Realistická literatúra
Typ práce: Referát
Jazyk:
Počet zobrazení: 4 919
Uložení: 297
Realistická literatúra
Realizmus v svetovej literatúre (pol. 19. st. – zač. 20. st.):
- 19 storočie je charakterizované priemyselnou revolúciu, zanikanie feudalizmu a rozvojom kapitalizmu
- rozhodujúci bol zmysel pre skutočnosť
- na literatúru a umenie má vplyv filozofický smer pozitivizmus -> zakladateľ Auguste Comte – zdôrazňoval objektívne poznanie skutočnosti, za skutočné pokladal iba to, čo sa dalo zmyslami overiť a skúsenosťami a experimentom dokázať
- spisovatelia sa snažili objektívne zobraziť skutočnosť, reálny život, ľudské vzťahy, charaktery
- umeleckú metódu, ktorá zobrazovala skutočný reálny život nazývame realizmus – zobrazoval obyčajného človeka v prostredí, v ktorom žije nielen v zhode ale aj v konflikte
- typická postava bol obyčajný človek, v typických spoločenských podmienkach
- zobrazovali postavy všetkých spoločenských vrstiev
- zobrazovali aj nedostatky spoločnosti
- boli kritikmi pričom často využívali iróniu a satiru
Charles Dickens
- Pamäti klubu Pickwickovcov (pikvikovcov) – humoristický román podávajúci obraz starého Anglicka; opisy dobrodružstiev postáv sa striedajú s kritikou anglického zákonodarstva a sociálnej nespravodlivosti
- Oliver Twist – román, v ktorom odhaľoval pokrytectvo spoločnosti a opisuje rodinu s trpkými životnými skúsenosťami, čiastočne autobiograficky poňaté
- David Copperfield – román, ktorý má autobiografické črty
- Malá Dorotka – román, ktorý zachytáva spoločenské a triedne protiklady
Honoré de Balzac (onoré d´ balzak)
- románopisec, zakladateľ kriticko-realistického románu vo francúzskej literatúre
- jeho hnacím motorom bol sen o bohatstve, ktoré mu malo priniesť písanie romantických diel
- chcel napísať veľkú zbierku románov a to sa mu aj podarilo: Ľudská komédia
Ľudská komédia
- obsahuje 97 románov a poviedok, ktoré zobrazujú francúzsku spoločnosť
- tento cyklus rozdelil do 3 častí:
- štúdie mravov – patrí sem román Gobseck – román; autor v ňom vykreslil typ úžerníka, ktorý sa drží svojich zásad a Otec Goriot – sociálny román
- filozofické štúdie – Šagrénová koža – o tajomnom kúsku kože, čerpal z orientálnych rozprávok, zdôrazňoval že túžba po moci ma zhubné následky
- analytické štúdie – Fyziológia manželstva
Otec Goriot
- autor v ňom zobrazil objektívny pohľad na skutočnosť, ide o kritiku spoločnosti
- je príbehom ľudskej bezcitnosti, obrazom cinickosti buržoáznej spoločnosti, ktorý je načrtnutý cez rozklad citových vzťahov otca a detí
- autor zobrazuje sebaobetujúcu lásku otca k dcéram, tragiku tejto lásky
- poukazuje na všemocnosť peňazí, na stratu ideálov mladého človeka
DEJ:
- starý bohatý obchodník s cestovinami Goriot, žije len pre svoje 2 dcéry Anastáziu a Delphinu, ktorým venuje celý svoj majetok aby sa mohli dobre vydať a dostať sa do vyšších kruhov
- vychoval ich nerozumne ako šľachtičné, financuje ich márnivosť, zachraňuje pred škandálom, podporuje ich milencov
- vždy ich vychovával tak, že ich záujmy boli nadradené nad jeho potreby
- obe dcéry sú v prostredí, ktoré im neumožňuje prejaviť cit k otcovi
- dobrovoľne prijímajú diktát svojej spoločenskej vrstvy, lebo pre ne je dôležitejšie aby ich videli v spoločnosti
- Anastázia bola vydatá za baróna, bola krajšia a Delphina sa vydala za bankára
- Goriot oslnení ich spoločenským postavením nevidí, že dcéram je osud otca žijúcom v špinavom penzióne ľahostajný, že sa za neho hanbia, zneužívajú ho
- ich záujem o neho sa vyčerpal minutím peňazí
- zomiera sám, namiesto lásky spoznáva skutočnosť
- charakter Goriota je nemenný počas celého románu, avšak mení sa charakter chudobného študenta Eugena de Rastignac
- jediný človek, ktorý s Goriotom súcití, Eugena v jeho počínaní sledoval bývalý galejník Vautren, ktorý sa pred ničím nezastavil a bol význačný svojou dravosťou za peniazmi
- poschodia v penzióne symbolizujú spoločenský rebríček
- dochádza k typizácii postáv
- Anastázia a Delphine sú typické postavy spoločnosti, ich honba za majetkom
- prevláda rozum nad citom
Základný konflikt a jeho tematické naplnenie:
- spoločensko-morálny
2 svety: parížska smotánka a chudobný penzión pani Vauquerovej
obraz chudobnej spoločnosti i smotánky ® veľmi náročné prestúpiť s čistím charakterom, svedomím do vyššej vrstvy, tvrdé separovanie
peniaze « skutočná láska (túžba po majetku je mnohokrát silnejšia než čokoľvek iného, a tak človek dokáže urobiť všetko)
- vnútorný
Rastignac: psychologicko-morálny
obeť spoločnosti (chce si zachovať čisté svedomie a zároveň získať postavenie vo vyššej spoločnosti ® prehodnocuje všetko
Charakteristika postáv:
otec Goriot
bohatý cestovinár – zneužíval situáciu, keď bolo obila málo, draho predával ® nečestný obchodník
obetavý, ochotný urobiť úplne všetko pre dcéry – i také extrémy, ako vzdať sa pohodlia, rozpredať majetok, byť ochotný až 10 hodín čakať v zime, aby mohol na sekundu zazrieť vlastnú dcéru, ... bozkával nohy dospelej dcére, toleroval ich vzťahy...
