Obraz 2. svetovej vojny v slovenskej próze

Obraz 2. svetovej vojny v slovenskej próze

• Ukázať situáciu, poukázať na neprávosti počas vojny, téma SNP,

Alfonz Bednár

- stredoškolský učiteľ, spisovateľ, scenárista, prekladateľ,

- majster kompozície časových pásem.

Tvorba

• Sklený vrch
• Hodiny a minúty - zbierka noviel- Kolíska

Kolíska

• Dej sa rozvíja retrospektívne – cez spomienky hlavných postáv.
• Novela
• Kompozičné roviny – pred vojnou, obdobie SNP, 50. roky
• Dej novely sa začína v roku 1952. Zita Černeková počúva v rádiu priamy prenos zo súdneho procesu s tzv. triednymi nepriateľmi. Jedným z obvinených ja aj Jozef Majerský – podľa prokurátora kulak, sabotér a zradca. Majerský sa bráni obvineniam, tvrdí, že je nevinný. Jedným zo svedkov je aj Zitin mažel, Mišo Černek, bývalý veliteľ partizánskej skupiny. Má dosvedčiť, že Majerský ušiel od svojej jednotky s úmyslom prezradiť partizánov Nemcom . Predseda súdu číta Černekovu výpoveď. Zita počúva výpoveď svojho manžela s hnevom a odporom. Ľutuje Majerského, vie, že obvinenia nie sú pravdivé. Pri počúvaní rádia si spomenie na strašnú noc pred siedmimi rokmi.
  Bolo to roku 1945. Zita bola sama s dieťaťom. Mišo Černek bol veliteľom partizánskej skupiny, nemala o ňom žiadne správy. Dedinu pred časom obsadili Nemci a tých, ktorí pomáhali partizánom, zabili – medzi nimi ženy aj deti – a ich domy podpálili. Zita sa zachránila, jej manžel akoby zázrakom nebol na zozname(ktorý dostali Nemci od gardistov-udavačov). 
  V tú noc bola dlho hore, lebo mala choré dieťa. Kolísala ho v kolíske. Neďaleko domu stál na stráži nemecký vojak. Do kuchyne zrazu vošiel Majerský. Videl, že sa tam ešte svieti a chcel požiadať o pomoc a úkryt. Zita ho prosila, aby odišiel, bála sa, že ak Nemci u nej nájdu partizána, zabijú ju i jej dieťa. Napriek tomu, že sa veľmi bála, ukryla Majerského v izbe pod perinami. Majerský sa pridal k partizánom iba z vypočítavosti, vedel, že po vojne sa budú ceniť všetci, ktorí bojovali proti Nemcom. Bol členom skupiny, z ktorej zostalo iba niekoľko mužov, ich veliteľom bol Mišo Černek. Majerský ochorel, zapálili sa mu oči a mal veľké bolesti. Rozhodol sa, že opustí skupinu. V noci zišiel z hôr a vošiel do domu na kraji dediny, nevedel, že tam býva Zita, ani to, že je manželkou Miša Černeka. Až teraz v tmavej studenej izbe si začal uvedomovať, čo spravil. Napadlo ho, že svojím činom možno ohrozil aj ostatných, lebo Nemci podľa jeho stôp v snehu môžu nájsť ich úkryt. Mal výčitky svedomia i kvôli Zite, myslel na to, že ju dostal do veľkého nebezpečenstva i na to, ako jej ublížil pred niekoľkými rokmi. Zita zatiaľ v kuchyni začala Majerskému pripravovať jedlo, pričom si tiež spomenula na minulosť.
•  Ona a jej matka pracovali na začiatku vojny v Čechách na veľkostatku, kde bol šafárom Majerský. Varili robotníkom, Majerský však chcel na kuchyni zarobiť a časť zásob si nechával pre seba. Matka dovolila Zite stýkať sa s ním, lebo Majerský sa vyjadril, že si ju chce vziať. Keď sa matka dozvedela, že je už dávno ženatý a má i deti, zakázala dcére stretávať sa s ním. Zita povedala Majerskému, že čaká dieťa. On, aby sa jej zbavil, „dal“ ju Janovi Ragalovi, jednému z robotníkov. Na dôvažok ešte udal na súde Zitu a jej matku, že kradnú z kuchyne a vyhnal ich z veľkostatku. Hladné sa túlali po okolí, Zita prišla o dieťa. Stretla sa s Janom Ragalom, ktorého Majerský tiež vyhnal, a vydala sa za neho. Žili spolu zle, Ragala ju bil a onedlho po svadbe odišiel, pridal sa k zlodejskej bande. Zomrel pri prestrelke s políciou a Zita sa potom druhýkrát vydala za starého mládenca Miša Černeka a prisťahovala sa s ním sem, do tohto domu, ktorý si sám postavil na kraji dediny.
  Zita, ponorená do spomienok, ďalej kolísala chorého syna. Zvuk kolísky upútal nemeckého dôstojníka, veliteľa oddielu SS. Pripomínal mu zvuk mlyna, v ktorom ako dieťa vyrastal. Nemci sa vhrnuli do Zitinej chalupy a usadili sa okolo stola. Zita sa bála, aby si nevšimli roztopený sneh po Majerského čižmách. Veliteľ jej prikázal, aby neprestala kolísať dieťa, páčil sa mu dunivý zvuk kolísky. On a jeho vojaci si robili posmech zo Zity, trápili ju, nedovolili jej ani obliecť sa. Majerský v izbe počul rehot Nemcov a neustále dunenie kolísky. Trpel stále viac, uvažoval nad tým, že sa pokúsi dostať von, a že sa vráti k partizánom. Nemci sa v kuchyni zabávali. Pýtali si od Zity veľký hrniec, chceli sa doň vymočiť a jeden z nich sa smial, že jej dajú napiť a povedia, že je to varené víno. Močom chceli pokrstiť Zitino dieťa. Keď sa Zite zdalo, že už to ďalej nevydrží, a keď videla, že Nemci chcú jej alebo synovi ublížiť, zobrala syna do náručia a s plačom vbehla do izby, volajúc Majerského na pomoc. Izba však bola prázdna, Majerský ušiel cez okno. Nemci vybehli von, lebo sa ozvala streľba. O chvíľu doniesli do kuchyne troch ranených (bol medzi nimi i veliteľ skupiny) a dvoch mŕtvych Nemcov. Potom priviedli i Majerského, ktorý sa vzdal. Zita si myslela, že Nemci zabijú ju aj jej syna, ale napokon naložili ranených a mŕtvych do auta a spolu zo zatknutým Majerským odišli.
  Zita (už opäť v roku 1952) počúva spolu s manželom prenos zo súdneho procesu. Majerského odsúdili na dvanásť rokov väzenia a na konfiškáciu majetku, jeho manželku a syna na vysťahovanie z okresu. Zita trpko vyčíta manželovi, že svedčil proti Majerskému. Mišo Černek sa bráni, výpoveď musel podpísať, prinútili ho k tomu, okrem toho sa bál aj o Zitu a o syna. Na súde však povedal pravdu, ale túto výpoveď už nevzali do úvahy a nebola ani v rádiu. Zita nevie, či môže veriť Mišovi, obáva sa, že vypovedal proti Majerskému z pomsty a zo žiarlivosti, lebo vedel, že Zita sa za neho vydala iba z núdze.
• Dej počas SNP.
• Dunivý zvuk kolísky- kulisa celého deja
• Kriticky zachytil priebeh súdnych procesov na začiatku 50. rokov

