Po 2. svetovej vojne sa výrazne zmenilo myslenie ľudí na celom
svete.
Svet sa rozdelil na 2 bloky - východný a západný.
Literatúra nadväzovala na predchádzajúce umelecké smery a začala sa
vyznačovať experimentovaním. V literatúre vznikajú nové smery.
Nové smery v západnom bloku:
existencializmus,
neorealizmus, francúzska škola nového románu, beat generation.
Americká literatúra
Bol americký spisovateľ, pochádzal z Kalifornie.
Román O myšiach a ľuďoch je
o bezdomovcoch, ktorí putujú za prácou; autor tu opisuje najbiednejších ľudí
v bohatej Kalifornii.
Za román Ovocie
hnevu dostal Pulitzerovu cenu; zachytáva tu 3 generácie rodiny Joadovcov, ktorí počas krízy prišli o svoju farmu v Oklahome.
V
románe Na východ od raja vykresľuje na základe biblického príbehu o Kainovi a Ábelovi osudy 3 generácii Traskovcov.
Venuje sa najmä problémom detí a mládeže.
Diela: Deväť
poviedok, Franny a Zoey.
Popularitu získal psychologickým románom Kto chytá v žite.
Ide o príbeh 16-ročného chlapca Holdena Caulfielda, ktorý sám rozpráva s odstupom jedného roka v sanatóriu. Autor využíva priame
rozprávanie so slangom mladých, čiernym humorom. Dej sa odohráva počas 3 dní.
Holden si spomína ako ho vyhodili zo školy
v Pensylvánii (prepadá zo 4 predmetov).
Rozhodne sa vrátiť do New Yorku, ešte pred odchodom však navštívi profesora Spencera, ktorý
mu dohovára, aby myslel na svoju budúcnosť. Keď je už v New Yorku, bojí sa reakcie rodičov, a preto sa túla predvianočným mestom. Na
svojich potulkách sa stretáva s niekoľkými priateľmi, zažíva príhodu s prostitútkou a jej pasákom (chce sa s ňou iba porozprávať,
pasák ho podvedie), raňajky s mníškami, príjemné chvíle s priateľkou Sally.
Keďže túži po stretnutí so svojou malou sestričkou
Phoebe, tajne za ňou prichádza, keď nie sú rodičia doma.
Dlho sa rozprávajú, ona sa ho pýta čo by chcel robiť: (vysvetlenie názvu
knihy)
„Proste ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých
deciek, a široko-ďaleko ani jediného dospeláka, myslím teda okrem mňa.
A ja Ti stojím na kraji nejakej strašnej priepasti. A vieš, čo
musím robiť? Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedáva pozor, kam uteká, ja musím odniekiaľ
vyliezť a chytiť ho. Toto by som robil od rána do večera. Chytal by som tie decká v žite. Viem, že je to bláznovstvo, ale je to jediná vec,
ktorú by som fakt rád robil.“
žitné pole – svet detí; priepasť – falošný svet dospelých, konzumná spoločnosť
Po príchode rodičov však tajne vykĺzne z domu a odchádza nocovať k profesorovi Antolinimu.
Je však
sklamaný jeho správaním a rozhodne sa opustiť mesto. Ešte predtým sa chce rozlúčiť s Phoebe,
pošle jej dokaz, ona však prichádza
s kufrom, chce ísť s ním a tak sa rozhodne ostať.
Holden má 16 rokov; vyhodili ho už zo 4 škôl, hoc nie je hlúpy. Pochádza zo
zámožnej rodiny, otec je advokát. Holden ho podozrieva, že upadol do konzumu ako takmer každý dospelý, ktorého pozná.
Bojí sa, že
otec nepomáha ľuďom preto, lebo sú nevinní a je to správne, ale preto, že chce byť slávy a bohatý. Brat Allie mu umrel, nevie sa s tým
vyrovnať. Vyčíta dospelým, že stačí, aby im blízky umrel, a hneď na neho zabudnú. Necítia úprimne, predstierajú city. Druhý brat je
spisovateľ, písal dobré poviedky, ale odišiel do Hollywoodu a píše scenáre (Holden mu to vyčíta). Najmladšia v rodine je Phoebe,
desaťročné rozkošné dievčatko, ktoré miluje svojho brata Holdena, aj on ju. Holden je sklamaný z dospelých, ich život je plný pretvárky,
pokrytectva, ľahostajnosti. Vzdialený mu je aj svet rovesníkov. Nepáči sa mu, že chlapci hovoria len o sexe a rugby, on sám by si nedokázal
začať s dievčaťom, ktoré nemiluje. Zamýšľa sa nad osudom kačíc, keď v zime zamrzne jazero. Jeho uvažovanie a konanie predstavuje
revoltu dospievajúcej mládeže voči konvenčnému svetu dospelých.
