Romantizmus znaky

Romantizmus

• storočie
• Fantázia, voľnosť písania, čas revolúcií
• Prevažujú city nad rozumom, cit rozhoduje o konaní postáv
• Hrdina buď idealizovaný, alebo titan (koná veľké činy) 

Romantizmus – myšlienkový a umelecký smer, v ktorom autor zobrazuje svet podľa svojich predstáv. Charakteristická je idealizácia stredovekej kultúry, nezáujem o prítomnosť, kultom osobnosti a citom. Vychádzal z idealistickej filozofie (Hegel), ktorá zdôrazňovala subjektivizmus, individualizmus (absolútnu slobodu jednotlivca), vieru a inštinkt. Individuálne gesto vzbury prechádza do titanizmu a démonizmu.

Znaky romantizmu:

• rozpor sna, túžby a skutočnosti – základný konflikt
• harmonizácia kontrastov – škaredosť-krása, sú v protiklade, ale vytvárajú súlad
• individualizmus – v spoločnosti sa zdôrazňovala úloha jednotlivca
• sentimentalizmus – filozofický a literárny smer, ktorý sa pri poznávaní objektívneho sveta opiera o city a citové zážitky a odmieta rozumové mudrovanie
• titanizmus – kult silného jedinca, ktorý vzdoruje osudu a pomáha ľudstvu
• historizmus – zdôrazňujú sa dávne slávne činy národa, hlavne slovanských, snaha pozdvihnúť sebavedomie národa
• autoštylizácia – autor opisuje sám seba, uzatvára sa do seba, do svojich túžob, snov, túži po plnom živote, láske, vzniká nový hrdina – často je tulák, vyhnanec, žobrák
• idealizmus – nová filozofia – uprednostňovanie hmoty pred ideou – Hegel
• iracionalizmus – filozofický smer, ktorý popiera vedecké rozumové a logické poznávanie a za jediný zdroj poznania považuje zmyslovú skúsenosť, city a myšlienky
• synkretizmus – splývanie jednotlivých literárnych druhov a žánrov
• prevláda hovorový štýl a ľudová slovesnosť – stáva sa zdrojom pre literatúru

Victor Hugo

• najväčší svetový romantik, dramatik, prozaik, básnik, esejista
• je zakladateľom francúzskeho romantizmu
• bol členom Francúzskej akadémie, získal šľachtický titul
• po revolúcii sa stal republikánom
• po nástupe Napoleona odchádza do exilu, 18. rokov bol mimo Francúzska
• po návrate do Francúzska dostal vyznamenanie, stal sa najslávnejším mužom Francúzska

Chrám Matky Božej v Paríži – historický román, ktorý zachytáva Paríž v 15.st.

• použitý princíp kontrastu – krása/škaredosť
• Sociálno-historický román – zachytáva obdobie realizmu, pravdivo zobrazuje život rôznych spoločenských vrstiev
• príbeh osudového vzťahu ohyzdného Quasimoda, krásnej Esmeraldy a pokryteckého kňaza Frolla
• Miesto a čas deja: Námestie Gréve Notre Dame (chrám, monumenty), 6.1.1482, 15.storočie, stredovek
• Téma: odsúdenie a obraz feudálnej spoločnosti odlišných, nenaplnenie túžob v oblasti lásky, zároveň poučenie o staviteľstve
• Motívy:
• spoločenský – snaha oslobodiť sa od zaostalosti, stredovekej tmy, vzťahov medzi spoločenskými vrstvami
• osobný – láska, príbeh lásky čistej, materskej, zvrhlej
• odborný – odborné, filozofické postrehy a rady
• Konflikty a ich naplnenie + riešenie:
• vnútorné – v dušiach postáv, i v autorovi, v rámci postáv dáva do konfliktu zjav a dušu a spoločenské postavenie a dušu; človek je predurčený svojím postavením, bohatstvom a krásou na zaradenie sa medzi ušľachtilé osobnosti, nie vždy vyniká čistým a morálnym charakterom
• spoločenský – naplnený bojom za spravodlivosť, slobodu, proti bezpráviu a bojom medzi vrstvami, vzbura, človek sa nevie zmieriť s realitou, parížska chudoba strhá okovy cirkevného tyrania, nevedomosti a neslobody v prospech oslobodenia a ľudskosti, dokáže povstať z tmy a bojovať
• morálny – čistá, úprimná láska sa bije s nečistou, hrubou, vypočítavou; jedinú budúcnosť má láska čistá, úprimná, morálna, chorá vášeň vedie človeka do skazy

Prejavy lásky:

• Esmeralda – Claude Frollo: láska jednostranná, zvrhlá, násilná, hrubá, keď CF zistí, že E sa takej láske nepodrobí, prechádza do nenávisti, Esmeraldina láska ku P dokáže odolávať
• Esmeralda – Phoebus: jednostranná, P sa necháva milovať, považuje E len za dočasné pobavenie, nechá ju na popravisku
• Quasimodo – Esmeralda: jednostranná, až hlboký cit, oddaná láska, ktorá chráni, E pociťuje súcit, ale nedokáže milovať Q, on je škaredý, vzbudzuje odpor, Q zo zúfalstva zhodí CF

Postavy:

• kladné – obetavosť, ušľachtilosť, morálna čistota, ľudskosť, hrdinstvo: Quasimodo, Esmeralda, ľud
• záporné – sebectvo, pokrytectvo, morálna ošklivosť: Claude Frollo, Phoebus, skupiny sudcov, cirkev
• Gringoire – je komplikované zovšeobecniť ho, správa sa rozporne, akoby nahrádzal rozprávača

Kompozícia:

Expozícia: voľba kráľa bláznov, láska ku Esmeralde

Zápletka: prepadnutie Esmeraldy na príkaz Frolla, zachráni ju Phoebus, do ktorého sa zaľúbi

Zauzľovanie: aby si zachránila život, vydá sa za Gringoira (neúspešný básnik)

Vyvrcholenie: Frollo prebodne Phoebusa, zločin padne na Esmeraldu, Frollo ju oslobodí pod podmienkou, že sa za neho vydá

Dejový obrat: zachráni ju Quasimodo, ujde do chrámu, z tade ju vezme Frollo

Rozuzlenie: Quasimodo zhodí z chrámu Frolla, ľahne si k mŕtvej Esmeralde a zomiera