Dramatická tvorba
Dramatická tvorba
Dramatický text -
Monológ, replika, pásmo rozprávača (poznámky k situácii,
k charakteru postáv)
Veselohra– druh komédie
- Postavy vedia o svojej smiešnosti –
vtipkári
- Situácie sú často náhodne, málo pravdepodobné
- Zveličenie – nadsázka
- Postavy z ľudu – spev,
tanec
Ján Palárik
- Dramatik obdobia prechodu od romantizmu k realizmu
- Tvorba po revolúcii
1848 – matičné obdobie
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
- 1862
- Kompozícia: 3
dejstvá
- Jeho cieľom bolo poukázať na potrebu tolerancie a zmierenie medzi oboma národmi. Odsudzuje odrodilstvo, ale zároveň
hovorí, že si treba vážiť aj príslušníkov iných národov.
- Ústrednou témouje boj proti odrodilstvu, oslava
vlastenectva a úcta k rodnému jazyku. Využíva v nej dvojitú zámenu postáv, z čoho vzniká množstvo humorných situácií a komických
zápletiek.
- Postavy:
- Eliza Hrabovská – Krásna, milá k svojim poddaným, stará sa o ich vzdelanie,
vlastenka
- Miluša Oriešková – dcéra učiteľa, vzdelaná, má dobrý vplyv na grófku
- Barón Ľudovít Kostrovický, zememerač
Ing. Rohon – študovali v Pešti, maďaróni
- Dvojitá zámena postáv
- V závere je zmierenie, výzva k tolerancii, povie to
Milušin otec: „Sláva Slovákom i Maďarom statočným.“
- Cez postavu učiteľa vyjadruje autor svoje názory
- Slovné hračky,
maď., nem., franc. slová, frazeologizmy
- V kaštieli mladej grófky Elisy (Eržiky) Hrabovskej sa chystajú na dožinkovú slávnosť.
Grófka je sirota, jej tútorom je bárón Kostrovický starší, s ktorého synom je už od detstva zasnúbená (podľa šľachtických obyčajov).
Spoločníčkou mladej grófky je Miluška, dcéra vlasteneckého učiteľa Oriešku. Orieška vychoval svoju dcéru v národnom duchu, ale i k
tolerancii k Uhorsku. Miluška je vzdelaná, bystrá a sebavedomá. Usiluje sa o to, aby si šľachta všímala postavenie ľudu a aby mu pomáhala.
Grófka pod jej vplyvom hovorí po slovensky a hlási sa k slovenskému pôvodu.
Grófka Elisa sa dozvedá, že na panstvo príde mladý barón
Kostrovický, ktorý má byť jej budúcim manželom. Miluške sa nepáči, že grófka si vezme muža, o ktorého charaktere nevie nič. Dohodnú sa,
že ho podrobia skúške: počas dožinkových slávnosti sa grófka bude vydávať za učiteľovu dcéru a Miluška privíta hostí v úloho frófky
Hrabovskej.
Mladý barón Ľudovít Konstrovicky prichádza na vidiek s priateľom, zememeračom Rohonom. Je úprimný, priateľský, ale je aj
zhýčkaný peštianskym prostredím. Hlási sa k maďarskému národu, hoci jeho rod má slovenský pôvod. Aj Rohon je pôvodom Slovák, ale
štúdium a prostredie ho pomaďarčili. S barónom sa rozprávajú po maďarsky. Barón prichádza na vidiek nie veľmi nadšený, ani jemu sa
nepozdáva, že podľa zvyklostí rodu si má zobrať dievča, ktoré už dávno nevidel a ktoré dobre nepozná. On a Rohon dostanú taký istý
nápad ako slečny a zamenia si úlohy.