Napísal protivojnový
román Hlava 22, ktorý sa nesie v duchu motta: „Hlave 22 ešte nikdy nikto neprešiel cez rozum“. Dej sa odohráva na
konci 2. svetovej vojny s Stredozemnom mori na ostrove Pianosa.
Tu sa nachádza americká letecká základňa, odkiaľ štartujú posádky
lietadiel, ktoré bombardujú nemecké pozície. Ústrednou postavou je kapitán Yossarian, ktorý sa búri proti nezmyselnosti. Absurdnosť sa
v tomto diele stáva normou a prejavy zdravého rozumu sa považujú za nenormálne. Symbolom tohto všetkého sa stáva Hlava 22.
Yossarian sa proti všetkému búri a nechce sa zmieriť s nezmyselnou smrťou, ktorá mu hrozí.
Jediným východiskom je
predstierať bláznovstvo. Lenže keď je niekto blázon, nechce prestať lietať,
lebo strach je len pre zdravých ľudí. Nakoniec sa
rozhodne dezertovať. Odchádza do kultúrneho sveta,
kde sa cíti byť šťastný, sám sebou a kde rozhoduje sám za seba.
Román má
42 kapitol, každá je pomenovaná podľa nejakej postavy.
Dejová línia je slabá a celý román drží pokope jedine postava kapitána
Yossariana.
Autor využíva humor, satiru a iróniu.
Napísal filozofickú rozprávku pre dospelých s názvom Malý princ.
Je to
dielo o hľadaní pravdy a poznania zmyslu života. Prostredníctvom malého princa, detských očí, podáva autor pohľad na svet, zdôrazňuje
úlohu citu, priateľstva a lásky, ktoré zbavujú človeka osamelosti a dávajú zmysel jeho životu.
Ide o rozprávanie pilota, ktorý
núdzovo pristál na Saharskej púšti. Dej začína spomienkou letca na svoje detstvo, keď nakreslil obrázok hada, ktorý zožral slona, no
dospelí v ňom vidia klobúk. Je z toho sklamaný, prestáva s kreslením a nešiel si iné povolanie – stal sa letcom.
„Dospelí sami
nikdy nič nechápu a deti to unavuje, keď im treba stále a stále niečo vysvetľovať.“
Druhá časť sa už odohráva na púšti, kde
sa pilot zoznamuje s malým princom. Ten ho prosí, aby mu nakreslil barančeka. Pilot mu najskôr nakreslí kresbu z detstva, ale malý princ mu
odvetí, že on nechcel hada, ale barančeka. Pilot sa snaží, ale princovi sa ani jedna kresba nepáči, a tak mu nakoniec nakreslí škatuľu
s dierkami, v ktorej je baranček – malý princ je spokojný (fantázia). Postupne sa zbližujú a pomaly sa dozvedá o živote malého princa.
Pochádza z planéty, ktorá je len o niečo väčšia ako dom. Žije na nej sám s ružou, baobabmi a 3 sopkami. Baobaby musí stále ničiť,
aby mu neprerástli planétu. Vyzvedá sa od pilota, či barančeky žerú baobaby, ale keď sa dozvie, že žerú aj kvetiny, zmocní sa ho plač
a má strach o svoju ružu, ktorú opustil. Rozpráva mu o nej, ako sa k nemu dostala, ako sa o ňu s láskou staral. Ona však bola namyslená
a on o nej zapochyboval. Rozhodol sa z planéty odísť. Dozvedáme sa o jeho cestách planétami.
Na 1. planéte sa stretáva s kráľom,
ktorý chce vládnuť, ale nemá poddaných.
Na 2. bol márnivec, ktorý chcel, aby ho každý obdivoval.
Na 3. žil opilec, ktorý pije
preto, aby zabudol, že sa hanbí.
Na 4. žil lampár, ktorý zhasínal a zapínal lampy.
Na 5. sa stretol s biznismenom, ktorý
počítal hviezdy a chcel ich všetky vlastniť.
Na 6. stretáva zemepisca, ktorý mu radí aby sa išiel pozrieť na planétu Zem.
Tam
sa spoznáva s hadom, objaví záhradu plnú ruží a uvedomí si, že jeho ruža nie je vôbec výnimočná.
Stretáva líšku, ktorá ho
prosí aby ju skrotil a stávajú sa z nich priatelia. Líška mu prezradí tajomstvo,
že správne vidíme srdcom a čo je dôležité, je
očiam neviditeľné. Keď sa malý princ opäť stretne s pilotom, rozpráva mu, akí ľudia sú. Stále niečo hľadajú a nevedia sa tešiť
z maličkostí. V závere sa nechá uštipnúť
hadom aby sa vrátil späť na svoju planétu k milovanej ruži, za ktorú cítil
zodpovednosť.