Realistická literatúra

Realistická literatúra

Realizmus v svetovej literatúre (pol. 19. st. – zač. 20. st.):

• 19 storočie je charakterizované priemyselnou revolúciu, zanikanie feudalizmu a rozvojom kapitalizmu
• rozhodujúci bol zmysel pre skutočnosť
• na literatúru a umenie má vplyv filozofický smer pozitivizmus -> zakladateľ Auguste Comte – zdôrazňoval objektívne poznanie skutočnosti, za skutočné pokladal iba to, čo sa dalo zmyslami overiť a skúsenosťami a experimentom dokázať
• spisovatelia sa snažili objektívne zobraziť skutočnosť, reálny život, ľudské vzťahy, charaktery
• umeleckú metódu, ktorá zobrazovala skutočný reálny život nazývame realizmus – zobrazoval obyčajného človeka v prostredí, v ktorom žije nielen v zhode ale aj v konflikte
• typická postava bol obyčajný človek, v typických spoločenských podmienkach
• zobrazovali postavy všetkých spoločenských vrstiev
• zobrazovali aj nedostatky spoločnosti
• boli kritikmi pričom často využívali iróniu a satiru

Charles Dickens

• Pamäti klubu Pickwickovcov (pikvikovcov) – humoristický román podávajúci obraz starého Anglicka; opisy dobrodružstiev postáv sa striedajú s kritikou anglického zákonodarstva a sociálnej nespravodlivosti
• Oliver Twist – román, v ktorom odhaľoval pokrytectvo spoločnosti a opisuje rodinu s trpkými životnými skúsenosťami, čiastočne autobiograficky poňaté
• David Copperfield – román, ktorý má autobiografické črty
• Malá Dorotka – román, ktorý zachytáva spoločenské a triedne protiklady

Honoré de Balzac (onoré d´ balzak)

• románopisec, zakladateľ kriticko-realistického románu vo francúzskej literatúre
• jeho hnacím motorom bol sen o bohatstve, ktoré mu malo priniesť písanie romantických diel
• chcel napísať veľkú zbierku románov a to sa mu aj podarilo: Ľudská komédia

Ľudská komédia

• obsahuje 97 románov a poviedok, ktoré zobrazujú francúzsku spoločnosť
• tento cyklus rozdelil do 3 častí:
• štúdie mravov – patrí sem román Gobseck – román; autor v ňom vykreslil typ úžerníka, ktorý sa drží svojich zásad a Otec Goriot – sociálny román
• filozofické štúdie – Šagrénová koža – o tajomnom kúsku kože, čerpal z orientálnych rozprávok, zdôrazňoval že túžba po moci ma zhubné následky
• analytické štúdie – Fyziológia manželstva

Otec Goriot

• autor v ňom zobrazil objektívny pohľad na skutočnosť, ide o kritiku spoločnosti
• je príbehom ľudskej bezcitnosti, obrazom cinickosti buržoáznej spoločnosti, ktorý je načrtnutý cez rozklad citových vzťahov otca a detí
• autor zobrazuje sebaobetujúcu lásku otca k dcéram, tragiku tejto lásky
• poukazuje na všemocnosť peňazí, na stratu ideálov mladého človeka

DEJ:

• starý bohatý obchodník s cestovinami Goriot, žije len pre svoje 2 dcéry Anastáziu a Delphinu, ktorým venuje celý svoj majetok aby sa mohli dobre vydať a dostať sa do vyšších kruhov
• vychoval ich nerozumne ako šľachtičné, financuje ich márnivosť, zachraňuje pred škandálom, podporuje ich milencov
• vždy ich vychovával tak, že ich záujmy boli nadradené nad jeho potreby
• obe dcéry sú v prostredí, ktoré im neumožňuje prejaviť cit k otcovi
• dobrovoľne prijímajú diktát svojej spoločenskej vrstvy, lebo pre ne je dôležitejšie aby ich videli v spoločnosti
• Anastázia bola vydatá za baróna, bola krajšia a Delphina sa vydala za bankára
• Goriot oslnení ich spoločenským postavením nevidí, že dcéram je osud otca žijúcom v špinavom penzióne ľahostajný, že sa za neho hanbia, zneužívajú ho
• ich záujem o neho sa vyčerpal minutím peňazí
• zomiera sám, namiesto lásky spoznáva skutočnosť
• charakter Goriota je nemenný počas celého románu, avšak mení sa charakter chudobného študenta Eugena de Rastignac
• jediný človek, ktorý s Goriotom súcití, Eugena v jeho počínaní sledoval bývalý galejník Vautren, ktorý sa pred ničím nezastavil a bol význačný svojou dravosťou za peniazmi
• poschodia v penzióne symbolizujú spoločenský rebríček
• dochádza k typizácii postáv
• Anastázia a Delphine sú typické postavy spoločnosti, ich honba za majetkom
• prevláda rozum nad citom

