Epická poézia v období romantizmu
Epická poézia v období romantizmu
Spoločenská situácia (1840 – 1850):
V 30.tych a najmä 40.tych rokoch 19. storočia preniká do Uhorska kapitalizmus a začína sa vytvárať trieda buržoázie. Revolučné nálady a politické boje vyvrcholili v revolúciách v roku 1848, ktoré znamenali koniec feudalizmu.
Na Slovensku sa formovala mladá pokroková generácia, tzv. Mladé Slovensko. Činnosť mladej slovenskej generácie sa sústreďovala najmä v študentských samovzdelávacích spolkoch. Najvýznamnejším z nich bola Spoločnosť Česko–slovanská na bratislavskom lýceu. Najbohatšiu činnosť vyvinula pod vedením Ľudovíta Štúra. Najvýznamnejším kultúrnym činom bolo uzákonenie spisovnej slovenčinu v Hlbokom 1843 – Štúr, Hurban, Hodža. Jej základom sa stalo spisovné stredoslovenské nárečie. Medzi predstaviteľov romantizmu a Štúrovej školy patril Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, Janko Kráľ, Ján Botto, Jozef Miloslav Hurban a Ján Kalinčiak.
Znaky slovenského romantizmu:
- vzorom bola ľudová slovesnosť
- idealizovaný hrdina
- postavy boli vyberané z ľudu
- literatúra mala národný charakter
- vyjadrované ideály autorov
- témy zo súčasnosti a najmä minulosti
- idea vlastenectva, revolučné nálady, ľudový odboj
- city, obrazotvornosť, idealizmus, fantázia
Samo Chalupka
- mladší brat Janka Chalupku, jeden z najstarších štúrovcov
- spoluzakladateľ Spoločnosti česko–slovanskej
- začal písať v češtine, ale prešiel k Štúrovej slovenčine
- jeho tvorba sa delí na 2 obdobia:
- do 1848 – básne s Jánošíkovskou tematikou: Likavský väzeň, Kráľohoľská
- od 1848 – protiturecká tematika: Turčín Poničan, Branko, Boj pri Jelšave
Mor ho!
- hrdinská epická báseň
- idea diela: každý národ má právo na vlastnú slobodu
- hrdina: kolektívny – junáci, ktorí bojujú za svoju slobodu (buď víťazstvo alebo smrť)
- typický je monumentalizmus – dej umiestnil ku konkrétnemu hradu, rieke, horám
- ako podnet mu slúžilo Šafárikovo dielo: Dejiny slovanskej reči a literatúry, kde sa cisár Konštantín stretáva s národom, ktorí žije pri Dunaji, dochádza k boju a Slovania sa k cisárovi obrátili s pokrikom Mar ho!
- má veľmi jednoduchú dejovú líniu:
- príchod slovenskej družiny k Dunaju
- vyjednávanie s cisárom
- boj a smrť mladých bojovníkov
- dej je lokalizovaný k Dunaju pod pevný hrad, kde prichádzajú udatný slovanský junáci k pyšnému cisárovi, ktorý si tam rozložil tábor
- cisár neuzná ich slobodu a vyhlási ich za otrokov
- odvetou je, že junáci idú na cisára s pokrikom MOR HO!, tento pokrik sa v básni často opakuje a silným dramatickým prvkom
- cisár nakoniec vyhrá ale zo svojho víťazstva nemá radosť, lebo zvíťazil nad slabším súperom
- morálne víťazstvo patrí Slovákom
Úvod:
- využíva protiklady
- postupne zobrazuje:
- územie Slovenska
- opis rímskeho vojska
- opis slovanských poslov
- najprv začína vonkajším opisom, potom prechádza na vnútornú charakteristiku:
„Pobelavé kaderie šije im otáča,
modré ich oči bystro v okolo si páča.
