V 19. storočí neboli veľmi priaznivé podmienky pre rozvoj divadla na Slovensku. Slováci boli vystavovaní národnému útlaku, chýbalo slovenské školstvo, kde by sa formovalo národné povedomie, neboli im povolené takmer žiadne národné inštitúcie (s výnimkou napr. Matice slovenskej v rokoch 1863 - 1875). Na Slovensku neexistovala žiadna stála slovenská divadelná scéna (žiadne kamenné divadlo), ale chýbali aj skúsenosti – herecké, režisérske, dramatické...
Starší brat Sama Chalupku, bol majstrom komédie. Napísal dielo Kocúrkovo, ktoré bolo uvedené v roku 1830 pri otvorení 1. slovenskej ochotníckej scény, ktorú v Liptovskom Mikuláši založil Gašpar Fejérpataky-Belopotocký.
Kocúrkovo (Len aby sme v hanbe nezostali) je satirická komédia napísaná v 3 dejstvách slovakizovanou češtinou, podáva tu satirický pohľad na malomestské prostredie, kritizuje nedostatok národného povedomia, ale aj odnárodňovanie.
Postavy:
pán z Chudobíc – predstavuje spoločenskú vrstvu zemanov, je polovzdelanec, ale
napriek tomu je
školský a cirkevný inšpektor, je povýšenecký voči kňazovi a učiteľovi, pôvodom je
Slovák, ale hlási sa
k myšlienke Veľkouhorska
Jánoš Tesnošil – čižmársky majster, predstavuje remeselnícku vrstvu, je typ odrodilca,
rád si vypije
a často svoju reč pretkáva maďarskými výrazmi
Madlena – Jánošova žena, je jednoduchá, ale
prefíkaná, rada sa prezentuje nemčinou, ktorú neovláda,
nedopustí na deti
Anička – dcéra M a J, je hlúpa, rozmýšľa len nad tým, ako sa najlepšie vydať
Honzík – syn M a J, je študentom, fajčí, nadáva po latinsky, vymýšľa klamstvá, je sympatický
učiteľ Svoboda – typ národovca, vzdelaný mladý muž, nedá sa oklamať rečami
kocúrkovských
mamičiek, ktoré mu núkajú svoje dcéry do manželstva
Politik, novinár, dramatik, venoval sa najmä divadelnej tvorbe.
Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch
Postavy:
grófka Eržika Hrabovská – sirota, od detstva je zasnúbená s Lajošom Kostrovickým, je krásna, milá a
hrdá na slovenský národ
Miluša Oriešková – dcéra vlasteneckého učiteľa, je vychovaná v národnom duchu
a tolerancii
k Uhorsku, Eržikina spoločníčka
barón Lajoš Kostrovický – počas pobytu v Pešti sa odnárodnil, hlási sa k Maďarom
Ján Rohon – zememerač, priateľ baróna, ktorý je tiež pomaďarčený pod vplyvom
maďarského
prostredia
Capková – komorná grófky, je nesympatická, správa sa povýšenecky, udržiava si odstup
od ostatného
služobníctva, hoci sama pochádza z ľudu
Grófka Eržika má prijať svojho ženícha baróna Kostrovického, chce
oznať jeho povahu a vyskúšať jeho lásku,
preto sa vymení so svojou spoločníčkou. Baróna prijíma Miluša, ktorá hneď na začiatku
stretnutia vysloví prísne pokarhanie adresované odrodilcom. Lajoš Kostrovický si s Jánom Rohonom tiež vymenia úlohy. Miluša tajomstvo
nevydrží a prezradí inžinierovi Rohonovi, že nie je grófka a Rohon vyjde tiež s pravdou von. Komédia vyvrcholí keď Miluša, ktorá sa
stále vydáva za grófku sama ponúkne svoju ruku barónovi. Barón je zaskočený a nevie ako sa dostať z nepríjemnej situácie. Nakoniec sa
udalosti vysvetlia, Eržika sa definitívne sľúbi barónovi a Miluša inžinierovi Rohonovi.
