Rôzne druhy humoru v literatúre

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec andrejF59 (15)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.04.2018
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 955 slov
Počet zobrazení: 632
Tlačení: 15
Uložení: 12

Rôzne druhy humoru v literatúre

Humor – jeho cieľom je pobaviť čitateľa, diváka, vyvolať smiech na základe konania a postojov hrdinov.

Satira – je to ostrý výsmech spojený s útočnosťou, úplným odmietnutím zosmiešňovaného javu, viaže sa na spoločenské javy

Irónia – jemný výsmech, vtipné vyjadrenie opakom toho, čo sa mieni, skrytý význam.

Paródia – komická alebo satirická napodobenina literárneho diela alebo žánru. Do nového diela sa preberú obsahové, formálne znaky parodovaného diela v hyperbolizovanej forme, so zámerom zosmiešniť ho.

Sarkazmus - štipľavý, uštipačný vtip, výsmech, zádrapčivosť, jedovatosť

humoristickom poňatí hovoríme vtedy, ak dielo má viac menej dobrosrdečný, láskavý, zhovievavý ráz. (napr. Kukučín: Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova…) 

komickom poňatí hovoríme vtedy, keď autor zobrazuje smiešne a zábavné javy ľudského a spoločenského života. (napr. Tajovský: Ženský zákon) 

satirickom poňatí hovoríme vtedy, keď je dielo ostrým výsmechom ľudí, spoločnosti, či doby. 

Jean Baptiste Moliére

 - Významný francúzsky dramatik.

- Zomrel pri hraní svojej hry.

- Autor pôsobil vo Francúzsku za vlády Ľudovíta XVI, kráľa „Slnko“.

- Stal sa jeho dvorným dramatikom. Písal pre neho rôzne divadelné hry aby zabával jeho hostí.

- Nebolo to ľahké, pretože nesmel uraziť panovníka a zároveň musel zabaviť publikum.

- Autor sa teda orientoval na komédiu (v dráme), využíva tu hyperbolu, resp. zveličovanie negatívnych ľudských vlastností.

- Autor využíva určité typy postáv (typizácia postáv) – autor umelo vytvára situácie, v ktorých sa prejavuje negatívna vlastnosť človeka, napr. lakomstvo Harpagona v diele Lakomec.

- Autor vo svojich komédia zobrazuje postavy vystupujúce vážne, ale u divákov vyvolávajú smiech.

- Niektorí kritici odsudzovali Moliéra za to, že jeho postavy majú vyformované vlastnosti už na začiatku diela.

- Autor patrí do literárneho smeru klasicizmus.

- V klasicizme autori kladú dôraz na presné pravidlá v umení, aj v literatúre. V tejto dobe sa literatúra členila na vysokú a nízku. Vysoká presne dodržiavala pravidlá, v nízkej bývali porušované.

- Napr. V dráme platilo pravidlo jednoty miesta, času a deja.

- Vysoký žáner drámy bola tragédia, nízkym bola komédia.

- Moliére sa zväčša venoval nízkej literatúre. Písal komédie: Lakomec, Misantrop, Tartuffe.

Lakomec

 - Literárny druh: dráma.

- Literárny žáner: komédia (autor využíva satiru a situačný humor).

- Jazyková forma: próza (v klasicizme sa vyskytovala len v nízkych žánroch).

Vonkajšia kompozícia

- Nadpis: Lakomec

- Dejstvá: 5

- Výstupy

 Hlavná myšlienka: Autor kritizuje honbu za bohatstvom, pretože v živote nie je najdôležitejšie, sú len prostriedkom na dosiahnutie šťastia, resp. lásky.

Autor kritizuje lakomstvo prostredníctvom satiry. Prejavilo sa to najmä, keď stratil truhličku s peniazmi. Teda celý zmysel života, preto sa skoro zbláznil a chcel si vziať život. Keď chcel vydať a oženiť svoje deti proti ich vôli.

Kde sa najviac prejavuje Harpagonova skúposť:

- Nechcel dať deťom peniaze.

- Hosťom nechcel vystrojiť riadnu hostinu.

- Keď mu ukradli peniaze.

- Keď neuhradil náklady na svadbu Elizy a Cleanta.

- Keď nechcel aby od Elizy pýtali veno.

- Keď tajil deťom, že zakopal peniaze.