uzatvoril sa len na vzťah k dcéram, okolitý svet prestal vnímať a zaujímať sa oň
postava a vplyv Rastignaca odhaľuje v Goriotovi i sebectvo („zneužíval“ ho, aby sa dozvedel o svojich dcérach – ako žijú, bývajú...)
bol čitateľovi sympatický – ľutoval ho
stal sa chudobným, no vlastným rozhodnutím (pripustil si, že deti ho privedú k smrti)
Eugen Rastignac
lepšie rozpracovaný, hodnotnejší literárne (no pri jeho vykresľovaní je otec Goriot nevyhnutný)
vyvíjal sa pod vplyvom spoločnosti a osudu rodiny Goriotovcov (osud rodiny ho dotváral)
ohurovalo ho bohatstvo, lesk, peniaze...
videl, že Goriota zneužívajú dcéry, aj on sa tak zachoval voči matke a sestrám
začne hrať chamtivú hru (zatratili sme ho), no v tej chvíli sa otočí aby sa mohol nájsť
ovplyvnený Vautrenom – do vysokej spoločnosti sa dostane cez milenky, peniaze...
Goriotove dcéry: Delphina de Nucingen a Anastasia de Restaud
ich charakter spoznávame počas deja, ale na rozdiel od Goriota a Rastignaca sa už nemení
pod silným tlakom spoločnosti (deformované spoločnosťou) – ľahostajné, egoistické, snobské, vypočítavé, dostali sa do vysokej spoločnosti, majú zdeformované charaktery, sú nešťastné, závislé od financovania mužov.
nevďačné vo vzťahu k otcovi – dostal ich do vyššej vrstvy, keď už nemal peniaze, tak sa naňho zanevreli, hanbili sa zaňho
Kompozícia:
presne uložené kompozičné celky - pravidelnosť Þ vzor klasického románu ® začína opisom (prostredia, postáv, menších predmetov) ® dej, ktorý je prerušovaný úvahami (reflexia, vykreslenie postáv)
opis:
statický – charakteristika postáv – vnútorná i vonkajšia, opis prostredia, postáv, menších predmetov, miestností, penziónu
dynamický – opis deja nie z hľadiska konfliktu ale autor posúva postavu prostredím (opis priebehu deja, pohyb postavy cez určitý priestor, postavu posúvame cez miestnosť, no to miesto nás z hľadiska deja nezaujíma)
opis je vždy na začiatku diela, pri vstupe postáv do deja, nových motívov, je súčasťou deja (nemôžeme ho vynechať)
úvaha
nemožno ich vynechať – vytvárajú kompaktný celok
dialóg sa zastaví – no úvaha je súčasťou rozhovoru, postava začne monologicky uvažovať ® prezrádza nám charakter postavy
autori úvah: Rastignac, Vautren, Goriot ® ich úvahy nie sú zrovnateľné s úvahami statických postáv (tie sa rozhodli už mimo knihy – postavy bez vývoja – nerozvíjajú sa)
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Slovenská realistická literatúra | Maturita | 2 187 slov | |
Slovenská realistická literatúra (1880 – 1918) | Maturita | 1 347 slov | |
Slovenská realistická literatúra (1880 – 1918) | Maturita | 3 037 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#Honoré de Balzac-Šagrénová koža #oliver twist #realisticka rozpravka #realisticka rozpravka priklad #oliver twist úvaha #skutočnosť realistickí autori #pozitivizmus #slovenkská realistická liteatúra #Charles Dickens - Oliver Twist