Svetová a literárna moderna predstavitelia

Svetová a literárna moderna

SVETOVÁ LITERÁRNA MODERNA:

• – 20. storočie
• bolo to veľmi zložité obdobie, keďže bol prelom storočí
• končí sa storočie, nastávajú zmeny, ktoré ústili do chaosu, dezorientácie, nepokojov, nesplnené túžby, ľudia boli pesimistický
• po literárnou modernou rozumieme myšlienkové smery: symbolizmus

parnasizmus

impresionizmus

dekadencia

• tieto smery existovali súbežne, navzájom sa podnecovali a ovplyvňovali
• spoločenská situácia sa odrazila aj v literatúre
• ide o slobodu jednotlivca, objavuje sa človek samotár

Symbolizmus:

• z gréckeho slova symbolon – znak, náznak
• symbol – symbolom sa vec nepomenúva len naznačuje, základným výrazovým prostriedkom bol symbol, slúžil na vyjadrenie abstraktného pojmu (srdce, čierna farba)
• zdôrazňoval viacvýznamovosť básnikovej výpovede
• vznikol v poslednej štvrtine 19. storočia vo Francúzsku
• vznikol ako reakcia na naturalizmus – pravdivé zobrazenie skutočnosti, zobrazenie škaredého a parnasizmus
• symbolisti využívali – prelínanie zmyslových vnemov (senzualizmus)
• sústreďovali sa na básnikovo ja (individualizmus)
• nadraďujú ducha nad hmotu – únik pred skutočnosťou
• z motívov: ustupuje historizmus, dejiny, ktoré nepovažovali za svoje, štylizovali sa do rolí nepochopených „prekliatych“, obracajú sa k mystickým predmetom a náboženstvám, zvukové efekty, vyzdvihovali hudobnosť poézie, hra s asociáciami (išlo o voľné radenie predstáv), voľný verš
• prekliati básnici - tento pojem prvýkrát použil Paul Verlaine, patrili sem aj: Rimbaud

Bauelaire

Allan Poe

Parnasizmus:

• francúzsky smer z konca 19. storočia
• autori kládli dôraz na formu, odmietali spätosť umenia so spoločenskou realitou, ich vzorom bola antická literatúra
• parnasistov zaujímala hlavne forma básne

Dekadencia:

• décadénce = úpadok
• autori s obľubou siahali po tabuizovaných témach (erotika, násilie, morbidita, zlo, oslava satana, neúctiví vzťah k Bohu)
• predstaviteľ: Ch. Baudelaire

Charles Baudelaire

• zakladateľ symbolizmu v Európe, pochádzal z Francúzska
• ovplyvnil ho Edgar Allan Poe
• Parížsky spleen
• Opíjajte sa
• Mrcina

Kvety zla

• lyrická zbierka básni, ktorá stojí na rozhraní medzi romantickou a symbolickou poéziou
• sústredil sa na vlastné vnútro, na nevšedné pocity, na protiklady viery a skepsy, nehy a vzdoru, radosti a zúfalstva
• hľadá krásu v ošklivosti, proklamuje, že človek nemôže dosiahnuť šťastie (zbierka, vyvolala taký odpor meštianskej spoločnosti, že bola z mravnostných dôvodov odsúdená k pokute)
• dominuje bohatá obrazotvornosť, lyrizmus
• základom jeho tvorby sú poburujúci cynizmus a absolútna nenávisť voči pretvárke
• je spojením predstavy krásy a zla, je to teda oxymoron

SLOVENSKÁ LITERÁRNA MODERNA:

• 1900 – 1918
• hlavným predstaviteľom bol Ivan Krasko, preto sa toto obdobie nazýva aj Kraskova škola
• najprv diela uverejňovali v časopisoch – Dennica, Prúdy, Slovenské pohľady, Živena
• nastupuje mladá generácia autorov
• hoci zdôrazňovali kritický postoj k predchádzajúcim autorom, nevzdávali sa tradícií
• inšpiráciu hľadali hlavne v dielach romantických predstaviteľov a u Hviezdoslava a Vajanského
• odmietali konzervativizmus vznikajú nové netradičné postupy

Ivan Krasko

• vlastným menom Ján Botto, jeho vzdialeným príbuzným bol Ján Botto
• je básnik symbolista, predstaviteľ impresionizmu
• 1914 narukoval na vojnu, po návrate z vojny sa prihlásil do štátnych služieb a stal sa poslancom a senátorom
• pseudonym Ivan Krasko mu vymyslel Vajanský, ktorý mu vydal jeho prvú zbierku básni
• charakteristické pre jeho diela: metafora, epiteton, symboly, sensualizmus, eufonickosť (opakovanie hlások), hudobnosť, farebnosť, bohaté línie

Nox et solitudo (Noc a samota)

• zbierka 28 básni, jeho poézia neodráža objektívnu skutočnosť, ale opisuje básnikovu dušu
• deň je tu hmlistý, dažďový, sivý akoby prestúpený nocou
• noc nie je len časopriestorom, ale aj symbolom
• vonkajší priestor je u Kraska neoddeliteľný od vnútorného
• lyrický subjekt nie je nijaký hrdina, charakterizuje ho pocit vlastnej ničotnosti
• nachádzajú sa tu básne ľúbostnej lyriky, spomienky na matkinu životnú vyrovnanosť, clivé básne plné beznádeje
• je to báseň odhaľujúca temné stránky ľudskej duše
• jediná báseň, v ktorej vyslovil kritiku politickej pasivity v predvojnovom slovenskom živote

Verše

• zbierka básni, oživuje dávnejšie citové skúsenosti, obnažuje dušu
• trýznia ho výčitky svedomia, tajomnosť
• žena je pre básnika svetlom, tma je v duši subjektu: oba symboly majú v kontexte zbierky aj náboženský význam: svetlo viery, tma neviery
• najznámejšie básne s nadosobnou tematikou (Otrok, Otcova roľa, Baníci) hovoria o čine, vzdore, odboji