21. Prvé slovenské romány

PRVÉ SLOVENSKÉ ROMÁNY

JOZEF IGNÁC BAJZA

Narodil sa pri Žiline, študoval teológiu vo Viedni, pôsobil ako farár v Dolnom Dubovom, dostal sa do sporu v bernolákovcami. Má 2 prvenstvá v slovenskej literatúre, ako prvý sa pokúsil uzákoniť jazyk, ten sa však neujal (dlhé súvetia, zmenený slovosled). Vo svojom diele nastoľuje pálčivé otázky súčasného života – náboženské, národné a sociálne. Ako prvý uviedol do literatúry nový literárny žáner – román.

René mládenca príhody a skúsenosti je 1. román. Je napísaný západoslovenským nárečím a pravopisom, ktorý Bajza sám navrhol, má formu denníka a listu. Napínavosť deja zvyšuje autor postupným odhaľovaním a príčin konania v 2 dejových líniách súčasne. Hrdinovi dal meno René (znovuzrodený), teda už názvom chcel povedať, že ide o človeka s novým zmýšľaním. René je prototypom osvietenstva, jeho konanie determinuje túžba, ktorej podriadil aj svoj osobný život. Román má 2 zväzky:

1. zväzok
   René je synom bohatého benátskeho kupca. Na cestách za obchodom po východných krajinách ho sprevádza učiteľ Van Stiphout. Po stroskotaní lode sa René dostáva do otroctva do Egypta. V Káhire vyučuje európskym mravom dcéru mohamedánskeho patriarchu Hadixu. Tá sa do neho zamiluje. René je odsúdený na trest smrti za potupenie mohamedánskej viery. Všetko sa vysvetlí a René si napokon odvedie Hadixu.
2. zväzok
   René sa so svojim učiteľom dostáva na Slovensko. Spoznáva život meštianstva, šľachty, chudobných ľudí. Prechádzajú po dedinách, kde majú možnosť spoznávať život, zmýšľanie, kultúrne a sociálne pomery. Navštívia fary oboch vyznaní, sedliacku svadbu, židovského krčmára. Koniec románu chýba.

SVETOZÁR HURBAN VAJANSKÝ

Vedúca osobnosť mladej generácie.

Suchá ratolesť – román, zachytáva problémy slovenskej národnej spoločnosti v 60. a 70. rokoch 19. storočia. Vajanský nevykresľuje situáciu realisticky, ale predkladá svoj názor na ozdravenie národného života. Opiera sa o zemianstvo a inteligenciu. Vytvára tak akúsi národnú inteligenciu rodu i ducha. Vedome nezobrazuje zemianstvo podľa skutočnosti. V postave Stanislava Rudopoľského vytvára typ zemana, ktorý by bol na prospech národu.

Kompozícia: román má 10 kapitol a bohatú dejovú líniu s odbočeniami a vedľajšími postavami. Postavy sa počas deja menia.

Postavy:

Stanislav Rudopoľský – zeman, študoval právo vo Viedni, veľmi vzdelaný, pozná európsku literatúru,
o Slovensku nemá vysokú mienku

Karol Vanovský – statkár, usiluje sa o oživenie slovenského politického života, veľa času venuje hospodárstvu,
kandiduje vo voľbách

Mária Vanovská – Karolova žena, veľmi pekná, citlivá, inteligentná, má však pocit, že ju muž zanedbáva a cíti
sa byť opustená, stará sa o domácnosť celý život

učiteľ Albert Tichý – Karolov priateľ, veľmi inteligentný a zároveň aj citlivý muž, je veľký národovcom a verí, že
dokáže oživiť slovenské zemianstvo, miluje Annu Belinskú, no neodváži sa jej vyznať lásku

Anna Belinská – je Karolovou chovanicou, skromná, utiahnutá, ale vo vnútri plná vášne a citu, ako prvá prejaví
lásku k Tichému, je však chorá na srdce, má slabý zrak a napokon umiera

Adela Rybárička – mladá vdova okolo ktorej sa sústreďuje najmä malomestská spoločnosť, hlavne mužská,
správa sa dosť výstredne – fajčí, hrá karty a usporadúva pikniky, je spontánna a samostatná,
nenechá sa ovplyvňovať malomestskými paničkami, vo svojej podstate je citlivá mravná duša

Dej zachytáva rast a premenu Stanislava Rudpoľského, ktorý sa po rokoch vracia do rodného Rudopolia. K Slovensku nemá žiadny vzťah, zdá sa mu zaostalé. Až rozhovory s Vanovským a Tichým ho privedú k názoru, že len národne uvedomelé zemianstvo sa môže postaviť na čelo národného zápasu. Rudopoľský sa neskôr ožení s Adelou Rybáričkou, ktorá naňho zapôsobí svojou osobnosťou a v závere románu sa Rudopoľský zapája do národného života. Prestáva byť tzv. suchou ratolesťou na strome slovenského národa.

JANKO JESENSKÝ

Demokrati – spoločenský román, názov je ironický, námet čerpá zo života slovenskej buržoázie
v 30. rokoch 20. storočia a kritizuje buržoáznu demokraciu, vypočítavosť, klebetnosť, kariérizmus,...

Kompozícia: skladá sa z 2 častí (1. časť má 24 kapitol, 2. časť má 25 kapitol)

Reč a štýl: autorská reč sa preplieta s rečou aj charakteristikou postáv

Postavy: doktor Ján Landík, mäsiar Tolkoš, Hanka, doktor Petrovič, jeho dcéra Želka, veľkostatkár Dubec

Hlavná dejová línia zachytáva vzťah medzi Hankou a Landíkom, je prerušovaná epizódami z malomestskej spoločnosti. Do deja vkladá výjavy z politického života.

1. časť
   Mladý právnik Landík spolu s mäsiarom Tolkošom založia v miestnom hostinci spolok Rovnosť, ktorý má podporovať ideály demokracie, hneď v úvode sa však ukáže, že slová rovnosť a demokracia k sebe nejdú a tu dochádza k zápletke. Tolkoš sa prizná, že sa mu páči slúžka Hanka, no na verejnosti sa s ňou hanbí ukázať, pretože je bez spoločenského postavenia. Landík navrhne Tolkošovi, že bude Hanku celý týždeň odprevádzať domov. Spočiatku to ľutuje, že pristúpil na takúto stávku, ale čím ďalej Hanku odprevádza, začína sa mu páčiť a chce sa s ňou stretávať aj mimo. Vzťah Hanky a Landíka spôsobí u malomeštiakov pobúrenie. Z Tolkoša sa vykľuje nadutec, obmedzenec a žiarlivec. Zníži sa k tomu, že začne písať anonymné listy Landíkovej rodine a jeho zamestnávateľovi. Landíka „za trest“ preložia do vyššieho úradu a cesty s Hankou sa dočasne rozchádzajú.

2. časť
Do popredia sa dostáva rodina Petroviča, ktorý je kariérista a nezastaví sa pred ničím. Má dcéru Želku, ktorá je typickou postavou veľkomestskej zlatej mládeže. Želka začne flirtovať s Landíkom, on ju však odmietne, a preto sa z trucu vydá za bohatého veľkostatkára Dubca. Záver románu je o to viac zaujímavý, že Hanka nie je slúžka, ale je dcérou Dubca. Landík si nakoniec Hanku zoberie za ženu, a tak sa Želka stane jeho svokrou a Hanke macochou.