Svetová a literárna moderna predstavitelia
Svetová a literárna moderna
SVETOVÁ LITERÁRNA MODERNA:
- – 20.
storočie
- bolo to veľmi zložité obdobie, keďže bol prelom storočí
- končí sa storočie, nastávajú zmeny, ktoré ústili do
chaosu, dezorientácie, nepokojov, nesplnené túžby, ľudia boli pesimistický
- po literárnou modernou rozumieme myšlienkové smery:
symbolizmus
parnasizmus
impresionizmus
dekadencia
- tieto smery existovali súbežne, navzájom sa podnecovali
a ovplyvňovali
- spoločenská situácia sa odrazila aj v literatúre
- ide o slobodu jednotlivca, objavuje sa človek
samotár
Symbolizmus:
- z gréckeho slova symbolon – znak, náznak
- symbol – symbolom sa
vec nepomenúva len naznačuje, základným výrazovým prostriedkom bol symbol, slúžil na vyjadrenie abstraktného pojmu (srdce, čierna
farba)
- zdôrazňoval viacvýznamovosť básnikovej výpovede
- vznikol v poslednej štvrtine 19. storočia vo
Francúzsku
- vznikol ako reakcia na naturalizmus – pravdivé zobrazenie skutočnosti, zobrazenie škaredého
a parnasizmus
- symbolisti využívali – prelínanie zmyslových vnemov (senzualizmus)
- sústreďovali sa na básnikovo ja
(individualizmus)
- nadraďujú ducha nad hmotu – únik pred skutočnosťou
- z motívov: ustupuje historizmus, dejiny, ktoré
nepovažovali za svoje, štylizovali sa do rolí nepochopených „prekliatych“, obracajú sa k mystickým predmetom a náboženstvám, zvukové
efekty, vyzdvihovali hudobnosť poézie, hra s asociáciami (išlo o voľné radenie predstáv), voľný verš
- prekliati básnici - tento
pojem prvýkrát použil Paul Verlaine, patrili sem aj: Rimbaud
Bauelaire
Allan
Poe
Parnasizmus:
- francúzsky smer z konca 19. storočia
- autori kládli dôraz na formu,
odmietali spätosť umenia so spoločenskou realitou, ich vzorom bola antická literatúra
- parnasistov zaujímala hlavne forma
básne
Dekadencia:
- décadénce = úpadok
- autori s obľubou siahali po tabuizovaných témach
(erotika, násilie, morbidita, zlo, oslava satana, neúctiví vzťah k Bohu)
- predstaviteľ: Ch. Baudelaire
Charles
Baudelaire
- zakladateľ symbolizmu v Európe, pochádzal z Francúzska
- ovplyvnil ho Edgar Allan
Poe
- Parížsky spleen
- Opíjajte sa
- Mrcina
Kvety zla
- lyrická zbierka básni,
ktorá stojí na rozhraní medzi romantickou a symbolickou poéziou
- sústredil sa na vlastné vnútro, na nevšedné pocity, na protiklady
viery a skepsy, nehy a vzdoru, radosti a zúfalstva
- hľadá krásu v ošklivosti, proklamuje, že človek nemôže dosiahnuť šťastie
(zbierka, vyvolala taký odpor meštianskej spoločnosti, že bola z mravnostných dôvodov odsúdená k pokute)
- dominuje bohatá
obrazotvornosť, lyrizmus
- základom jeho tvorby sú poburujúci cynizmus a absolútna nenávisť voči pretvárke
- je spojením
predstavy krásy a zla, je to teda oxymoron
SLOVENSKÁ LITERÁRNA MODERNA:
- 1900 –
1918
- hlavným predstaviteľom bol Ivan Krasko, preto sa toto obdobie nazýva aj Kraskova škola
- najprv diela uverejňovali
v časopisoch – Dennica, Prúdy, Slovenské pohľady, Živena
- nastupuje mladá generácia autorov
- hoci zdôrazňovali
kritický postoj k predchádzajúcim autorom, nevzdávali sa tradícií
- inšpiráciu hľadali hlavne v dielach romantických predstaviteľov
a u Hviezdoslava a Vajanského
- odmietali konzervativizmus vznikajú nové netradičné postupy
Ivan
Krasko
- vlastným menom Ján Botto, jeho vzdialeným príbuzným bol Ján Botto
- je básnik symbolista, predstaviteľ
impresionizmu
- 1914 narukoval na vojnu, po návrate z vojny sa prihlásil do štátnych služieb a stal sa poslancom
a senátorom
- pseudonym Ivan Krasko mu vymyslel Vajanský, ktorý mu vydal jeho prvú zbierku básni
- charakteristické pre jeho
diela: metafora, epiteton, symboly, sensualizmus, eufonickosť (opakovanie hlások), hudobnosť, farebnosť, bohaté
línie
Nox et solitudo (Noc a samota)
- zbierka 28 básni, jeho poézia neodráža objektívnu
skutočnosť, ale opisuje básnikovu dušu
- deň je tu hmlistý, dažďový, sivý akoby prestúpený nocou
- noc nie je len
časopriestorom, ale aj symbolom
- vonkajší priestor je u Kraska neoddeliteľný od vnútorného
- lyrický subjekt nie je nijaký
hrdina, charakterizuje ho pocit vlastnej ničotnosti
- nachádzajú sa tu básne ľúbostnej lyriky, spomienky na matkinu životnú
vyrovnanosť, clivé básne plné beznádeje
- je to báseň odhaľujúca temné stránky ľudskej duše
- jediná báseň, v ktorej
vyslovil kritiku politickej pasivity v predvojnovom slovenskom živote
Verše
- zbierka básni,
oživuje dávnejšie citové skúsenosti, obnažuje dušu
- trýznia ho výčitky svedomia, tajomnosť
- žena je pre básnika svetlom,
tma je v duši subjektu: oba symboly majú v kontexte zbierky aj náboženský význam: svetlo viery, tma neviery
- najznámejšie básne
s nadosobnou tematikou (Otrok, Otcova roľa, Baníci) hovoria o čine, vzdore, odboji
Zones.sk – Zóny pre každého študenta