Rastom sú ako jedle, pevní ani skala:
zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala.“
vyjadrenie slovenskej hrdosti:
„Oni čelom nebijú, do nôh nepadajú,
taká otroč neznáma slovenskému kraju“
- vyjadrenie mierumilovnosť:
„Slovan na svojom seje, i žne len na svojom, cudzie nežiada.“
- demokratické myšlienky:
„Pána mať je neprávosť, a väčšia byť pánom.“
Jadro:
- rušná epická časť
- dozvedáme sa tu o postavení rímskeho cára:
„Vecte, že som pán Rímu a Rím je pán svetu“
- reakcia slovenskej družiny:
„A ty, mor ho ! - hoj Mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,
a čo i tam dušu dáš, v tom boji divokom:
mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“
Záver:
- rímsky cár sa hanbí, neteší sa z víťazstva, morálnymi víťazmi sa stali Slovania:
„Lež večné meno toho nech večná sláva, kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva.“
Janko Kráľ
- najrevolučnejší a najsubjektívnejší štúrovský básnik
- nadviazal na slovenský folklór; opisoval nálady romantického samotára i rebela; spojil osobný zážitok s osudom národa
- pre jeho básne je typická autoštylizácia, subjektivizácia
- využíval kontrast – hrdina bol zobrazený v rozpore s prostredím
DIELA:
Duma bratislavská – prvá báseň; napísaná na protest odvolania Ľ. Štúra z katedry
Orol – vykresľuje tu mládenca, ktorý opúšťa matku a rodný kraj, aby bojoval
Orol vták – vyjadruje nespokojnosť zo spoločnosťou a túžba po slobode
Jarná pieseň – najkrajšia báseň o slobode
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
- najvýznamnejšia balada, vyzdvihuje odvahu vzbúriť sa proti zvyčajnému spôsobu života a tým zodpovedá rozhodnutiu Štúrovcov zmeniť osud národa
- delí sa na 3 časti:
1.časť - úvodná
- lyrický hrdina sa predstavuje v 1. osobe, autor sa s ním stotožňuje - autoštylizácia
- táto časť je lyricko-reflexívna
- úvahy z pocitov ľudí žijúcich v predrevolučných rokoch: pocity nepokoja, nespokojnosti
- je tu idylický obraz prírody (kde hľadá útočisko, samotu), v protiklade s duševným stavom lyrického hrdinu
- je tu ukázaná rodinná pohoda v protiklade s nepokojom hlavnej postavy
- je tu vykreslená charakteristika Janka: divný, nikoho si neváži, nemá priateľov, je nespokojný so spoločnosťou, v ktorej žije
2.časť - samotná ľudská balada
- Janko sa dozvedá, že vo Váhu žije dievčina, ktorá je zakliata (napoly ženy, napoly ryba)
- môže ju oslobodiť len smelý junák, ktorý si oblečie šaty naopak a o polnoci skočí do Váhu
- Janko sa rozhodne pannu vyslobodiť, ale zabudne si prevrátiť „múď“ – vrecúško na kabáte – Janko sa utopí
- táto časť má prvky titanizmu – Janko musí vykonať mimoriadny čin za cenu života
- je tu alegória: zakliata panna = Slovensko; Janko = štúrovská generácia
3.časť
- tvorí s úvodom rámec balady: pastier prináša správu o smrti divného Janka
Andrej Sládkovič
- predstaviteľ slovenského romantizmu – štúrovec
- vlastným menom Andrej Braxatoris, jeho rodina bola chudobná
- v Halle sa zoznámil s Heglovou filozofiou, na evanjelickom lýceu sa zoznámil so Štúrom a spoznal jeho názory o význame ľudovej slovesnosti
- neskôr sa do stal do rodiny Pišlovcov, kde sa zoznámil s Máriou a zamilovali sa, ale Máriu vydali za bohatého medovnikára
DIELA:
Sonety v rodine Dušanovej – básnická skladba
Marína
- lyricko-epická skladba
- má 2 veľké časti:
- lyricko-epická – zobrazuje nešťastnú lásku k Maríne
- reflexívno-symbolická – láska nadobúda nadosobný, spoločenský charakter
- básnik vyslovuje svoj ideál krásy, ktorého stelesnením je Marína;
- postupne sa prelína básnikova láska k dievčine s láskou k otčine;
- Marína na nátlak rodiny dáva prednosť hmotnému zabezpečeniu;
- ľúbostný cit básnik zamieňa mladosťou – stav duše, túžba človeka po kráse;
- záver skladby nevyznieva tragicky, ale ako spomienky na krásnu lásku;
Detvan
- lyricko-epická skladba
- 5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka
- Idea: vyzdvihnutie krásy slovenského ľudu na príbehu zasadnutého do 15.st. vysloví básnik svoje názory na slovenský ľud a vieru v budúcnosti slovenského národa
- vznikol ako reakcia na neprestávajúce maďarské útoky, preto autor vyzdvihuje Slovenský národ:
- vlastnosti národa – vyzdvihuje prostredníctvom hlavného hrdinu Martina Hudcovie
- zmysel pre spravodlivosť – nedovolí aby silnejší ublížil slabšiemu – keď chce sokol zabiť zajaca
- odvaha a smelosť – keď sa dáva zverbovať do čierneho pluku
- úprimnosť, pravdovravnosť, čestnosť – keď sa ide priznať kráľovi Matiášovi, že mu zabil sokola
- láska k vlasti, rodnému kraju – keď sa dáva zverbovať pod podmienkou, že si môže nechať detvianske vrkoče, opasok, krpce...
