Realistická literatúra
Realistická literatúra
Realizmus v svetovej literatúre (pol. 19. st. – zač. 20.
st.):
- 19 storočie je charakterizované priemyselnou revolúciu, zanikanie feudalizmu a rozvojom
kapitalizmu
- rozhodujúci bol zmysel pre skutočnosť
- na literatúru a umenie má vplyv filozofický
smer pozitivizmus -> zakladateľ Auguste Comte – zdôrazňoval objektívne poznanie skutočnosti, za skutočné
pokladal iba to, čo sa dalo zmyslami overiť a skúsenosťami a experimentom dokázať
- spisovatelia sa snažili objektívne zobraziť
skutočnosť, reálny život, ľudské vzťahy, charaktery
- umeleckú metódu, ktorá zobrazovala skutočný reálny život
nazývame realizmus – zobrazoval obyčajného človeka v prostredí, v ktorom žije nielen v zhode ale aj
v konflikte
- typická postava bol obyčajný človek, v typických spoločenských podmienkach
- zobrazovali postavy
všetkých spoločenských vrstiev
- zobrazovali aj nedostatky spoločnosti
- boli kritikmi pričom často využívali iróniu
a satiru
Charles Dickens
- Pamäti klubu Pickwickovcov (pikvikovcov) – humoristický román
podávajúci obraz starého Anglicka; opisy dobrodružstiev postáv sa striedajú s kritikou anglického zákonodarstva a sociálnej
nespravodlivosti
- Oliver Twist – román, v ktorom odhaľoval pokrytectvo spoločnosti a opisuje rodinu s trpkými životnými
skúsenosťami, čiastočne autobiograficky poňaté
- David Copperfield – román, ktorý má autobiografické črty
- Malá Dorotka –
román, ktorý zachytáva spoločenské a triedne protiklady
Honoré de Balzac (onoré d´
balzak)
- románopisec, zakladateľ kriticko-realistického románu vo francúzskej literatúre
- jeho hnacím motorom bol sen
o bohatstve, ktoré mu malo priniesť písanie romantických diel
- chcel napísať veľkú zbierku románov a to sa mu aj podarilo: Ľudská
komédia
Ľudská komédia
- obsahuje 97 románov a poviedok, ktoré zobrazujú francúzsku
spoločnosť
- tento cyklus rozdelil do 3 častí:
- štúdie mravov – patrí sem román Gobseck – román; autor
v ňom vykreslil typ úžerníka, ktorý sa drží svojich zásad a Otec Goriot – sociálny román
- filozofické štúdie –
Šagrénová koža – o tajomnom kúsku kože, čerpal z orientálnych rozprávok, zdôrazňoval že túžba po moci ma zhubné
následky
- analytické štúdie – Fyziológia manželstva
Otec Goriot
- autor v ňom
zobrazil objektívny pohľad na skutočnosť, ide o kritiku spoločnosti
- je príbehom ľudskej bezcitnosti, obrazom cinickosti buržoáznej
spoločnosti, ktorý je načrtnutý cez rozklad citových vzťahov otca a detí
- autor zobrazuje sebaobetujúcu lásku otca k dcéram,
tragiku tejto lásky
- poukazuje na všemocnosť peňazí, na stratu ideálov mladého
človeka
DEJ:
- starý bohatý obchodník s cestovinami Goriot, žije len pre svoje 2
dcéry Anastáziu a Delphinu, ktorým venuje celý svoj majetok aby sa mohli dobre vydať a dostať sa do vyšších
kruhov
- vychoval ich nerozumne ako šľachtičné, financuje ich márnivosť, zachraňuje pred škandálom, podporuje ich
milencov
- vždy ich vychovával tak, že ich záujmy boli nadradené nad jeho potreby
- obe dcéry sú v prostredí, ktoré im
neumožňuje prejaviť cit k otcovi
- dobrovoľne prijímajú diktát svojej spoločenskej vrstvy, lebo pre ne je dôležitejšie aby ich
videli v spoločnosti
- Anastázia bola vydatá za baróna, bola krajšia a Delphina sa vydala za bankára
- Goriot oslnení ich
spoločenským postavením nevidí, že dcéram je osud otca žijúcom v špinavom penzióne ľahostajný, že sa za neho hanbia, zneužívajú
ho
- ich záujem o neho sa vyčerpal minutím peňazí
- zomiera sám, namiesto lásky spoznáva skutočnosť
- charakter Goriota
je nemenný počas celého románu, avšak mení sa charakter chudobného študenta Eugena de Rastignac
