Epická poézia v období romantizmu

Spoločenská situácia (1840 – 1850):

V 30.tych a najmä 40.tych rokoch 19. storočia preniká do Uhorska kapitalizmus a začína sa vytvárať trieda buržoázie. Revolučné nálady a politické boje vyvrcholili v revolúciách v roku 1848, ktoré znamenali koniec feudalizmu.

Na Slovensku sa formovala mladá pokroková generácia, tzv. Mladé Slovensko. Činnosť mladej slovenskej generácie sa sústreďovala najmä v študentských samovzdelávacích spolkoch. Najvýznamnejším z nich bola Spoločnosť Česko–slovanská na bratislavskom lýceu. Najbohatšiu činnosť vyvinula pod vedením Ľudovíta Štúra. Najvýznamnejším kultúrnym činom bolo uzákonenie spisovnej slovenčinu v Hlbokom 1843 – Štúr, Hurban, Hodža. Jej základom sa stalo spisovné stredoslovenské nárečie. Medzi predstaviteľov romantizmu a Štúrovej školy patril Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, Janko Kráľ, Ján Botto, Jozef Miloslav Hurban a Ján Kalinčiak.

Znaky slovenského romantizmu:

vzorom bola ľudová slovesnosť
idealizovaný hrdina
postavy boli vyberané z ľudu
literatúra mala národný charakter
vyjadrované ideály autorov
témy zo súčasnosti a najmä minulosti
idea vlastenectva, revolučné nálady, ľudový odboj
city, obrazotvornosť, idealizmus, fantázia

Samo Chalupka

mladší brat Janka Chalupku, jeden z najstarších štúrovcov
spoluzakladateľ Spoločnosti česko–slovanskej
začal písať v češtine, ale prešiel k Štúrovej slovenčine
jeho tvorba sa delí na 2 obdobia:
do 1848 – básne s Jánošíkovskou tematikou: Likavský väzeň, Kráľohoľská
od 1848 – protiturecká tematika: Turčín Poničan, Branko, Boj pri Jelšave

Mor ho!

hrdinská epická báseň
idea diela: každý národ má právo na vlastnú slobodu
hrdina: kolektívny – junáci, ktorí bojujú za svoju slobodu (buď víťazstvo alebo smrť)
typický je monumentalizmus – dej umiestnil ku konkrétnemu hradu, rieke, horám
ako podnet mu slúžilo Šafárikovo dielo: Dejiny slovanskej reči a literatúry, kde sa cisár Konštantín stretáva s národom, ktorí žije pri Dunaji, dochádza k boju a Slovania sa k cisárovi obrátili s pokrikom Mar ho!
má veľmi jednoduchú dejovú líniu:
príchod slovenskej družiny k Dunaju
vyjednávanie s cisárom
boj a smrť mladých bojovníkov
dej je lokalizovaný k Dunaju pod pevný hrad, kde prichádzajú udatný slovanský junáci k pyšnému cisárovi, ktorý si tam rozložil tábor
cisár neuzná ich slobodu a vyhlási ich za otrokov
odvetou je, že junáci idú na cisára s pokrikom MOR HO!, tento pokrik sa v básni často opakuje a silným dramatickým prvkom
cisár nakoniec vyhrá ale zo svojho víťazstva nemá radosť, lebo zvíťazil nad slabším súperom
morálne víťazstvo patrí Slovákom

Úvod:

využíva protiklady
postupne zobrazuje:
územie Slovenska
opis rímskeho vojska
opis slovanských poslov
najprv začína vonkajším opisom, potom prechádza na vnútornú charakteristiku:

„Pobelavé kaderie šije im otáča,

modré ich oči bystro v okolo si páča.

Rastom sú ako jedle, pevní ani skala:

zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala.“

vyjadrenie slovenskej hrdosti:

„Oni čelom nebijú, do nôh nepadajú,

taká otroč neznáma slovenskému kraju“

vyjadrenie mierumilovnosť:

„Slovan na svojom seje, i žne len na svojom, cudzie nežiada.“

demokratické myšlienky:

„Pána mať je neprávosť, a väčšia byť pánom.“

Jadro:

rušná epická časť
dozvedáme sa tu o postavení rímskeho cára:

„Vecte, že som pán Rímu a Rím je pán svetu“

reakcia slovenskej družiny:

„A ty, mor ho ! - hoj Mor ho! detvo môjho rodu,

kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,

a čo i tam dušu dáš, v tom boji divokom:

mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“

Záver:

rímsky cár sa hanbí, neteší sa z víťazstva, morálnymi víťazmi sa stali Slovania:

„Lež večné meno toho nech večná sláva, kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva.“

Janko Kráľ

najrevolučnejší a najsubjektívnejší štúrovský básnik
nadviazal na slovenský folklór; opisoval nálady romantického samotára i rebela; spojil osobný zážitok s osudom národa
pre jeho básne je typická autoštylizácia, subjektivizácia
využíval kontrast – hrdina bol zobrazený v rozpore s prostredím

