Obraz prírody a ľudu – Detvan, Hájnikova žena

Obraz prírody a ľudu – Detvan, Hájnikova žena

Spoločenská situácia: V poslednej tretine 19. a začiatkom 20. storočia sa prehĺbil na Slovensku národnostný a sociálny útlak. Narastala bieda, nezamestnanosť, hromadné vysťahovalectvo. Po Rakúsko – uhorskom vyrovnaní silnie maďarizácia. Na Slovensku bol nedostatok vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií.

Realizmus: V popredí pozornosti spisovateľov už neboli historické témy, ale aj súčasnosť a jej problémy. Snažili sa čo najvernejšie zobraziť skutočnosť, vychádzali z vlastných zážitkov a skúseností.. Postavy neidealizovali, hrdinami ich diel nebol výnimočný hrdina, ale obyčajný človek. Rozvíjala sa najmä próza – dedinská poviedka a spoločenská novela. V poézii vystriedala sylabický verš sylabotonická prozódia. V slovenskej literatúre mal realizmus 2 fázy – opisný a kritický

Pavol Orzságh Hviezdoslav

• predstaviteľ slovenského opisného realizmu
• narodil sa vo Vyšnom Kubíne, ale väčšinu života strávil v Dolnom Kubíne
• vzor – Andrej Sládkovič

Hájnikova žena

• lyricko – epická skladba
• 15 spevov, lyrické – prvý spev – Pozdrav, posledný spev – Zbohom
• hlavná téma – láska mladých ľudí – Miško a Hanka Čajkovci a v protiklade k nej nemorálnosť šľachty
• dej: Zomrie starý hájnik Čajka, jeho syn Michal sa uchádza u grófa Vilániho o miesto svojho otca, dostáva ho. Má rád Hanku, ktorá na neho čaká a chce si ho vziať, ale jej rodičia nesúhlasia (sú oveľa bohatší než Michalova rodina) Sobáš sa nakoniec koná, Michal zoberie svoju nevestu do horárne. Uprostred krásnej prírody žijú spokojne a šťastne. Artuš Viláni (grófov syn) vidí Hanku v kostole, veľmi sa mu páči a začne ju prenasledovať. Hanka ho však odmieta a tak si Vilani vymyslí podlý plán. Usporiada poľovačku, aby si bol istý, že Miško nebude doma, a vyberie sa za Hankou. Tá ho v sebaobrane zabije. Michal zoberie vinu na seba a Hanku prinúti odprisahať, že neprezradí pravdu. Michala uväznia a čaká ho súd. Hanka sa vráti k rodičom, no tí sa od nej odvrátia a stále jej vyhadzujú vinu na oči. Od žiaľu a výčitiek svedomia sa pomätie. V deň súdu prichádza Hanka na súd a povie pravdu. Súd ich oboch oslobodí. Po narodení dieťatka Hanka vyzdravie. Michal zachráni život grófa Vilániho a ten sa mu chce odvďačiť, Michal si želá len odpustenie za vraždu jeho syna a jeho želanie je splnené
• Dej je dynamický bez odbočení:

v úvode – smrť starého hájnika, svadba a príchod do hájovne

v zauzlení – Hankin sen

vo vyvrcholení – zvody a zabitie

v rozuzlení – príchod Hanky na súd a oslobodenie

v závere – zmierenie sa so šľachtou

• Ľud:
• zobrazuje tu základný spoločenský rozpor medzi šľachtou a ľudom
• ľud tvorí dejovú skladbu a základný konflikt diela
• autor stojí na strane ľudu, odsudzuje prívrženstvo, egoizmus, zhýralosť...
• Príroda:
• opis prírody je súčasťou deja, niekedy predznamenáva priebeh nasledujúcej udalosti a vyjadruje pocity človeka
• dielo obsahuje opisy všetkých ročných období, úvahy o láske, šťastí a zemianstve
• slúži na zobrazenie protikladov medzi pánskym a ľudovým svetom
• Úvahy:
• úvahy o chalupách – symbol dobra a bezpečnosti; úvahy o kaštieľoch – symbol neprávosti
• úvahy o šťastí a blahobyte – pocit harmónie
• úvahy o ľude – ľud = Čajkovci a šľachta = Villániovci
• ľud – statočnosť, vernosť, pracovitosť, úprimnosť
• vzťah k šľachte – úcta a poslušnosť
• šľachta – bezstarostnosť, sebeckosť, zhýralosť, panovačnosť
• vzťah k ľudu – ponižovanie