- jediný človek, ktorý
s Goriotom súcití, Eugena v jeho počínaní sledoval bývalý galejník Vautren, ktorý sa pred ničím nezastavil a bol význačný svojou
dravosťou za peniazmi
- poschodia v penzióne symbolizujú spoločenský rebríček
- dochádza k typizácii postáv
- Anastázia
a Delphine sú typické postavy spoločnosti, ich honba za majetkom
- prevláda rozum nad citom
Základný konflikt
a jeho tematické naplnenie:
2 svety: parížska
smotánka a chudobný penzión pani Vauquerovej
obraz chudobnej spoločnosti i smotánky ® veľmi náročné prestúpiť
s čistím charakterom, svedomím do vyššej vrstvy, tvrdé separovanie
peniaze « skutočná láska (túžba po majetku je mnohokrát
silnejšia než čokoľvek iného, a tak človek dokáže urobiť všetko)
Rastignac:
psychologicko-morálny
obeť spoločnosti (chce si zachovať čisté svedomie a zároveň získať postavenie vo vyššej spoločnosti ®
prehodnocuje všetko
Charakteristika postáv:
otec Goriot
bohatý cestovinár –
zneužíval situáciu, keď bolo obila málo, draho predával ® nečestný obchodník
obetavý, ochotný urobiť úplne všetko pre dcéry –
i také extrémy, ako vzdať sa pohodlia, rozpredať majetok, byť ochotný až 10 hodín čakať v zime, aby mohol na sekundu zazrieť vlastnú
dcéru, ... bozkával nohy dospelej dcére, toleroval ich vzťahy...
uzatvoril sa len na vzťah k dcéram, okolitý svet prestal vnímať
a zaujímať sa oň
postava a vplyv Rastignaca odhaľuje v Goriotovi i sebectvo („zneužíval“ ho, aby sa dozvedel o svojich dcérach
– ako žijú, bývajú...)
bol čitateľovi sympatický – ľutoval ho
stal sa chudobným, no vlastným rozhodnutím (pripustil si, že
deti ho privedú k smrti)
Eugen Rastignac
lepšie rozpracovaný, hodnotnejší literárne (no pri jeho vykresľovaní je otec
Goriot nevyhnutný)
vyvíjal sa pod vplyvom spoločnosti a osudu rodiny Goriotovcov (osud rodiny ho dotváral)
ohurovalo ho bohatstvo,
lesk, peniaze...
videl, že Goriota zneužívajú dcéry, aj on sa tak zachoval voči matke a sestrám
začne hrať chamtivú hru
(zatratili sme ho), no v tej chvíli sa otočí aby sa mohol nájsť
ovplyvnený Vautrenom – do vysokej spoločnosti sa dostane cez milenky,
peniaze...
Goriotove dcéry: Delphina de Nucingen a Anastasia de Restaud
ich charakter spoznávame počas deja,
ale na rozdiel od Goriota a Rastignaca sa už nemení
pod silným tlakom spoločnosti (deformované spoločnosťou) – ľahostajné,
egoistické, snobské, vypočítavé, dostali sa do vysokej spoločnosti, majú zdeformované charaktery, sú nešťastné, závislé od
financovania mužov.
nevďačné vo vzťahu k otcovi – dostal ich do vyššej vrstvy, keď už nemal peniaze, tak sa naňho zanevreli,
hanbili sa zaňho
Kompozícia:
presne uložené kompozičné celky - pravidelnosť Þ vzor
klasického románu ® začína opisom (prostredia, postáv, menších predmetov) ® dej, ktorý je prerušovaný úvahami (reflexia, vykreslenie
postáv)
opis:
statický – charakteristika postáv – vnútorná i vonkajšia, opis prostredia, postáv, menších predmetov,
miestností, penziónu
dynamický – opis deja nie z hľadiska konfliktu ale autor posúva postavu prostredím (opis priebehu deja, pohyb
postavy cez určitý priestor, postavu posúvame cez miestnosť, no to miesto nás z hľadiska deja nezaujíma)
opis je vždy na začiatku
diela, pri vstupe postáv do deja, nových motívov, je súčasťou deja (nemôžeme ho vynechať)
úvaha
nemožno ich vynechať
– vytvárajú kompaktný celok
dialóg sa zastaví – no úvaha je súčasťou rozhovoru, postava začne monologicky uvažovať ® prezrádza
nám charakter postavy
autori úvah: Rastignac, Vautren, Goriot ® ich úvahy nie sú zrovnateľné s úvahami statických postáv (tie
sa rozhodli už mimo knihy – postavy bez vývoja – nerozvíjajú sa)
Zones.sk – Zóny pre každého študenta