov dom. Plienili, rozbíjali, odnášali, čo sa dalo. Adam napokon krčmu - príčinu mnohého zla - podpálil. Zdalo sa mu, že po dlhom utrpení dosiahol konečne slobodu.

Učebný materiál si môžeš pozrieť v dokumente PDF kliknutím na nasledujúci odkaz:
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Vypracované témy zo slovenského jazyka literatúry

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.022