Statky zmätky – dráma v 4 dejstvách, podáva v nej kritický pohľad na otázku majetku a jeho zhubné následky
Postavy:
Palčíkovci – starí bohatí bezdetní manželia, ktorí na starobu potrebujú pomoc
Ľavkovci – majú syna Ďura, sú príbuzní Palčíkovcom
Ďuro Ľavko – nezodpovedný
Zuzka – Ďurova žena
Beta – Ďurova frajerka
Bezdetní gazdovia Palčíkovci
sa dohodnú s Ľavkovcami, že ak ich syn Ďuro popýta za ženu Zuzku Kamenskú, oni ich potom prijmú do svojho domu, a ak ich budú dobre
oparovať, tak im prepíšu majetok. Ľavkovcom sa plán zapáči. Ďuro sa medzitým zapletie s Betou, ktorá preňho opustila druhého muža,
vyčíta jej, že ešte nie je rozvedená.
Po svadbe Ľavkovci vyčítajú mladým, že nie sú dosť pracovití a Zuzke dohovárajú, že je
k mužovi chladná a odmeraná. Ale Ďuro chodí stále za Betou a Zuzka je z toho nešťastná. Čaká dieťa, snaží sa každému vyhovieť,
ale nikto nie je spokojný. Ďuro ju ponižuje, kričí na ňu a dohovára sa s Palčíkom, že ak privedie druhú ženu podľa svojho výberu, tak
sa bude lepšie starať o majetok. Zuzka teda odchádza. Ďuro podpichnutý Betou začína od Palčíka vymáhať prepísanie majetku. Starí
vykrikujú mladým, že ich aj tak okrádajú. Ďuro prosí Zuzku o odpustenie, no ona mu neverí a nechce sa k nemu vrátiť. V závere
Palčíkovci sľubujú Zuzke, že budú pamätať na jej syna a postarajú sa oňho.
Jeho divadelné hry predstavujú spojivo medzi realistickou drámou a modernou slovenskou dramatickou tvorbou.
Jožko Púčik a jeho kariéra je komédia, má 3 dejstvá, autor toto dielo označil ako satiru na falošne chápaný humanizmus. Prvé dejstvo sa odohráva v elegantne zariadenej kancelárii spolku Humanitas, druhé vo väznici a tretie opäť v kancelárii.
1 dejstvo:
Jožko
Púčik je skromný, pracovitý, svedomitý a dobromyseľný úradníček. Má vážne životné zásady, správa sa podľa prikázania „miluj
blížneho svojho ako seba samého“.
Jeho šéf Rohatý je bezohľadný, pokrytecký a egoistický. Vedie kanceláriu dobročinného spolku
Humanitas.
Je arogantný a úlisný. S ľuďmi, ktorí sú nad ním, hovorí ponížene, s podriadenými bezočivo a panovačne.
Jožko pracuje v spolku Humanitas, kde je zatiaľ zamestnaný iba na skúšobnú dobu. Keďže práve uplynul rok,
teší sa, že pani
predsedníčka ho určite zamestná natrvalo. Prácu by veľmi potreboval, predtým bol nezamestnaný a teraz zo svojho malého platu podporuje svoju
sestru, jej dve deti a spláca dlžobu po nebohom švagrovi.
Zverí sa svojmu šéfovi Rohatému so svojim ťažkosťami a prezradí mu
i to, že sa mu páči kolegyňa, slečna Vierka. Poprosí Rohatého, aby sa zaňho u nej prihovoril. Rohatý si žiada od Púčika protislužbu.
Povie mu, že vyhodil z domu ženu aj s deťmi, lebo svokor mu nezaplatil sľúbené veno. Podľa rozhodnutia súdu jej musí platiť výživné,
a keďže nemal peniaze, vzal si z pokladnice tritisíc korún. Žiada Jožka, aby ten dlh vzal pred predsedníčkou na seba.