Vnútorná kompozícia

  1. Expozícia: Rozhovor súrodencov o ich láskach. Harpagon sa bojí o svoje peniaze, vyzlieka sluhu, lebo si myslí, že niečo ukradol.
  2. Zápletka: Harpagon prezradí svoj plán oženiť sa s Mariannou a deti núti zobrať si bohatých, ktorých nemali radi. Konflikt otec vs. deti, Haragon mal aj vnútorný konflikt – strach o svoj majetok.
  3. Vyvrcholenie: Na hostine na počesť Marianny, kde Cleant vyznal lásku Marianne. Otec sa ho chcel zrieknuť.
  4. Peripetia: Krádež, resp. skrytie Harpagonovho pokladu – preto deti vydierali otca, aby im dovolil svadbu.
  5. Rozuzlenie: Anzelm spoznáva svoje stratené deti – Mariannu a Valéra – ten spoznáva aj matku. Harpagon súhlasí so svadbou pod podmienkou, že Anzelm všetko zaplatí.
  • komédia v 5 dejstvách, písaná v próze, prejavuje sa typizácia postáv Harpagon (koristný)
  • dej sa odohráva v jeho dome, dej trval 24 hodín a mal 1 dejovú líniu
  • Harpagon je starý chorľavý lakomec, obmedzuje svoje deti, intriguje, okráda služobníctvo
  • strata peňazí znamená preňho koniec zmyslu života
  • Harpagonova dcéra Eliza sa tajne zasnúbi so šľachticom Valérom a syn Kleant miluje chudobnú Marianu
  • tú si však chce vziať Harpagon a Kleanta chce oženiť so starou bohatou vdovou a dcéru chce zase vydať za starého boháča
  • keď zistí, že sa mu stratili peniaze, ktoré ukryl jeho šibalský sluha, je ochotný vydať na šibenicu kohokoľvek
  • po ubezpečení, že sa mu peniaze vrátia a po zistení, že Mariana je dcérou boháča, povoľuje synovi aby si ju vzal

Martin Kukučín

Spočiatku sa venoval hlavne písaniu poviedok a noviel, v ktorých sa vracia do svojej mladosti a k svojim prvým zamestnaniam, no taktiež takmer fotograficky podáva obraz dedinského života a sedliackeho zmýšľania. Svojim dielom „Dom v stráni“ založil tradíciu dedinského románu. V začiatkoch tvorby bola pre jeho diela charakteristická groteskno-humoristická štylizácia príbehov, no po roku 1918 sa jeho diela napĺňajú skôr tragicko-nostalgickými a existencionálnymi starosťami o osud vlastného národa a ľudstva. Pre Kukučínovo dielo je charakteristická viera v človeka - i keď sa Kukučín často posmieva nad obyčajným človekom, či kritizuje spoločenské pomery, stále verí v možnosť nápravy svojich postáv.

Znaky tvorby: charakterová a psychologická kresba postáv, slovný a situovaný humor, je ľudový spisovateľ, nepoužíva cudzie slova, čerpal námet z dediny, symbióza biografie a bibliografie, diela sa diferencujú podľa miesta pobytu

Rysavá jalovica

V tomto diele sa zameral (ako aj v celej svojej tvorbe) najmä na dedinských ľudí, ktorých dôkladne poznal. Na jednej strane vyzdvihoval ich pracovitosť, ale na druhej strane kritizoval alkoholizmus dedinských ľudí. Poviedky majú humorné ladenie a šťastný koniec, výnimka Neprebudený.

Dej tejto poviedky sa odohráva koncom 19. storočia v slovenskej dedine Adamovciach a je humoristicky spracovaný. Námet čerpal M. K. zo skutočného príbehu. V tejto poviedke vlastne ukazuje na život na dedine, na chudobu a pijatiku. Hlavnými postavami sú Adam a Eva Krtovci a ich susedia a zároveň aj kmotrovci Adam a Eva Trnkovci. 

Členenie: 7 kapitol.

Hlavná myšlienka: Treba žiť múdro a hlavne triezvo, lebo pijanstvo oberá ľudí o rozum.

Téma: Žena pošle svojho muža – kapčiara za zárobkom a kúpou kravy. No on sa vráti opitý, bez peňazí i bez kravy.

Dej:

Je to obraz o živote dvoch susedov, Adama Krta a Adama Trnku z dediny Adamovce. Obaja kedysi veľmi dobre spolu vychádzali - veď sa aj stali kmotrami ale pred dvoma rokmi sa veľmi pohnevali kvôli kohútovi a koze.