Základný konflikt a jeho tematické naplnenie:

• spoločensko-morálny

2 svety: parížska smotánka a chudobný penzión pani Vauquerovej

obraz chudobnej spoločnosti i smotánky ® veľmi náročné prestúpiť s čistím charakterom, svedomím do vyššej vrstvy, tvrdé separovanie

peniaze « skutočná láska (túžba po majetku je mnohokrát silnejšia než čokoľvek iného, a tak človek dokáže urobiť všetko)

• vnútorný

Rastignac: psychologicko-morálny

obeť spoločnosti (chce si zachovať čisté svedomie a zároveň získať postavenie vo vyššej spoločnosti ® prehodnocuje všetko

Charakteristika postáv:

otec Goriot

bohatý cestovinár – zneužíval situáciu, keď bolo obila málo, draho predával ® nečestný obchodník

obetavý, ochotný urobiť úplne všetko pre dcéry – i také extrémy, ako vzdať sa pohodlia, rozpredať majetok, byť ochotný až 10 hodín čakať v zime, aby mohol na sekundu zazrieť vlastnú dcéru, ... bozkával nohy dospelej dcére, toleroval ich vzťahy...

uzatvoril sa len na vzťah k dcéram, okolitý svet prestal vnímať a zaujímať sa oň

postava a vplyv Rastignaca odhaľuje v Goriotovi i sebectvo („zneužíval“ ho, aby sa dozvedel o svojich dcérach – ako žijú, bývajú...)

bol čitateľovi sympatický – ľutoval ho

stal sa chudobným, no vlastným rozhodnutím (pripustil si, že deti ho privedú k smrti)

Eugen Rastignac

lepšie rozpracovaný, hodnotnejší literárne (no pri jeho vykresľovaní je otec Goriot nevyhnutný)

vyvíjal sa pod vplyvom spoločnosti a osudu rodiny Goriotovcov (osud rodiny ho dotváral)

ohurovalo ho bohatstvo, lesk, peniaze...

videl, že Goriota zneužívajú dcéry, aj on sa tak zachoval voči matke a sestrám

začne hrať chamtivú hru (zatratili sme ho), no v tej chvíli sa otočí aby sa mohol nájsť

ovplyvnený Vautrenom – do vysokej spoločnosti sa dostane cez milenky, peniaze...

Goriotove dcéry: Delphina de Nucingen a Anastasia de Restaud

ich charakter spoznávame počas deja, ale na rozdiel od Goriota a Rastignaca sa už nemení

pod silným tlakom spoločnosti (deformované spoločnosťou) – ľahostajné, egoistické, snobské, vypočítavé, dostali sa do vysokej spoločnosti, majú zdeformované charaktery, sú nešťastné, závislé od financovania mužov.

nevďačné vo vzťahu k otcovi – dostal ich do vyššej vrstvy, keď už nemal peniaze, tak sa naňho zanevreli, hanbili sa zaňho

Kompozícia:

presne uložené kompozičné celky - pravidelnosť Þ vzor klasického románu ® začína opisom (prostredia, postáv, menších predmetov) ® dej, ktorý je prerušovaný úvahami (reflexia, vykreslenie postáv)

opis:

statický – charakteristika postáv – vnútorná i vonkajšia, opis prostredia, postáv, menších predmetov, miestností, penziónu

dynamický – opis deja nie z hľadiska konfliktu ale autor posúva postavu prostredím (opis priebehu deja, pohyb postavy cez určitý priestor, postavu posúvame cez miestnosť, no to miesto nás z hľadiska deja nezaujíma)

opis je vždy na začiatku diela, pri vstupe postáv do deja, nových motívov, je súčasťou deja (nemôžeme ho vynechať)

úvaha

nemožno ich vynechať – vytvárajú kompaktný celok

dialóg sa zastaví – no úvaha je súčasťou rozhovoru, postava začne monologicky uvažovať ® prezrádza nám charakter postavy

autori úvah: Rastignac, Vautren, Goriot ® ich úvahy nie sú zrovnateľné s úvahami statických postáv (tie sa rozhodli už mimo knihy – postavy bez vývoja – nerozvíjajú sa)