Do kancelárie vstupuje predsedníčka. Odovzdá Jožkovi obálku so štyridsaťtisíc korunami a prikáže mu, aby ich uložil do stola. Zároveň si pýta tritisíc korún z pokladnice. Rohatý jej oznamuje, že Jožko je v takej biede, že si požičal z pokladnice tritisíc korún. Predsedníčku to veľmi rozčúli a Jožko už stráca nádej na stále zamestnanie. Za Púčikom prichádza jeho sestra – je biedna, staromódne oblečená a uplakaná. Oznamuje mu, že nedostala trafiku, ktorú jej sľúbili, lebo Jožko ju podporuje, a teda nie je úplne bez pomoci. Kým vyprevadí sestru, odovzdá Jožko kľúčik od písacieho stola Rohatému. Ten si rýchlo vezme zo stola obálku a odchádza z kancelárie. Predsedníčka sa vráti a pýta si obálku od Púčika. Rohatý, ktorý sa medzitým tiež vrátil, mu podáva kľúče. Jožko otvára zásuvku, tá je však prázdna. Rohatý na príkaz predsedníčky telefonuje na políciu. Púčika zatknú a odvážajú ho. Rozčúlená predsedníčka za ním kričí, že je ich hanbou a že ho vyhadzuje zo zamestnania.
Jožka vo väznici vypočúva sudca, potom prichádza za ním advokát a napokon lekár. Nikto od neho nečaká pravdu, iba to, aby sa rýchlo priznal. Jožko je však pokojný, neobáva sa, je presvedčený, že ho oslobodia, veď je nevinný a on verí v spravodlivosť. Púčik svojim návštevníkom väčšinou odpovedá citátmi z biblie, čím ich doháňa k šialenstvu. Navštívi ho aj predsedníčka spolku. Jožko ju nechce ani vidieť, je urazený, pretože ho nespravodlivo obvinila. Predsedníčka mu oznamuje, že prichádza za ním ako za prípadom, lebo povinnosťou ich spolku je starať sa aj o zlodejov a ich príbuzných. Spolok už aj poslal podporu jeho sestre. Do cely prichádza predsedníčka ďalšieho dobročinného spolku Benevolencia, pani Kačičková. Aj ona mu oznámi, že navštívila jeho sestru a dala jej, čo potrebovala pre seba a pre deti. Obe predsedníčky sa o Jožka pohádajú. Jožka navštívi i sestra, je usmiata, elegantne oblečená. Označuje ho za šľachetného hrdinu. Ďakuje Jožkovi, že sa za nich obetoval. Majú sa odvtedy oveľa lepšie, spolok Humanitas jej posiela stravu, Benevolencia šaty. Jožko jej vyčíta, že za to všetko musí on zaplatiť svojou cťou. Po jej odchode si to však celé rozmyslí a rozhodne sa vypovedať.
Sudca chce Jožka vypočúvať v kancelárii spolku Humanitas. Ešte pred ich príchodom Rohatý potajomky vráti peniaze do predsedníčkinej kancelárie. Sudca vypočúva i ostatných zamestnancov. Tí vypovedajú v prospech Jožka a podozrenie sa začína obracať na Rohatého. Rohatý rýchlo pripomenie, že kanceláriu predsedníčky ešte neprezreli. Prichádza i Jožkova sestra, ktorá má dostať trafiku od Humanitasu, ak Jožka odsúdia. Sudca vyzve Jožka, aby konečne povedal pravdu. Ten si začne vymýšľať nový životopis s rodičmi alkoholikmi, s bitkárskou mladosťou a s krádežami v obchodoch. Prizná sa ku krádeži a tvrdí, že všetky peniaze prehýril. Pani predsedníčka omdlieva od hrôzy, akého človeka zamestnávala. Sudca je spokojný a sľubuje Jožkovi menší trest. Práve vtedy sa však nájdu peniaze v kancelárii predsedníčky. Sudca vynadá Púčikovi, že celý čas klamal a vymýšľal si. Nikto nechápe, ako sa peniaze dostali do predsedníčkinej kancelárie. Rohatý vymyslí verziu, podľa ktorej mala určite dve obálky a došlo asi k ich zámene. Predsedníčka sa hanbila, ale Jožko je dotknutý. Vtedy prichádza Kačičková a ponúka Jožkovi a Vierke (kolegyni, ktorá sa mu páčila) zamestnanie v spolku Benevolencia. Keď mu Vierka láskavo vyčíta, prečo chcel zobrať vinu na seba, odpovie jej, že to bola jeho jediná príležitosť urobiť kariéru.