V kaštieli ich víta nepravá grófka, Miluška. Víta ich oduševnenou, plamennou slovenskou rečou, v
ktorej im vyčíta, že sú odrodilci, ktorí sa hanbia za svoj pôvod a nestarajú sa o ľud. „Grófka“ vzbudí sympatie u Rohona, ale barón
začína ľutovať, že si ju musí vziať za ženu. Jemu sa páči dievča, ktoré považuje za grófkinu spoločníčku a učiteľovu dcéru
Milušku. Dokonca je ochotný riskovať i nerovné manželstvo a požiada Oriešku o ruku jeho „dcéry“. Zememerač Rohon (nepravý barón) sa pod
vplyvom Milušky (nepravej grófky) rýchlo mení a znovu sa hrdo hlási k svojmu slovenskému pôvodu.
Na konci hry sa všetko vysvetlí,
dochádza k zmiereniu, všetci sú spokojní a šťastní. Na dožinkovej slávnosti je prítomný i starý pán barón Kostrovicky, ktorý mladému
páru požehná. Hra sa končí zvolaním Sláva Slovákom i Maďarom statočným!
Jozef Gregor
Tajovský
- Predstaviteľ realizmu (2. Vlna – kritický realizmus)
- „tupiteľ národa“ – ak si človek môže za
svoju biedu sám, netreba ho ľutovať (satira, karikatúra)
- Dedinské prostredie, zobrazuje rôzne sociálne vrstvy, tradície
- Dôraz
kladie na charaktery postáv
Statky – zmätky
- Dráma, činohra
- Kompozícia: expozícia,
kolízia, kríza, peripetia, rozuzlenie
- Téma: zobrazenie života na dedine, medziľudských vzťahov, ktoré ovplyvňuje túžba po
majetku
- Idea: kritika honby za majetkom, ktorá spôsobuje zmätky vo vzťahoch
- Postavy: Palčíkovci – bezdetní
gazdovia
- Ľavkovci – Ďurko – spoločenský, nezodpovedný, prelietavý, má frajerku Betu
- Kamenskovci – Zuzka – tichá,
poslušná, pracovitá
- Dej: Ľavkovci sa snažia oženiť syna Ďura a vyberajú mu nevestu. Chcú mu nájsť nejakú z
bohatej rodiny, aby netrel biedu. Preto sa im zapáči návrh Palčíkovcov, aby oženili Ďura so Zuzkou Kamenskou. Tí sa podľa plánov
Palčíkovcov mali o nich postarať v starobe a po ich smrti dostanú ich majetok. Slovo dalo slovo a konala sa svadba Ďurka a Zuzky, aj keď nebola
z lásky. Potom sa presťahovali sa k Palčíkovcom, no po pol roku Ďurko, známy svojím temperamentom a záľubou posedieť si v krčme začal
zahýbať Zuzke s Betou. S Betou chodil pred svadbou a teraz sa k nej znova vrátil. Keď to Zuzka zistila, chcela od Ďura odísť, no Kata aj Žofa
ju prehovárali, aby ostala, že časom sa všetko na dobré obráti. Palčíkovci neboli spokojní s Ďurovou ani Zuzkinou robotou a preto im
nechceli nič odkázať. Ďuro neprestal chodiť za Betou, preto ho Zuzka, i keď bola tehotná, opustila a vrátila sa do rodičovského domu. Ďuro
sa znovu oženil, tento raz s Betou. Tá prišla do domu Palčíkovcov za vidinou veľkého bohatstva, no tá sa jej rozplynula pred očami, keď im
Palčík odmietol odkázať majetok. Preto rozhorčená opustila Ďura a toho zase Palčík vyhodil zo svojho domu. Zuzke sa narodil syn, ktorého
nazvala Ondrej. Na Vianoce sa všetci chceli udobriť s Kamenskými a chodili k nim, aby sa ospravedlnili. Ľavkovci sa ospravedlňovali za Ďura,
Palčíkovci zase hovorili, že nemohli tušiť ako to skončí a vynahradiť citovú ujmu chceli tým, že jej synovi odkážu po smrti svoj majetok.
Nakoniec prišiel Ďuro, aby si pozrel svojho syna. Prosil Zuzku, aby sa k nemu vrátila aspoň kvôli ich dieťaťu, no Zuzka, poučená
predchádzajúcimi skúsenosťami, odmietla...
Zones.sk – Zóny pre každého študenta