Romantizmus znaky
Romantizmus
- storočie
- Fantázia, voľnosť písania, čas revolúcií
- Prevažujú city nad rozumom, cit rozhoduje o konaní postáv
- Hrdina buď idealizovaný, alebo titan (koná veľké činy)
Romantizmus – myšlienkový a umelecký smer, v ktorom autor zobrazuje svet podľa svojich predstáv. Charakteristická je idealizácia stredovekej kultúry, nezáujem o prítomnosť, kultom osobnosti a citom. Vychádzal z idealistickej filozofie (Hegel), ktorá zdôrazňovala subjektivizmus, individualizmus (absolútnu slobodu jednotlivca), vieru a inštinkt. Individuálne gesto vzbury prechádza do titanizmu a démonizmu.
Znaky romantizmu:
- rozpor sna, túžby a skutočnosti – základný konflikt
- harmonizácia kontrastov – škaredosť-krása, sú v protiklade, ale vytvárajú súlad
- individualizmus – v spoločnosti sa zdôrazňovala úloha jednotlivca
- sentimentalizmus – filozofický a literárny smer, ktorý sa pri poznávaní objektívneho sveta opiera o city a citové zážitky a odmieta rozumové mudrovanie
- titanizmus – kult silného jedinca, ktorý vzdoruje osudu a pomáha ľudstvu
- historizmus – zdôrazňujú sa dávne slávne činy národa, hlavne slovanských, snaha pozdvihnúť sebavedomie národa
- autoštylizácia – autor opisuje sám seba, uzatvára sa do seba, do svojich túžob, snov, túži po plnom živote, láske, vzniká nový hrdina – často je tulák, vyhnanec, žobrák
- idealizmus – nová filozofia – uprednostňovanie hmoty pred ideou – Hegel
- iracionalizmus – filozofický smer, ktorý popiera vedecké rozumové a logické poznávanie a za jediný zdroj poznania považuje zmyslovú skúsenosť, city a myšlienky
- synkretizmus – splývanie jednotlivých literárnych druhov a žánrov
- prevláda hovorový štýl a ľudová slovesnosť – stáva sa zdrojom pre literatúru
Victor Hugo
- najväčší svetový romantik, dramatik, prozaik, básnik, esejista
- je zakladateľom francúzskeho romantizmu
- bol členom Francúzskej akadémie, získal šľachtický titul
- po revolúcii sa stal republikánom
- po nástupe Napoleona odchádza do exilu, 18. rokov bol mimo Francúzska
- po návrate do Francúzska dostal vyznamenanie, stal sa najslávnejším mužom Francúzska
Chrám Matky Božej v Paríži – historický román, ktorý zachytáva Paríž v 15.st.
- použitý princíp kontrastu – krása/škaredosť
- Sociálno-historický román – zachytáva obdobie realizmu, pravdivo zobrazuje život rôznych spoločenských vrstiev
- príbeh osudového vzťahu ohyzdného Quasimoda, krásnej Esmeraldy a pokryteckého kňaza Frolla
- Miesto a čas deja: Námestie Gréve Notre Dame (chrám, monumenty), 6.1.1482, 15.storočie, stredovek
- Téma: odsúdenie a obraz feudálnej spoločnosti odlišných, nenaplnenie túžob v oblasti lásky, zároveň poučenie o staviteľstve
- Motívy:
- spoločenský – snaha oslobodiť sa od zaostalosti, stredovekej tmy, vzťahov medzi spoločenskými vrstvami
- osobný – láska, príbeh lásky čistej, materskej, zvrhlej
- odborný – odborné, filozofické postrehy a rady
- Konflikty a ich naplnenie + riešenie:
- vnútorné – v dušiach postáv, i v autorovi, v rámci postáv dáva do konfliktu zjav a dušu a spoločenské postavenie a dušu; človek je predurčený svojím postavením, bohatstvom a krásou na zaradenie sa medzi ušľachtilé osobnosti, nie vždy vyniká čistým a morálnym charakterom
- spoločenský – naplnený bojom za spravodlivosť, slobodu, proti bezpráviu a bojom medzi vrstvami, vzbura, človek sa nevie zmieriť s realitou, parížska chudoba strhá okovy cirkevného tyrania, nevedomosti a neslobody v prospech oslobodenia a ľudskosti, dokáže povstať z tmy a bojovať
- morálny – čistá, úprimná láska sa bije s nečistou, hrubou, vypočítavou; jedinú budúcnosť má láska čistá, úprimná, morálna, chorá vášeň vedie človeka do skazy
Prejavy lásky:
- Esmeralda – Claude Frollo: láska jednostranná, zvrhlá, násilná, hrubá, keď CF zistí, že E sa takej láske nepodrobí, prechádza do nenávisti, Esmeraldina láska ku P dokáže odolávať
- Esmeralda – Phoebus: jednostranná, P sa necháva milovať, považuje E len za dočasné pobavenie, nechá ju na popravisku
- Quasimodo – Esmeralda: jednostranná, až hlboký cit, oddaná láska, ktorá chráni, E pociťuje súcit, ale nedokáže milovať Q, on je škaredý, vzbudzuje odpor, Q zo zúfalstva zhodí CF
Postavy:
- kladné – obetavosť, ušľachtilosť, morálna čistota, ľudskosť, hrdinstvo: Quasimodo, Esmeralda, ľud
- záporné – sebectvo, pokrytectvo, morálna ošklivosť: Claude Frollo, Phoebus, skupiny sudcov, cirkev
- Gringoire – je komplikované zovšeobecniť ho, správa sa rozporne, akoby nahrádzal rozprávača
Kompozícia:
Expozícia: voľba kráľa bláznov, láska ku Esmeralde
Zápletka: prepadnutie Esmeraldy na príkaz Frolla, zachráni ju Phoebus, do ktorého sa zaľúbi
Zauzľovanie: aby si zachránila život, vydá sa za Gringoira (neúspešný básnik)
Vyvrcholenie: Frollo prebodne Phoebusa, zločin padne na Esmeraldu, Frollo ju oslobodí pod podmienkou, že sa za neho vydá
Dejový obrat: zachráni ju Quasimodo, ujde do chrámu, z tade ju vezme Frollo
Rozuzlenie: Quasimodo zhodí z chrámu Frolla, ľahne si k mŕtvej Esmeralde a zomiera