DIELA:

Duma bratislavská – prvá báseň; napísaná na protest odvolania Ľ. Štúra z katedry

Orol – vykresľuje tu mládenca, ktorý opúšťa matku a rodný kraj, aby bojoval

Orol vták – vyjadruje nespokojnosť zo spoločnosťou a túžba po slobode

Jarná pieseň – najkrajšia báseň o slobode

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

najvýznamnejšia balada, vyzdvihuje odvahu vzbúriť sa proti zvyčajnému spôsobu života a tým zodpovedá rozhodnutiu Štúrovcov zmeniť osud národa
delí sa na 3 časti:

1.časť - úvodná

lyrický hrdina sa predstavuje v 1. osobe, autor sa s ním stotožňuje - autoštylizácia
táto časť je lyricko-reflexívna
úvahy z pocitov ľudí žijúcich v predrevolučných rokoch: pocity nepokoja, nespokojnosti
je tu idylický obraz prírody (kde hľadá útočisko, samotu), v protiklade s duševným stavom lyrického hrdinu
je tu ukázaná rodinná pohoda v protiklade s nepokojom hlavnej postavy
je tu vykreslená charakteristika Janka: divný, nikoho si neváži, nemá priateľov, je nespokojný so spoločnosťou, v ktorej žije

2.časť - samotná ľudská balada

Janko sa dozvedá, že vo Váhu žije dievčina, ktorá je zakliata (napoly ženy, napoly ryba)
môže ju oslobodiť len smelý junák, ktorý si oblečie šaty naopak a o polnoci skočí do Váhu
Janko sa rozhodne pannu vyslobodiť, ale zabudne si prevrátiť „múď“ – vrecúško na kabáte – Janko sa utopí
táto časť má prvky titanizmu – Janko musí vykonať mimoriadny čin za cenu života
je tu alegória: zakliata panna = Slovensko; Janko = štúrovská generácia

3.časť

tvorí s úvodom rámec balady: pastier prináša správu o smrti divného Janka

Andrej Sládkovič

predstaviteľ slovenského romantizmu – štúrovec
vlastným menom Andrej Braxatoris, jeho rodina bola chudobná
v Halle sa zoznámil s Heglovou filozofiou, na evanjelickom lýceu sa zoznámil so Štúrom a spoznal jeho názory o význame ľudovej slovesnosti
neskôr sa do stal do rodiny Pišlovcov, kde sa zoznámil s Máriou a zamilovali sa, ale Máriu vydali za bohatého medovnikára

DIELA:

Sonety v rodine Dušanovej – básnická skladba

Marína

lyricko-epická skladba
má 2 veľké časti:
lyricko-epická – zobrazuje nešťastnú lásku k Maríne
reflexívno-symbolická – láska nadobúda nadosobný, spoločenský charakter
- básnik vyslovuje svoj ideál krásy, ktorého stelesnením je Marína;
- postupne sa prelína básnikova láska k dievčine s láskou k otčine;
- Marína na nátlak rodiny dáva prednosť hmotnému zabezpečeniu;
- ľúbostný cit básnik zamieňa mladosťou – stav duše, túžba človeka po kráse;
- záver skladby nevyznieva tragicky, ale ako spomienky na krásnu lásku;

Detvan

lyricko-epická skladba
5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka
Idea: vyzdvihnutie krásy slovenského ľudu na príbehu zasadnutého do 15.st. vysloví básnik svoje názory na slovenský ľud a vieru v budúcnosti slovenského národa
vznikol ako reakcia na neprestávajúce maďarské útoky, preto autor vyzdvihuje Slovenský národ:
vlastnosti národa – vyzdvihuje prostredníctvom hlavného hrdinu Martina Hudcovie
zmysel pre spravodlivosť – nedovolí aby silnejší ublížil slabšiemu – keď chce sokol zabiť zajaca
odvaha a smelosť – keď sa dáva zverbovať do čierneho pluku
úprimnosť, pravdovravnosť, čestnosť – keď sa ide priznať kráľovi Matiášovi, že mu zabil sokola
láska k vlasti, rodnému kraju – keď sa dáva zverbovať pod podmienkou, že si môže nechať detvianske vrkoče, opasok, krpce...
krásy Slovenska – poukazuje na to, že Slováci sú rovnocenný národ s hociktorým iným, teda aj Maďarmi – príbeh je situovaný do prostredia detvianskej prírody, autor verne opisuje toto prostredie
kultúru národa – autor ju vyzdvihuje tým, že upozorňuje na dávne tradície a zvyky, zvlášť vyzdvihuje remeslá, v ktorých sa prejavuje nielen šikovnosť, ale aj tradičnosť
dostali sa tu do popredia národná a sociálna problematika
s jednotlivými spevmi sa rozvíja charakter Martina, dedinského mládenca, stáva sa bojovník proti zlu a zástanca utláčaných