Už dva roky nepadlo medzi kmotrovcami ani slovo a nebyť toho, že sa stretli na jarmoku v mestečku Mrhanove, neboli by na seba prehovorili hádam ani do smrti. Prvý sa prihovoril Krt. (Keby bol triezvy, tak by to nebol urobil). Videl, ako si Trnka vedie peknú, tučnú jalovicu. Tá sa mu tak zapáčila, že celkom zabudol na kozu aj na kohúta a za krátku chvíľu kravu zakúpil. A pretože obidvaja Adamovia mali doma veľmi prísne ženy, ktoré im ani zďaleka nedovolili vypiť si toľko, koľko sa im žiadalo, odložili si potajomky peniaze - vraj na horšie časy. Nakoniec, keď už všetko v krčme zapili, tak ako sa patrí, išli sa pozrieť aj na čerstvo predanú a kúpenú jalovicu, ktorú priviazali o podobločnicu na krčme. Ale jalovica tam nebola. Adam Krt vedel, že bez jalovice sa nebude môcť ukázať svojej Eve na oči. A tak sa pustil do hľadania. Adam Trnka mu pritom pomáhal. Ale v celom Mrhanove nikto nevidel nijakú rysavú jalovicu.

Do svojej dediny Adamovce prišiel Krt celý utrápený a popletený. Najprv mu pred očami tancovala lavička, po ktorej mal prejsť na druhý breh potoka, potom sa naňho vrhala hrozná mátoha, pred ktorou sa ukryl do bútľavej vŕby, a nakoniec upadol na ľade a všetko, čo na jarmoku kúpil, sa mu porozbíjalo. Potom sa veľmi čudoval, čo všetko sa od rána porobilo v jeho drahých Adamovciach tak sa tam poprehadzovali domy, že ten svoj nevedel nájsť. Pre istotu sa opýtal pri svojom dome, či majú doma muža. No a rozospatá Eva Krtová, ktorá sa nevedela v noci rýchlo zorientovať, mu odpovedala, že áno a tým veľmi sťažila Adamovo hľadanie. Krt už potom nevedel, ani kto je - či je Trnka a či Krt. Našťastie po druhom opýtaní už spamätaná Eva si dotiahne muža do izby a uloží ho spať. Keď sa Adam prebudil, vedel, že je tak zle, ako ešte nebolo. Všetko, čo kúpil na jarmoku, sa rozbilo. Ale to najhoršie bolo, že nemal ani jalovicu, ani peniaze. Musí ísť s pravdou von. S plačom sa prizná, že jalovicu stratil a povie aj to, že ju kúpil od kmotra Trnku. Na to ho rozhnevaná Eva vyhodí z domu. Má sa ukázať až vtedy, keď dovedie jalovicu.

Hneď ráno doviedol Trnka jalovicu vraj ju odviazala jeho žena, keď sa vracala z jarmoku, nevediac, že kravu muž predal svojmu susedovi. Krtová sa až teraz zamyslela nad tým, čo vykonala, že vyhnala svojho muža o hlade a smäde a bez grajciara do sveta. Priznala Trnkovi, že keď Adam odchádzal z domu, tak plakal. Vtedy sa začal Trnka báť, aby si Krt niečo neurobil, lebo vedel, aký je kmotor ľútostivý. A tak sa ho vybral hľadať. Hľadal ho celý týždeň v Mrhanove, v okolitých dedinách aj inde. Nakoniec, keď už Eva začala dokonca chváliť svojho muža pred ľuďmi, dôjde Krt pred štedrým dňom domov. Krt vrátil žene peniaze (aj tie, čo pred ňou zatajil) a zariekol sa, že už nikdy nebude piť. A svoj sľub aj dodržal. Od tých čias sa vraj stal Adam Krt váženým občanom v Adamovciach.