- krásy Slovenska – poukazuje na to, že Slováci sú rovnocenný národ s hociktorým iným, teda aj Maďarmi – príbeh je situovaný do prostredia detvianskej prírody, autor verne opisuje toto prostredie
- kultúru národa – autor ju vyzdvihuje tým, že upozorňuje na dávne tradície a zvyky, zvlášť vyzdvihuje remeslá, v ktorých sa prejavuje nielen šikovnosť, ale aj tradičnosť
- dostali sa tu do popredia národná a sociálna problematika
- s jednotlivými spevmi sa rozvíja charakter Martina, dedinského mládenca, stáva sa bojovník proti zlu a zástanca utláčaných
1.spev – Martin
- ťažisko je v oslave krásnej podpolianskej prírody, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je ľud
- autor uvádza na scénu Martina Hudcovie - urasteného, švárneho šuhaja, syna prírody
- spev – Družina
- dozvedáme sa podrobnejšie o kolektíve, v ktorom sa pohybuje Martin – pastier oviec
- tu sa už prejavia jeho niektoré dobré vlastnosti – cit pre spravodlivosť a nebojácnosť – zabije sokola, ktorý sa vrhol na zajaca a zajaca oslobodí
- cestou stretne zbojníkov, ktorí majú v moci Elenu, jedného z nich zabije a Elenu zachráni
- v tomto speve sú veľmi významné úvahy o ľudovom umení, o šikovnosti ľudu, ktorá je zárukou veľkej budúcnosti
- spev – Slatinský jarmok
- stretnutie Martina s kráľom Matejom, rozhovor, ktorý sa tu uskutoční, umožňuje básnikovi ukázať Martina v novom prostredí, kde sa správa rovnako prirodzene a smelo, keď oznámi kráľovi zabitie sokola na druhej strane kráľovo služobníctvo vykresľuje ako panovačné a povýšenecké
- spev – Vohľady
- stretávame sa s Elenou a jej úprimnou láskou k Martinovi, ktorá je v protiklade so záletníctvom Mateja
- spev – Lapačka
- Martin sa predstavuje ako uvedomelý, hrdý vlastenec, ktorý je ochotný vstúpiť do kráľovho Čierneho pluku, ale len ak si bude môcť ponechať to, čo tvorí jeho ľudový a národný svojráz – opasok, valašku, kroj
Ján Kalinčiak
- predstaviteľ Štúrovej školy, prozaický romantický autor
- matka mu rozprávala veľa o zemanoch a to ho ovplyvnilo
- jeho otec bol evanjelický kňaz, matka pochádzala zo starej zemianskej rodiny
Reštavrácia
- podtitul Obrazy z nedávnych časov
- reštaurácie = voľby župných úradníkov
- humorne a satiricky zobrazil slovenských zemanov v období župných volieb, tzv. kortešačky (získavanie voličov – miesto o vicišpána)
- odkrýva charaktery zemanov, ich spôsob života, zobrazuje zanikajúci svet zemanov ; kritika lenivosti, chamtivosti a pasivity zemanov
- konflikt medzi rodinami Adama Bešeňovského a Jána Potockého
- dôležitú úlohu hrá rodina Levických – záleží koho zvolia
- motív lásky – Števko Levický + Anička Bešeňovská
- zemanov zobrazuje so sympatiami a láskavým humorom, ich chyby nezakrýva, ale je k ním zhovievavý
- na charakteristiku zemanov používa živú hovorovú reč – príslovia, porekadlá, frazeologizmy, prirovnania, nadávky, slová z češtiny, maďarčiny, nemčiny, latinské výrazy (vivat)
- vlastnosti zemanov: chudobní, ľahko podplatiteľní, veselí, hrdí na svoj pôvod, v období volieb veľmi dôležití (lebo mali právo voliť), inak ľahostajní a leniví, nedbanliví, nevedeli hospodáriť, radi sa zabávali, chodili na hostiny a pili
- voľby boli udalosť, pri ktorej ožívalo v chudobných zemanoch ich sebavedomie a stavovská pýcha. Svoje hlasy dávali tej volebnej stránke, ktorá ich najviac nakŕmila, opíjala, podplácala
- Reštavrácia nie je typickým romantickým dielom – sú tu prvky romantizmu (prísaha a jej porušenie, trest zaň, intrigy a láska), ale namiesto skutočného boja ide len o hašterenie a to všetko v humornej až parodickej podobe.
Dej – úrad vicišpána chcú získať Adam Bešeňovský a Ján Potocký, obaja kandidáti získavajú hlasy voličov hostinami, pijatikami a podplácaním kortešov – napr. Matiáš Bešenovský sa dá podplácať oboma stranami.
- Zemania sľúbia svoj hlas tomu, kto ponúkne viac.
- Adam Bešeňovský urazí pred voľbami rodinu Levických, keď odmietne svoju dcéru vydať za ich syna Štefana aj napriek tomu, že sa tí dvaja majú radi.
- Chce dcéru vydať za grófa, ktorý má financovať jeho volebnú kampaň.
- Keďže potrebuje hlasy Levických, prisľúbi svoju dcéru Štefanovi, ak sa stane vicišpánom.
- Myslí si, že je to nemožné, lebo Štefan je chudobný.
- Štefanov strýko vymyslí plán ako sa Štefan stane vicišpánom.
- Sľúbi Potockému 400 hlasov ak po zvolení vezme ako druhého vicišpána Štefana.
- Ešte bolo treba zabezpečiť aby sa Bešeňovského voliči nedostavili k voľbám.
- Jednu skupinu voličov spili do nemoty, ďalších podplatený mýtnik nepustil cez most, iných odlákali do cirkusu aby nestihli voľby.
- Tak sa Potocký stál vicišpánom, druhým vicišpánom sa stal Štefan.
- Príbeh sa konči jeho svadbou s Aničkou.