1.spev – Martin

ťažisko je v oslave krásnej podpolianskej prírody, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je ľud
autor uvádza na scénu Martina Hudcovie - urasteného, švárneho šuhaja, syna prírody

spev – Družina

dozvedáme sa podrobnejšie o kolektíve, v ktorom sa pohybuje Martin – pastier oviec
tu sa už prejavia jeho niektoré dobré vlastnosti – cit pre spravodlivosť a nebojácnosť – zabije sokola, ktorý sa vrhol na zajaca a zajaca oslobodí
cestou stretne zbojníkov, ktorí majú v moci Elenu, jedného z nich zabije a Elenu zachráni
v tomto speve sú veľmi významné úvahy o ľudovom umení, o šikovnosti ľudu, ktorá je zárukou veľkej budúcnosti

spev – Slatinský jarmok

stretnutie Martina s kráľom Matejom, rozhovor, ktorý sa tu uskutoční, umožňuje básnikovi ukázať Martina v novom prostredí, kde sa správa rovnako prirodzene a smelo, keď oznámi kráľovi zabitie sokola na druhej strane kráľovo služobníctvo vykresľuje ako panovačné a povýšenecké

spev – Vohľady

stretávame sa s Elenou a jej úprimnou láskou k Martinovi, ktorá je v protiklade so záletníctvom Mateja

spev – Lapačka

Martin sa predstavuje ako uvedomelý, hrdý vlastenec, ktorý je ochotný vstúpiť do kráľovho Čierneho pluku, ale len ak si bude môcť ponechať to, čo tvorí jeho ľudový a národný svojráz – opasok, valašku, kroj

Ján Kalinčiak

predstaviteľ Štúrovej školy, prozaický romantický autor
matka mu rozprávala veľa o zemanoch a to ho ovplyvnilo
jeho otec bol evanjelický kňaz, matka pochádzala zo starej zemianskej rodiny

Reštavrácia

podtitul Obrazy z nedávnych časov
reštaurácie = voľby župných úradníkov
humorne a satiricky zobrazil slovenských zemanov v období župných volieb, tzv. kortešačky (získavanie voličov – miesto o vicišpána)
odkrýva charaktery zemanov, ich spôsob života, zobrazuje zanikajúci svet zemanov ; kritika lenivosti, chamtivosti a pasivity zemanov
konflikt medzi rodinami Adama Bešeňovského a Jána Potockého
dôležitú úlohu hrá rodina Levických – záleží koho zvolia
motív lásky – Števko Levický + Anička Bešeňovská
zemanov zobrazuje so sympatiami a láskavým humorom, ich chyby nezakrýva, ale je k ním zhovievavý
na charakteristiku zemanov používa živú hovorovú reč – príslovia, porekadlá, frazeologizmy, prirovnania, nadávky, slová z češtiny, maďarčiny, nemčiny, latinské výrazy (vivat)
vlastnosti zemanov: chudobní, ľahko podplatiteľní, veselí, hrdí na svoj pôvod, v období volieb veľmi dôležití (lebo mali právo voliť), inak ľahostajní a leniví, nedbanliví, nevedeli hospodáriť, radi sa zabávali, chodili na hostiny a pili
voľby boli udalosť, pri ktorej ožívalo v chudobných zemanoch ich sebavedomie a stavovská pýcha. Svoje hlasy dávali tej volebnej stránke, ktorá ich najviac nakŕmila, opíjala, podplácala
Reštavrácia nie je typickým romantickým dielom – sú tu prvky romantizmu (prísaha a jej porušenie, trest zaň, intrigy a láska), ale namiesto skutočného boja ide len o hašterenie a to všetko v humornej až parodickej podobe.

Dej – úrad vicišpána chcú získať Adam Bešeňovský a Ján Potocký, obaja kandidáti získavajú hlasy voličov hostinami, pijatikami a podplácaním kortešov – napr. Matiáš Bešenovský sa dá podplácať oboma stranami.

Zemania sľúbia svoj hlas tomu, kto ponúkne viac.
Adam Bešeňovský urazí pred voľbami rodinu Levických, keď odmietne svoju dcéru vydať za ich syna Štefana aj napriek tomu, že sa tí dvaja majú radi.
Chce dcéru vydať za grófa, ktorý má financovať jeho volebnú kampaň.
Keďže potrebuje hlasy Levických, prisľúbi svoju dcéru Štefanovi, ak sa stane vicišpánom.
Myslí si, že je to nemožné, lebo Štefan je chudobný.
Štefanov strýko vymyslí plán ako sa Štefan stane vicišpánom.
Sľúbi Potockému 400 hlasov ak po zvolení vezme ako druhého vicišpána Štefana.
Ešte bolo treba zabezpečiť aby sa Bešeňovského voliči nedostavili k voľbám.
Jednu skupinu voličov spili do nemoty, ďalších podplatený mýtnik nepustil cez most, iných odlákali do cirkusu aby nestihli voľby.
Tak sa Potocký stál vicišpánom, druhým vicišpánom sa stal Štefan.
Príbeh sa konči jeho svadbou s Aničkou.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta

Epická poézia v období romantizmu