Janko Jesenský

  • Prvé krátke prózy sú postavené na anekdote. Postupne prerastali do satirickej kresby z malomestského prostredia. Ťažiskom jeho prozaickej tvorby pred rokom 1918 sú psychologické novely. 
  • V poézii prišiel s motívmi osobne prežívaného ľúbostného citu. Podstatnou zložkou jeho poézie je irónia a sebairónia. Formálne ju charakterizuje ľahký piesňový štýl (takmer heineovský), ktorý kontrastuje s drsne pomenúvanou citovou skúsenosťou. 
  • Ako intelektuálny typ básnika reagoval aj na spoločenskú problematiku. Jeho angažovanosť vo veciach "národa", bojujúceho za svoju slobodu, sa prejavila vo veršoch písaných v zajatí a v légiách. K politickej poézii sa uchýlil aj v čase druhej svetovej vojny, v podmienkach polototalitného "slovenského štátu", v ktorej parodoval a ironizoval praktiky politického režimu. 
  • Básnickou tvorbou sa zaradil medzi priekopníkov slovenskej literárnej moderny, prózami pokračoval v tradíciách kritického realizmu.

 

Pani Rafiková

Janko Jesenský vo svojich poviedkach zobrazoval príhody zo života obyvateľov malomestského prostredia, aby odhalil myslenie, morálku a vrelý životný štýl hlavných predstaviteľov. V poviedke si autor zvolil za predmet svojho posmechu pani podsudcovú Rafikovú a ostatné dámy z jej spoločenského kruhu. Klebety a ohováranie, ktorými sa vyznačujú tieto ženské postavy, majú len zakrývať ich malomeštiactvo , zlomyseľnosť a sebectvo. Práve klebety a ohováranie dávajú poviedke humor.

 

Charakteristika postáv: 

Pani (Serafína) Rafíková: je staršia žena, manželka podsudcu, ale plná života. Žije si tak, ako sa jej páči. Má veľký sklon k núteniu ľudí do veci, ktoré by inak vôbec nerobili. Nakoniec pochopí, že nemôže byť všetko jej vôle. V rodine drží v šachu aj manžela. Základná vlastnosť: klebetnica, nepracuje - len klebetí. Nie je pracovitá.

Pán Rafík: poslušný manžel pani Rafíkovej. S manželkou sa majú radi, ale nie tak, ako ostatné manželia. Neustále sa podpichujú, robia jeden druhému napriek, ale nakoniec aj tak všetko spraví po vôli manželky.

Miluša Rafíková: poslušná, rozmaznaná, inteligentná. Číta romány o barónoch, grófoch a umelcoch. Preto žije v živote románoch.

Elena Malinová: vdova, je obeťou klebiet, ktoré sú výplodom pani Rafíkovej, ktoré sa nezakladajú na pravde.

Dr. Jaroslav Brevník: mladý začínajúci advokát, ktorý na ceste do Ľanova stretne Elenku a zaľúbi sa do nej.

Pani Vrabcová: krajčírka, dobrá klebetníčka.

Dej:

Pani Rafiková je staršia dáma, malá a okrúhla. Veľmi si potrpí na svoje postavenie, manželovi rozkazuje, má služobníctvo a dcére Miluške nedovolí vykonávať žiadnu prácu, pretože ju miluje opičou láskou. Najradšej by bola, keby dcéra len čítala romány a učila sa po francúzsky.

Nie je preto nič čudné, že Miluška, ktorá síce nie je zlá, ale má veľmi deformované predstavy o živote. Sníva o bohatých grófoch.

Pani Rafiková tyranizuje aj svojho manžela. Pre dcéru vyhliadla budúceho manžela, advokáta Brveníka, ktorý sa práve prisťahoval do mestečka 
Intrigami sa snaží zabezpečiť ho pre svoju dcéru. Ale Brveník v mestečku stretáva dávnu lásku vdovu Malinovú.
Pani Rafiková dokonca rozšíri, že Brveník si bude brať jej dcéru. Píše anonymy, ohovára. Veľkou ranou pre pani Rafikovú je zistenie, že Brveník si vezme vdovu Malinovú a jej dcéra Miluška utiekla s mladým mužom, ktorý hovoril po francúzsky.

Pani Rafiková zostáva úplne zúfalá, ale nie preto, že by sa bála o dcéru ale kvôli tomu, čo ľudia povedia.
Všetky negatívne vlastnosti typické pre malomeštiactvo autor sústredil v osobe pani Rafikovej hlúposť, povýšenectvo, ohováranie, klamstvo.

 Autor na kritiku malomeštiactva použil karikatúru a skratku. Poukázal na zlé stránky slovenského malomesta na konci 19. storočia a ako zbraň proti nemu použil často zbraň najlepšiu - smiech.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Vypracované témy zo slovenského jazyka literatúry 2017

Všetky práce z tejto sady (66) »

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.024