Kresťanská literatúra – Biblia, Staroslovienska literatúra
Kresťanská literatúra – Biblia, Staroslovienska literatúra
Biblia – Hebrejská
literatúra
Starý zákon – Stará zmluva
- pred narodením Krista
- zmluva medzi
Bohom a Izraelitami
- obsahuje 46 kníh
- je to svätá kniha židovského náboženstva:
- historicko-dejepisné knihy – 5
kníh Mojžišových
- poučné a básnické knihy – Kniha prísloví, Žalmy
- prorocké knihy – Izaiáš,
Jeremiáš
Nový zákon – Nová zmluva
- po narodení Krista
- zmluva medzi
Bohom a kresťanmi
- obsahuje 27 kníh
- je to kresťanská zbierka biblických kníh
- historické knihy (4
evanjeliá) – Marek, Matúš, Lukáš, Ján
- poučné knihy – Pavol, Peter, Jakub
- prorocké
knihy
Staroslovienska literatúra
Spoločenská situácia (800 –
1500):
Prvým útvarom na území dnešného Slovenska bola Veľkomoravská ríša (833 – 906).
Veľkomoravské kniežatá
Mojmír a Rastislav museli bojovať proti politickému a kultúrnemu vplyvu Východofranskej ríše, ktorú upevňovali franskí kňazi latinskou
liturgiou, ktorá bola nezrozumiteľná nášmu ľudu.
Cisár Michal III. na žiadosť Rastislava posiela na Veľkú Moravu (863) misiu, ktorú
viedli solúnski bratia Konštantín a Metod – obaja poznali slovanské nárečie z okolia svojho rodiska Solúna.
Konštantín zostavil
pred príchodom na naše územie prvé slovanské písmo = hlaholiku (malé písmená gréckej abecedy). Založili aj prvý spisovný jazyk =
staroslovienčinu a učilište pre kňazov.
Cyril a Metod
- 863
- Hlaholika, cyrilika, preklad do
staroslovienčiny, macedónske nárečie
- Diela Proglas a Moravsko-panónske legendy
Proglas –
Konštantín
- je to prvá slovanská báseň
- je označovaná aj ako Hymnus = chvála
- obsahuje 110 slabičných
veršov
- je to veršovaný predslov k sv. Evanjeliu
- oslavuje sa v ňom slovanský preklad Písma a vyzdvihuje sa domáci jazyk ako
základ knižnej vzdelanosti
- obhajuje práva Slovanov na vlastný liturgický jazyk
- štýl básne je obrazný, popretkávaný
biblickými citátmi
- skladba je určená všetkým ľuďom, ktorí sa chcú očistiť od hriechu tým, že porozumejú
písmu
- Konštantín presnejšie špecifikuje expresívnymi výrazmi ľudí, ktorým sa prihovára
- privedie človeka k duchovnému,
citovému a náboženskému rozvoju (prehĺbi v človeku vieru)
- argumentácia o nevyhnutnosti prekladu – všetko uvedené je možné
prijímať len z diela, ktoré je v jazyku a písme poznateľnom
- právo vnímať Slovo Božie prirovnáva Konštantín k takým
samozrejmostiam ako je zmyslové vnímanie – bez viery je človek slepý, hluchý, necitlivý
- Konštantín konkretizuje prínos prekladu –
povznesie život človeka nad ostatné druhy, zbaví ho hriešneho spôsobu života
Moravsko – panónske
legendy
Toto dielo má 2 časti:
- Život svätého Konštantína (Kliment) – dominuje tu najmä
osobnosť Konštantína, jeho vlastnosti, povaha, detstvo, štúdium, náboženská a kultúrna činnosť. Vyzdvihuje jeho nadanie, múdrosť, súcit
s trpiacimi a boj za pravdu. Táto legenda je dôležitým historickým dokumentom o vtedajšom období, obhajoba jazyka – staroslovienčiny pred
trojjazyčníkmi, situácia na VM. Používa rétorický štýl, kontrasty, citáty, z biblie podobenstvá, dialógy, orientuje sa na nadpozemský
svet.
- Život svätého Metoda (Gorazd) – dominuje tu najmä Metodova činnosť vo VM , dielo je však kratšie, vecnejšie
a má menej legendických čŕt. Viac si všíma spoločenské ovzdušie vtedajšej spoločnosti a obsahuje historické dokumenty. Najpodrobnejšie
sa zaoberá Metodovou činnosťou vo VM ríši (bol arcibiskup, obhajca), ale stručne sa venuje aj Metodovej mladosti. Veľa miesta sa venuje aj
Metodovej smrti, pohrebu, vykresleniu spoločnosti.
- Autori Kliment a Gorazd sú radcovia
- Knižný, vyšší štýl
- Motív Boh
a cirkev – „Ora et labora“ (Modli sa a pracuj)
- Po ich smrti návrat k latinčine
Legenda – je to
stredoveký veršovaný alebo prozaický žáner, podávala životy svätcov, ktorí mali veriacim slúžiť za vzor mravnosti. Vyznačuje sa vierou
v tajomné sily, opisovaním zázrakov, mučenia. Svätec si odopiera pôžitky – asketický spôsob života.
Rytierska
legenda – svetská, hrdina je rytier – odvážny, dobrý, spravodlivý, veriaci
Zones.sk – Zóny pre každého študenta