Rudolf Jašík

- pochádzal z Kysúc, z Turzovky

- aktívne sa zúčastnil SNP

- pracoval ako novinár v PE

- zomrel náhle- po operácii žalúdka; pochovaný v Šimonovanoch

- patrí do slovenskej povojnovej drámy, písal poéziu aj prózu

- v jeho tvorbe je veľa znakov medzivojnovej literatúry

Tvorba

• 2 romány vyšli počas jeho života, ďalšie až po jeho smrti.
• Témy:
• Kysuce
• SNP a 2.sv. vojna
• Vytvoril sociálny román baladického charakteru,
• Lyrizácia,
• Osobné zážitky.
• Na brehu priezračnej rieky- debut, obdobie hosp. krízy
• Námestie svätej Alžbety
• Posmrtne:
• Povesť o bielych kameňoch- novela
• Čierne a biele kruhy

Námestie svätej Alžbety

• povojnový román, autor si vyberá tému židovskej otázky, odsudzuje vojnu a zverstvá
• hlavný hr. sú Igor Hamar a Eva Veimanová, katolícky založený chlapec a židovské dievča
• dej sa odohráva po viničným vrchom v Nitre
• autor do hĺbky stvárnil rozličné charaktery ľudí, zobrazil všetky spoločenské vrstvy
• ľudí rozdelil nielen podľa majetku ale aj podľa ich charakteru
• Motto: „Láska je smrteľná. Neumiera, len ide do hrobu.“
• román sa skladá z 15 kapitol s vlastným názvom
• Igor pracuje u holiča Flórika, ktorý je karierista a udavač, mal za úlohu sledovať židov, či nosia žltú hviezdu, pomáhal mu aj Žltý Dodo – spolužiak Igora
• Dodo zoznámil Igora s bohatou vdovou Ernou, bola do Igora zamilovaná, mali spolu vzťah
• Samko je Evin otec, mal komplikovanú povahu, je pracovitý, precízny ale neskôr sa ukáže, že je bojazlivý a zbabelý
• Eva keďže bola židovka mala odísť preč, avšak obuvník Murgaš poradil Igorovi aby dal Evu pokrstiť, farár súhlasil ale Igor mu musí dať úplatok
• Igor išiel za Ernou, tá mu ich chcela dať, pokiaľ nezistila, že peniaze sú pre Evu aby ju Igor zachránil, peniaze mu nechce dať ani Samko aj napriek tomu, že ich má, tie mu dá nakoniec aj Murgaš, ale už bolo neskoro, farár ju odmietol pokrstiť, nakoniec všetkých židov postrieľajú
• jedna z posledných kapitol má názov Posledná večera, kedy Samko otrávil celú rodinu
• posledná kapitola má názov Milenec s tvárou satana, Igor zabil Flórika železnou tyčou
• Igor chcel nakoniec spáchať samovraždu, zachráni ho Murgaš
• záver vyznieva symbolicky