Humanizmus a renesancia znaky

Humanizmus a renesancia

Spoločenské podmienky (14.st. – 17.st.): 

Rozvíjajú sa mestá, najväčší rozvoj miest je v Taliansku – centrá zámorského obchodu. Vzniká nová spoločenská vrstva – mešťania – obchodníci, kupci, remeselníci. Sú závislí od vlastnej práce a majetku, ale nie sú závislí od šľachty.

Uskutočňujú sa námorné plavby a objavné cesty (heliocentrický názor Kopernika a Galileiho o Zemi ako planéte Slnka). V roku 1492 bola objavená Amerika – K.Columbus.

Rozvíja sa priemysel, meštianstvo, vzdelanosť, veda a technika Vznikajú rôzne vynálezy – pušný prach, kompas... K rozvoju literatúry prispel Johann Gutenberg vynálezom kníhtlače.

Humanizmus (z lat. humanus = ľudský) – myšlienkové a umelecké hnutie mešťanov, ktoré vzniklo v 14.st. v Taliansku. Vyzdvihuje právo človeka na šťastný život, slobodu, vzdelanosť a lásku. Rastie záujem nielen o estetické vnímanie prírody, ale aj o jej vedecké štúdium. Humanisti obdivovali a napodobňovali diela antických umelcov (vyzdvihuje racionalizmus – úctu k rozumu). Zo začiatku používali latinský jazyk, neskôr aj v národných jazykoch.

Renesancia (z fr. renaissance = znovuzrodenie, obrodenie) – je spojená s humanizmom. Jej cieľom bolo znovuzrodenie antiky. Rozvíja sa vzdelávanie, umenie a zmyslové poznanie. Autori zobrazujú prirodzený vzťah človeka k životu. Diela sú písané v národnom jazyku. Spája sa s humorom, hrdina je stále v boji proti zlu, ale má aj prozaickú schému. Kolískou je Taliansko

Znaky humanizmu a renesancie:

• návrat k antike a antickým ideálom
• racionalizmus – rozumové poznanie sveta
• senzualizmus – zmyslové poznanie sveta
• individualizmus – do popredia sa dostáva jednotlivec
• umenie už nebolo záležitosťou úzkej skupiny ľudí, ale bolo určené pre široké vrstvy
• literatúra sa píše v národnom jazyku, nie v latinčine
• v popredí je literatúra náučná – životopisy, cestopisy, pedagogická literatúra

Giovanni Boccaccio

Dekameron – cyklus 100 noviel, ktoré si rozpráva 10 mladých ľudí počas 10 dní na vidieku, kde ušli zo strachu pred morom.

William Shakespeare

• Znaky drám:
  • neobmedzenosť tém, času, miesta
  • obraz pozemského života, kladných i záporných vlastnosti ľudí
  • hrdinovia sú silní jednotlivci, ktorí sú sami strojcami svojich osudov, ich činy vyplývajú z ich charakterov, preto sú často rozporne žijúce postavy, ktoré sa nevzdávajú svojich ideálov (ani vtedy, keď musia pre ne zomrieť)
  • postavy žien samostatne rozhodujú o svojom živote
  • príčinou tragédie je ľudská vášeň alebo náhoda
  • komické prvky nie sú ostro oddelené od tragických
  • veršovaný jazyk sa strieda s prózou (najnižšie vrstvy)
• Znaky komédií:
  • majú neuveriteľný dej
  • sú založené na situačnej komike a na zámene osôb
  • vždy víťazia dôležité ľudské hodnoty – láska a spravodlivosť
  • vynikajú v nich ženské postavy – hrdinky sú rázne a cieľavedomé
• Veselé panie z Windsoru
• Sen noci svätojánskej
• Skrotenie zlej ženy
• Znaky tragédií:
  • konflikt medzi dobrom a zlom, kde dobro víťazí za cenu veľkých obetí
  • hrdinovia sú silní, odsudzovanie predsudkov, zákernosť, pokrytectvo, krutosť
  • hrdinovia sa nevzdávajú svojich ideálov, hoci sa ich osud často končí tragicky
• Othello – zobrazuje najhlbšie ľudské vášne a city ovplyvnené intrigami
• Kráľ Lear – ilustruje sklamanie otcovskej lásky a nevďačnosť bohato odmenených dcér
• Macbeth – nadmerná túžba po vláde a moci vedie k spáchaniu zločinu

