20. Satira a humor v slovenskej literatúre

SATIRA A HUMOR V SLOVENSKEJ LITERATÚRE

JONÁŠ ZÁBORSKÝ

Patril k všestranným autorom, písal poéziu, prózu a literárnu kritiku. Jeho tvorba má polemický, kritický aj satirický charakter. Vo svojich dielach sa snaží podať realistický a kritický obraz súčasného národného života. Satirický podtón prevláda najmä v jeho prozaických dielach, zobrazil v nich spoločensko-politické pomery v rokoch Bachovho absolutizmu a po Rakúsko-uhorskom vyrovnaní.

Dva dni v Chujave – povesť, má 2 časti: Deň škaredý a Deň pekný

Deň škaredý

Zobrazuje zaostalosť, biedu a alkoholizmus. Vychádza tu z vlastných skúseností, keď pôsobil ako farár v Župčanoch. Táto časť má kritický aj satirický charakter. Páni zdierajú ľud, vymáhajú od nich dane a ubiedený ľud hľadá východisko v krčme a alkohole.

Deň pekný

Má utopický charakter, Záborský sa tu snaží načrtnúť východisko z nepriaznivého rozpoloženia ľudu. Dej tejto časti sa odohráva o niekoľko rokov neskôr, zobrazuje dedinu Chujavu ako radostnú a pokojnú, z dediny zmizla stará inteligencia, do dediny prichádza učiteľ a farár, ktorí sa starajú o výchovu a kultúru ľudstva (napr. založili verejnú sýpku, škôlku, chceli postaviť cukrovar).

JOZEF IGNÁC BAJZA

Narodil sa pri Žiline, študoval teológiu vo Viedni, pôsobil ako farár v Dolnom Dubovom, dostal sa do sporu v bernolákovcami. Má 2 prvenstvá v slovenskej literatúre, ako prvý sa pokúsil uzákoniť jazyk, ten sa však neujal (dlhé súvetia, zmenený slovosled). Vo svojom diele nastoľuje pálčivé otázky súčasného života – náboženské, národné a sociálne. Ako prvý uviedol do literatúry nový literárny žáner – román.

René mládenca príhody a skúsenosti je 1. román. Je napísaný západoslovenským nárečím a pravopisom, ktorý Bajza sám navrhol, má formu denníka a listu. Napínavosť deja zvyšuje autor postupným odhaľovaním a príčin konania v 2 dejových líniách súčasne. Hrdinovi dal meno René (znovuzrodený), teda už názvom chcel povedať, že ide o človeka s novým zmýšľaním. René je prototypom osvietenstva, jeho konanie determinuje túžba, ktorej podriadil aj svoj osobný život. Román má 2 zväzky:

1. zväzok
   René je synom bohatého benátskeho kupca. Na cestách za obchodom po východných krajinách ho sprevádza učiteľ Van Stiphout. Po stroskotaní lode sa René dostáva do otroctva do Egypta. V Káhire vyučuje európskym mravom dcéru mohamedánskeho patriarchu Hadixu. Tá sa do neho zamiluje. René je odsúdený na trest smrti za potupenie mohamedánskej viery. Všetko sa vysvetlí a René si napokon odvedie Hadixu.
2. zväzok
   René sa so svojim učiteľom dostáva na Slovensko. Spoznáva život meštianstva, šľachty, chudobných ľudí. Prechádzajú po dedinách, kde majú možnosť spoznávať život, zmýšľanie, kultúrne a sociálne pomery. Navštívia fary oboch vyznaní, sedliacku svadbu, židovského krčmára. Koniec románu chýba.

BOŽENA SLANČÍKOVÁ–TIMRAVA

Bola predstaviteľkou kritického realizmu. Vo svojich prvotinách spracúva ľúbostnú tematiku a zobrazuje lásku, ktorá vychádzala z majetkových pomerov. Hlavnými postavami sú najmä ženské hrdinky, ktoré po vytriezvení z lásky prežívajú sklamanie.

Ťapákovci – Poviedka, v ktorej autorka podala ostrú kritiku zaostalosti a zápecníctva - podáva skupinovú charakteristiku Ťapákovcov.

Kompozícia je založená na prelínaní dvoch dejov: vonkajší (konflikt Ťapákovcov s Iľou), vnútorný (životná tragédia Anče-zmije, ktorá patrí k najtragickejším Timraviným postavám).

Jazyk: Poviedka je napísaná jednoduchou ľudovou rečou.

Ťapákovci žijú v jednom dome 16. Sú viac-menej zaostalí, so všetkým sú spokojní a lipnú na starých zvykoch svojich otcov/dedov. V popredí deja stoja 2 ženské postavy – Iľa (kráľovná) a Anča (zmija).
Iľa je ženou najstaršieho Paľa Ťapáka. V dedine robí babicu a túži po modernejšom, kultúrnejšom spôsobe života. Anča je sestra Ťapákovcov, po chorobe ktorú prekonala v detstve zostala mrzáčkou. Vláči sa iba po rukách a kvôli svojmu osudu sa hnevá na celý svet. Vyšíva čepce pre nevesty a uvedomuje si, že ona ňou nikdy nebude.
Iľa chce, aby jej manžel Paľo postavil dom a aby sa odsťahovali z preplnenej chalupy Ťapákovcov. Vyhráža sa Paľovi, že ho opustí a nakoniec to aj urobí. Prijme miesto richtárky a stáva sa dedinskou babicou. Neskôr sa Paľo umúdri a dom postaví. Spokojní sú aj Ťapákovci, lebo sa v dome tlačia už iba 14. Tešia sa, že im Iľa nebude rozkazovať a nútiť ich zmeniť staré zvyky. Iba Anča sa trápi a trpko ľutuje, že sa vôbec narodila.

JANKO JESENSKÝ

Pani Rafiková – novela (humorná), má 5 častí, slabú dejovú líniu a autor tu pravdivo vykresľuje charakteristiku
postáv, morálku ľudu a meštianstva

Postavy:

Pani Rafiková – malej postavy, osteň slamy, červené líca, malé očká, postriebrené vlasy, celý život nepracuje, má služobníctvo a manžela, ktorý je pod papučou.

Dcéra Miluška – matka ju nekriticky miluje, nemusí robiť nič, jediné čo musí, je vedieť po francúzsky a hrať na klavíri. Jediným cieľom matky je ju dobre vydať.

Dej sa odohráva v mestečku Ľanovo, kde pricestuje advokát Brveník, ktorý sa zamiluje do vdovy Malinovej,
no nikto netuší, že sa poznali už predtým. Keď sa pani Rafiková dozvie, že sa vdova Malinová chce vydať za advokáta, rozhodne sa mu dohodiť svoju dcéru. Miluška však svojej matke urobí škrt cez rozpočet, pretože ona
je už dávno zaľúbená do svojho učiteľa francúzštiny. Preto sa rozhodne, že s ním v noci ujde. Pani Rafiková sa nedokáže zmieriť s tým, že nedosiahla to, čo chcela. Netrápi ju ani útek dcéry. Viac ju trápi to, čo povedia susedia a spoločnosť.