Vzniká v 30. rokoch, koncom 2. svetovej vojny. Je to myšlienkový a umelecký smer, v ktorom sa ľudstvo zmieta. 1. svetová vojna otriasla tradičnými hodnotami a istotami ľudí, z čoho pramenia aj pocity strachu, zúfalstva a beznádeje.
Znaky:
Človek pociťuje hnus zo seba, ale aj z iných
Podceňuje dôležitosť sociálnych väzieb
Slobodu dosiahne človek iba vtedy, ak sa nepodriadi zvyklostiam
Bol prozaik a dramatik. V rok 1964 dostal Nobelovu cenu, tú však z politických dôvodov odmietol.
Múr - Je súbor 5 poviedok. Autor tu využíva psychoanalýzu na objasnenie
duševných stavov postáv a človeka predstavuje ako väzňa vo vlastnom tele. Dej sa odohráva v Španielsku počas 2. svetovej vojny. Hlavný
hrdina Pablo Ibbieta sa ocitne spolu s ostatnými väzňami vo väzení. Autor si tu všíma pocity ľudí, ktorí čakajú na smrť. Predstavujú
si, ako sa opierajú o múr a vojaci na nich mieria puškami. Pablo sa dostane do väzenia za to, že ho upodozrievali, že skrýval hľadaného
republikána Ramona Grisa. Vo väzení hodnotí svoj život a uvedomuje si jeho nenaplnenosť. Zdalo sa mu, že má všetko pred sebou a zrazu
prázdno. Fašisti ho dajú predviesť a sľúbia mu,
že ak prezradí úkryt hľadaného Ramona, za výmenu dostane život on. Pablo si
z nich vystrelí a prezradí, že sa skrýva v márnici na cintoríne. Absurdnou zhodou okolností je to, že sa tam v skutočnosti nachádza
a fašisti ho nakoniec popravia. Pablo teda žije na úkor toho, že zradil svojho priateľa.
Bol prozaik a dramatik. Získal Nobelovu cenu, debutoval drámou Caligula.
Román Cudzinec vykresľuje človeka
ako vyhnanca uprostred ľudí. Hlavným hrdinom je úradník Meursault, ktorý je rozprávačom príbehu. V 1. časti románu opisuje pohreb svojej
matky, čo ho obťažuje , svoj návrat
do Alžírska, jedno náhodné stretnutie a ľúbostný pomer s kolegyňou Máriou. Jedného dňa pri
mori sa dostane
do potýčky s Arabmi a jedného z nich zabije.
V 2. časti románu autor vykresľuje jeho zatknutie, výsluch, proces
súdenia a čakanie na trest smrti.
Sám Meursault sa vo väzení zamýšľa nad tým, že človek je hodnotený len na základe vonkajších
prejavov a vnútorné v podstate nikoho nezaujímajú. Pred popravou za ním prichádza kňaz, no on ho však odmieta so slovami, že je jedno, či
umrie 20 alebo 80 ročný, lebo každý musí zomrieť. V poslednej chvíli, keď stráca nádej na život sa cíti byť slobodný. Autor chápe
život ako súhrn náhod, ktoré sa dejú takmer s osudovou zákonitosťou,
čím ochromuje ľudskú vôľu a zbavuje človeka zodpovednosti
za vlastné činy.
Román Mor je román, ktorý je písaný formou denníka a je rozdelený do 5 častí.
Základom príbehu sú fiktívne udalosti, ktoré sa odohrávajú v Alžírskom meste Oran. Mesto zaplavia potkany, potom sa objaví mor, ktorý sa
zmení na obrovskú epidémiu a zachváti celé mesto. Spisovateľove názory tu tlmočí doktor Rieux. Doktor Castel sa pokúša vyvinúť sérum,
no len predlžuje utrpenie nešťastných obetí. Autor vlastne vysvetľuje, že akákoľvek obrana proti zlu je márna. Zlo buď samo ustúpi, alebo
je človek proti nemu bezbranný. „Človek nemusí byť nakazený morom, aby bol izolovaný. Každý nosí v sebe celý život mor a nikto na
svete nie je proti nemu imúnny. Je veľmi ťažké byť zamorený, ale ešte ťažšie nebyť.“
Prvý krát sa objavil koncom 2. svetovej vojny, najmä v Taliansku a je obnovením kritického realizmu.
Alberto Moravia – román Rimanka, román Vrchárka
Pierre Pablo Passolini – román Pasáci, román Búrlivý život
GENERÁCIA MLADÝCH ROZHNEVANÝCH MUŽOV
John Osborn – dráma Obzri sa hneve
Boris Pasterňak – román Doktor Živago