Andrej Sládkovič

• Predstaviteľ slovenského romantizmu – štúrovec 

Detvan:

• lyricko-epická skladba
• 5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka
• vznikol ako reakcia na neprestávajúce maďarské útoky, preto autor vyzdvihuje Slovenský národ
• vlastnosti národa – vyzdvihuje ich prostredníctvom hlavného hrdinu Martina Hudcovie
• zmysel pre spravodlivosť – nedovolí aby silnejší ublížil slabšiemu – keď chce sokol zabiť zajaca
• odvaha a smelosť – keď sa dáva zverbovať do čierneho pluku
• úprimnosť, pravdovravnosť, čestnosť – keď sa ide priznať kráľovi Matiášovi, že mu zabil sokola
• láska k vlasti, rodnému kraju – keď sa dáva zverbovať pod podmienkou, že si môže nechať detvianske vrkoče, opasok, krpce...
• krásy Slovenska – poukazuje na to, že Slováci sú rovnocenný národ s hociktorým iným, teda aj Maďarmi – príbeh je situovaný do prostredia detvianskej prírody, autor verne opisuje toto prostredie
• kultúru národa – autor ju vyzdvihuje tým, že upozorňuje na dávne tradície a zvyky, zvlášť

vyzdvihuje remeslá, v ktorých sa prejavuje nielen šikovnosť, ale aj tradičnosť

• dostali sa tu do popredia národná a sociálna problematika
• s jednotlivými spevmi sa rozvíja charakter Martin, dedinského mládenca sa stáva bojovník proti zlu a zástanca utláčaných

1.spev Martin

• ťažisko je v oslave krásnej podpolianskej prírody, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je ľud
• autor uvádza na scénu Martina Hudcovie ako urasteného a švárneho šuhaja, syna prírody

1. spev Družina

• dozvedáme sa podrobnejšie o kolektíve, v ktorom sa pohybuje Martin – pastier oviec
• tu sa už prejavia jeho niektoré dobré vlastnosti – cit pre spravodlivosť a nebojácnosť – zabije sokola, ktorý sa vrhol na zajaca a zajaca oslobodí
• cestou stretne zbojníkov, ktorí majú v moci Elenu, premôže ich, jedného z nich zabije a Elenu zachráni
• v tomto speve sú veľmi významné úvahy o ľudovom umení, o šikovnosti ľudu, ktorá je zárukou veľkej budúcnosti

1. spev Slatinský jarmok

• stretnutie Martina s kráľom Matejom, rozhovor, ktorý sa tu uskutoční, umožňuje básnikovi ukázať Martina v novom prostredí, kde sa správa rovnako prirodzene a smelo, keď oznámi kráľovi zabitie sokola na druhej strane kráľovo služobníctvo vykresľuje ako panovačné a povýšenecké

1. spev Vohľady 

• stretávame sa s Elenou a jej úprimnou láskou k Martinovi, ktorá je v protiklade so

záletníctvom Mateja

1. spev Lapačka 

• Martin sa predstavuje ako uvedomelý, hrdý vlastenec, ktorý je ochotný vstúpiť do

kráľovho Čierneho pluku, ale len ak si bude môcť ponechať to, čo tvorí jeho ľudový a národný svojráz – opasok, valašku, kroj

Rozdiel medzi Sládkovičovým Detvanom a Hviezdoslavovou Hájnikovou ženou

Sládkovič

• hovorí o ľude ako špatno-krásnom, nie o jeho tmavých stránkach, ale verí, že neporušenosť inštinktov, mravné tradície a súžitie s prírodou ho zachránia pred skazou
• v ľude vidí základ národa, ktorý sa prebojováva k slobode a samostatnosti

Hviezdoslav

• vyzdvihuje kladné mravné vlastnosti ľudu a dáva ich do protikladu s mravne spustnutým životom zemianstva a šľachty (Artuš Villáni)
• akoby nepriamo nadväzoval na tvorbu Sládkoviča
• využíva bohaté opisy prírody a ľud pokladá za nositeľa národného života