Hamlet – príbeh hrdinu, v ktorom bojuje túžba po naplnení vznešených ideálov s pocitom povinnosti potrestať zlo, na jednej strane hlavný hrdina trpí pocitom nespravodlivosti, na druhej strane váha, či je on ten pravý, kto môže napraviť krivdu a potrestať vraha; obsahuje úvahy o zmysle života a ľudskej existencie

Dramatické členenie textu:

• úvod – dramatický, neexistuje, je komentovaný autorom uvedený pred začiatkom hry. Môžeme povedať, že táto hra vstupuje in medias res (rovno do deja).
• zápletka – Hamlet sa dozvedá o pravej smrti otca
• zauzlenie – prípravy na pomstu. Sklame sa v priateľoch. Skúma správanie matky. Laertez odchádza do Paríža. Samovražda Ofélie. Vražda Polóna. Pokus o vraždu Hamleta.
• vyvrcholenie – súboj medzi Hamletom a Laertom. Kráľ a kráľovná zomieranjú po otrávení, Laertez zomiera mečom a otravou, Hamlet bol tiež zasiahnutý otráveným mečom a zomiera.
• záver – celý svet sa dozvie o pravde

Konflikt:

• vonkajší konflikt – spoločensko-morálny
• vnútorný konflikt – nachádzajú sa vo všetkých postavách, sú nevyvážené u niekoho viac u niekoho menej.
• vyplývajúca idea – dôkaz, že dobro vyhráva nad zlom a oplatí sa za to vynaložiť veľké úsilie

Syn dánskeho kráľa Hamlet sa rozhodne pomstiť smrť svojho otca, ktorého zavraždil vlastný brat, aby sa zmocnil trónu a oženil sa s kráľovnou vdovou.

Princ Hamlet vykoná pomstu až po dlhom váhaní, popritom zomierajú: Ofélia – Poloniova dcéra, kráľovná Gertrúda – Hamletova matka, kráľ Claudius – Hamletov otec, ale je aj vrahom Hamletho pravého otca, samotný Hamlet.

Hamlet – je typický renesančný hrdina, humanista „muž sveta, učenec a bohatier“, ktorý vášnivo verí v dôstojnosť a budúcnosť ľudstva, ale zároveň si uvedomuje tragické medze ľudskej existencie; chce spravodlivosť, verí vo veľké myšlienky, čisté ľudské vzťahy, ale styk s drsnou skutočnosťou v ňom vyvoláva sklamanie, pesimizmus

Rómeo a Júlia – príbeh nešťastne končiacej veľkej lásky milencov, ktorí pochádzajú z 2 znepriatelených rodín vo Verone (Kapuletovcov a Montekovcov); rody sa zmieria nad zbytočnými obeťami svojich detí. Rómeo a Júlia sa napriek sporu rodičov do seba zaľúbia a požiadajú mnícha Vavrinca, aby ich tajne zosobášil. Rodičia však nútia Júliu do sobáša s mladým šľachticom Parisom.

Vavrinec jej poradí, aby užila liek, po ktorom zaspí na niekoľko hodín a bude vyzerať ako mŕtva.

Vavrinec síce posiela správu Rómeovi, ale on ju však nedostane včas. Rómeo sa dozvedá o Júliinej smrti, prichádza k hrobu, kam ju uložili jej rodičia a vypije jed, ktorý ho okamžite usmrtí.

Júlia sa preberie a keď vidí, že Rómeo je mŕtvy, spácha tiež samovraždu (prebodne sa dýkou).

Pri hrobe svojich detí sa napokon stretávajú obidve rodiny a uzmieria sa.