Téma 1. svetovej vojny vo svetovej medzivojnovej literatúre

Téma 1. svetovej vojny vo svetovej medzivojnovej literatúre 

• Po 1.sv. vojne zasahovala do rozvoja svetovej prózy americká literatúra. Stretávame sa tu s pojmom stratená generácia. Mladých ľudí tak pomenovala spisovateľka Gertrúda Steinová. Väčšina spisovateľov bola na konci 1. sv. vojny v Európe (pôsobili v Červenom kríži, spravodajstve novín)

• Stratená generácia
• generácia ovplyvnená zážitkami z 1. sv. vojny- akoby Američania stratení v Európe (kultúrna vykorenenosť)
• neschopnosť zaradiť sa do života
• Motívy:
• sklamanie, skepsa, beznádej
• rozpad spoločnosti, ľudských hodnôt
• východisko hľadajú v úteku do prírody, v kultúre
• trvalé hodnoty sú nahradené malichernosťami bežného života

Erich Maria Remarque

- nemecko- švajčiarsky spisovateľ

- na front sa dostal hneď po skončení strednej školy

- stáva sa z neho veľký humanista

- Remarque je súbežník stratenej generácie. Jeho hrdinovia sa podobajú hrdinom zo stratenej generácie. Bojujú proti násiliu, sú veľkí humanisti, majú veľký zmysel pre lásku, priateľstvo, negatívne javy sa snaží vosvojich dielach zveličiť. Jazyk je veľmi živý až expresionistický.

Expresionizmus

• Ako smer vzniká v Nemecku.
• Charakteristické preň je, že sa snaží zachytiť silné emócie, psychika postáv je v popredí.
• Pocity beznádeje, bezperspektívnosti.
• Hrdinovia sú zobrazovaní v hraničných situáciách.
• Charaktreristické pre diela je subjektívnosť autora, dôkazom toho je forma (JA rozprávanie).
• Častým kompozičným prostriedkom je kontrast.
• V dielach nachádzame naturalistické scény (aj odpudivé scény sú opísané detailne).
• Obraz skutočnosti je pravdivý, autori majú pesimistický postoj.
• Nachádzame tu rozpor medzi snom a skutočnosťou.
• Vyjadrovanie je expresívne. Často sa využívajú nespisovné slová, vulgarizmy.

• Remarquovi hrdinovia žijú v provizóriu, nemajú stále zamestnanie, sú vytrhnutí zo spoločnosti, z pocitu ilúzie, skepsy (podobnosť so stratenou generáciou). Sú v opozícii proti násiliu. Majú zmysel pre lásku, priateľstvo, humanizmus.

- Na Západe nič nového

- Cesta naspäť- voľné pokračovanie prvotiny

-Traja kamaráti

- Nebo nepozná obľúbencov- jediný román, ktory nehovorí o vojne- príbeh automob. pretekára, veľmi , ale on sa zaľúbi do chorej dievčiny

- Posledné dejstvo- div. hra

Na západe nič nového

- román

- téma- 1.sv. vojna, bojovanie v prvej línii

- idea- nezmyselné zomieranie, pasívny odpor mladej generácie k vojne, absurdnosť vojny

• postava Paul Bäumer ( rozprávač) sa so svojimi spolužiakmi rozhodne vstúpiť do armády. Spočiatku vojnu vníma s nadhľadom, neskôr si uvedomí, že vojna je svinstvo.
• Celé dielo je o tom, ako Paul rozpráva, ako si hľadali potravu, ako sa snažili prežiť, niečo si potajomky odložiť. Keď sa dostal domov, na dovolenku, videl, že nikto nevie čo sa vlastne na fonte deje. Ani o tom nechcel rozprávať.
• Paul padol jedného tichého, pokojného dňa, keď správa z bojiska oznamovala, že na Západe nič nového.

DEJ:
- Mladí gymnazisti odišli zo školských lavíc na front 1. sv. vojny pod vplyvom triedneho profesora Kantorka. Zažili tvrdý výcvik a potom boli nasadení na front. Keď zistili, že musia zabiť, keď chcú prežiť, spoznali vojnovú filozofiu a pravdu. V románe postupne kamaráti zomierajú jeden za druhým a posledný zomiera Paul Bäumer – zomiera absurdne v čase oddychu, keď si kreslí obrázok a vojenský rozhlas hlási správu: „Na západe nič nového“ – október 1918. V románe je opísaná vojna chlap proti chlapovi, bojovalo tam množstvo vojakov. Je zobrazený pomalý postup vojska a po bitke aj pomalý ústup. V románe sú zaujímavé niektoré príbehy, napr. Paul Bäumer zabil francúzskeho vojaka vo chvíli, keď si uvedomil, že ak to neurobí on, tak zabije Francúz jeho. 

Má však výčitky svedomia a prezerá si jeho preukaz, predstavuje si, ako dlho ešte bude chodiť pošta jeho manželke. Má úmysel pomôcť jeho rodine. Ďalší príbeh je stretnutie nemeckých vojakov s francúzskymi dievčatami – idú k nim na návštevu, vezmú im jedlo a snívajú o tom, čo s dievčatami prežijú. Zisťujú, že sa v tejto situácii ešte správať nevedia. Paul Bäumer je vďačný životu aj za toto poznanie. V ďalšom príbehu spoznávame konanie postáv, ktoré silno pociťujú pud sebazáchovy, prejaví sa to pri návšteve nemocnice zriadenej v kostole – kamaráti idú pozrieť operovaného spolužiaka a zistia, že mu amputovali nohu. Jeden zo spolužiakov si chcel vypýtať jeho čižmy s odôvodnením, že mu budú zbytočné a on má veľmi bolestivé otlaky a potrebuje o 1 číslo väčšie, ale ostatní mu v tom zabránili.
! Ako sa v tomto diele prejavuje expresionizmus?– Chlapci konajú bezmyšlienkovite, pudovo, atmosféra je napätá, najmä počas útokov. 

ZÁVER:
- Román má jednoduchú kompozíciu, predstavuje rad príbehov, ktoré na seba nadväzujú. Základný slohový postup je rozprávanie, prevláda hovorový štýl (rozprávajú sa priatelia), slová sú citovo zafarbené a v niektorých častiach pôsobí román hrdinkársky alebo reportážne.