Baroková literatúra - maturitná otázka

Baroková literatúra

Rozvíja sa v období (16.st. – 18.st.).

Barok (z portug. barocco – perla nepravidelného tvaru) – vznikol v Španielsku a Taliansku. Vyznačuje sa pesimizmom (vanitas vanitatum – márnosť nad márnosť), ale aj zvýšeným senzualizmom (zmyslovým vnímaním), dekoratívnosťou, nádherou, nadnesenosťou a protikladmi v štýloch a štylistike.

Znaky baroka:

• pesimizmus, zúfalstvo a beznádej, začína nedôvera v pozemský život, ľudia sa utiekajú k Bohu (návrat k nadpozemskosti)
• princíp vanitas vanitatum – márnosť nad márnosť => všetko je pominuteľné
• iracionalizmus – popiera vedecké poznanie
• vyzdvihovanie nadpozemských a nadosobných hodnôt
• rétorickosť, dekoratívnosť – ozdobnosť, pompéznosť – veľkoleposť, patetickosť – nadnesenosť
• autor chcel ohúriť človeka a zapôsobiť na jeho zmysli

Barokové protiklady:

• túžba po večnom živote/strach zo smrti
• pozemská zmyslovosť/náboženský mysticizmus
• túžba po pozemskej nádhere/pominuteľnosť
• pompézny štýl/jednoduchý hovorový štýl
• diela sú poznačené kresťanskou ideológiou
• senzualizmus – zmyslové vnímanie
• literárne diela využívajú veľké množstvo umeleckých prostriedkov, symbolov, znakov, trópov – antitéza a hyperbola, figúr
• barok čerpá z renesancie – túžba človeka po poznaní, zmyslovosť a zmyselnosť, hyperbolizácia negatívnych javov

Sylabický prozodický systém voláme aj slabičná prozódia, vôbec sa neopiera o stopovú organizáciu verša. Na vytváraní rytmu sa podieľajú tieto rytmické prvky:
Rovnoslabičnosť (izosylabizmus), intonačná prestávka deliaca verš na dve časti, spájanie veršov do dvojverší a dvojverší do štvorverší – súvisia spolu významovo združený rým
Rytmicko – syntaktický paralelizmus (keď je verš vlastne aj vetou, opakom je enjambement alebo veršový presah, kedy sa koniec verša nezhoduje s koncom vety)
Sylabická prozódia sa u nás uplatnila najmä v období štúrovského romantizmu. Korene tejto prozódie však siahajú ešte hlbšie – do obdobia slovenskej barokovej poézie a tvorby Hugolína Gavloviča. 
Počet slabík vo veršoch nie je záväzný, napríklad štúrovci používali dvanásťslabičný verš (alexandrín), ale používal sa aj osemslabičný verš – oktosylab, alebo verše kombinované 8-6-8-6. Dôležitú rytmickú funkciu v sylabickej prozódii má aj časté opakovanie slov alebo skupín slov. 

• veršový poriadok, v ktorom sa rytmus dosahuje pravidelným opakovaním rovnakého počtu slabík sa nazýva sylabická prozódia (sylabizmus)

Ján Amos Komenský – učiteľ národov – 28.3. Deň učiteľov

Labyrint světa a ráj srdce - filozoficko – náboženské dielo

• Svet zobrazuje ako mesto, ktorým prechádza autor – pútnik so svojimi 2 sprievodcami – Vězvěd Všudybud (zosobňuje úsilie človeka) a Mámení (zosobňuje vlastnosti človeka pohodlného, ktorý sa prispôsobuje klamom a nedostatkom sveta)
• nemilosrdne odsúdil ľudskú hlúposť, obmedzenosť, sebectvo, chamtivosť a nespravodlivosť
• autor utečie z povrchného sveta „z labyrintu sveta“ do svojho vlastného vnútra a len tu „v raji srdca“, nachádza Krista a pravý pokoj
• nápravu sveta si predstavoval v nábožensko – mravnom zmysle

Didactica Magna = Veľká didaktika

• didaktika – náuka o metódach
• v tomto diele sústredil všetky svoje názory na výchovu človeka:
• človek má byť vychovávaný (vzdelávaný) celý život, vyučovanie má prebiehať v materinskom jazyku, výchova má prebiehať v súlade s prírodou
• nemajú sa robiť skoky vo vzdelávaní, treba postupovať od jednoduchšieho k zložitejšiemu a vyžadoval aktivitu od žiakov
• školy majú byť bez rozdielu majetku a pohlavia

Brána jazykov otvorená – významná učebnica latinčiny

Svet v obrazoch – Orbis Pictus – jazyková obrázková učebnica

Hugolín Gavlovič 

Valaská škola mravúv stodola 

• Valaská škola – životná múdrosť a skúsenosť spísaná medzi pastiermi
• mravúv stodola – mravné ponaučenia a praktické rady o životných otázkach na základe náboženských, svetských a morálnych zásad
• príručka o dobrých mravoch určená pre obyčajných, jednoduchých ľudí
• zbierka asi 1300 básni napísaná slovakizovanou češtinou
• každá báseň má názov, ktorý sa rýmuje a je zhrnutím, skladá sa z 3 14-slabičných štvorverší → sú napísané 14-slabičníkom- majú pravidelný rytmus
• zaoberá sa tu jednoduchým človekom a pomáha mu orientovať sa v rôznych situáciách, hovorí mu, ako sa má správať v manželstve, ako má zachádzať s peniazmi, nabáda ho, aby žil cnostne a bohabojne, zároveň ho vystríha pred nešvármi ako opilstvo, pýcha, lakomstvo, chamtivosť
• písané zrozumiteľným jazykom, humorne, využitie prísloví a porekadiel
• Podľa tém môžeme básne rozdeliť na:
  vzťah človeka s Bohom- Znášaj bídy, kríže, prídeš k Bohu blíže, Nezarmucuj srdce, keď nedostáva to, čo chce
  2. vzťah človeka k vlasti a vzdelaniu- Veľmi je hlúpy, kto vlast svú tupí
  3. vzťah človeka k človeku- Kde gazdiná korheľkyňa, tam je i prázdna kuchyňa. Hle človek opilý, žádnému nemilý
• V básňach prejavil sociálne cítenie - Bohatý má mnoho peněz a chudobný detí
• Cenil si vzdelanie- Nad literné umení, bohatstvo je nič, neni
• V tomto diele autor zobrazuje:
• opilstvo – Hle človek opilý – žádnemu nemilý, Kde gazdina korhelkyna, tam je prázdná kuchyna (v opitosti rozbila všetky hrnce kúpené na jarmoku)
• ironizuje všemohúcnosť peňazí – Peníze všechno múžú
• lásku k vlasti – Vlasť svoja každému milá
• lásku k poddanému ľudu a antipatiu voči pánom – Bohatý má mnoho penez a chudobný detí
• odpor k vojne; význam vzdelania a učenosti

Matej Bel 

Historicko – zemepisná vedomosť o novom Uhorsku 

• vrcholné dielo encyklopedického zamerania v latinčine
• v 4 zväzkoch sa dotýka zemepisných, historických, národných problémov uhorských stolíc
• vyzdvihoval pracovitosť Slovákov