Téma medziľudských vzťahov v 20. storočí

Téma medziľudských vzťahov v 20. storočí

 

Jerome David Salinger:

Americký prozaik, narodil sa 1.1.1919 v obchodníckej rodine v New Yorku. Absolvoval vojenskú akadémiu, pokračoval v štúdiu na Ursinus University, kde však prepadol hneď v prvom semestri. Počas 2.sv.s. bojoval v radoch americkej armády na európskom západnom fronte, po vojne bol hospitalizovaný v psychiatrickom ústave. V Nemecku sa stretol so svojím ideálom E. Hemingwayom. V r. 1947 sa vrátil späť do USA. V r. 1955 sa oženil a manželke Claire venoval dielo „Franny“, mali dve deti (Matthew a Peggy). Po 13 rokoch sa rozviedli. Svetový úspech dosiahol psychologickým románom Kto chytá v žite, ktorý je svojráznym obrazom života a problémov mladého dospievajúceho človeka.

Kto chytá v žite

 - chytá deti v žite, jeho snom je zachrániť budúce generácie pre nástrahami spoločnosti – pohltenie kariérou, klamstvom, bary, prostitúcia, alkohol

 

-je to spoveď rozprávača (1. Os.) pomocou retrospektívy (2 dni blúdil a s odstupom roka o tom rozpráva)
Kompozícia:
Román sa skladá z 26 kapitol označených číslami a je rozprávaním Holdena (hl. postava) v 1. os. sg., ten v sanatóriu popisuje 3 dni svojho života, to znamená svoje putovanie zo školy v Pencey, odkiaľ ho vylúčili, domov do New Yorku.
 
Forma:
Autor používa hovorovú reč mládeže: frazeologizmy („na fľaku umrieť“), módne slová („senzačne“), slang („psina, klako, zírať“), vulgarizmy („poondiata škola, prisámbohu“), vtipné dialógy.
Hlavné postavy:
Holden Caulfied – 16-ročný chlapec, často strieda školy, hoci je veľmi talentovaný. Dospelých pokladá za pokrytcov a nepriateľov, ich svet nenávidí a zároveň chce byť dospelým. Túži po slobode, láske a skúsenostiach, ale je ešte citovo nezrelý. Nevie sa prispôsobiť pretvárke a krutosti, ktoré vládnu vo svete dospelých.
Phoebe – Holdenova 10-ročná zbožňovaná sestrička, je veľmi šikovná, vždy chápe, preto sa rozpráva najradšej s ňou, podľa Holdena je neskazená a jedinečná.
Allie – Holdenov mladší brat, umrel na leukémiu. Holden jeho stratu veľmi ťažko znáša a často naňho spomína.
D.B. – Holdenov starší brat, písal poviedky, ktoré Holden rád čítal, odišiel do Holywoodu robiť prostitúta
Stradlater – Holdenov spolubývajúci na izbe v internáte, samoľúby frajer, ktorý zbalil každú babu, dokonca i Jane Gallagherovú, ktorá bývala blízko Holdena a zažili spolu prvú nesmelú lásku.
Ackley – samotár z vedľajšej izby, nikdy si nečistil zuby, mal plnno uhrov, divnú povahu a nenávidel Stradlera
Sally – namyslené snobské dievča, ktoré strávi s Holdenom popoludnie v divadle a na klzisku, Holden jej navrhol, aby s ním odišla preč
Ostatné postavy: prof. Spencer – asi 70-ročný profesor, ktorý ešte stále učil; Antolini – Holdenov bývalý učiteľ

Dej:
Začína sa predstavením hlavného hrdinu Holdena a jeho vylúčením zo strednej školy v Pencey, čo sa nestalo po prvý raz. Na škole sa odohráva tradičný rugbyový zápas, avšak Holden nemá náladu ho sledovať, pretože je chladno a je znechutený zo svojho vylúčenia, i keď si to neberie príliš k srdcu. Je sobota poobede, Holden môže odísť z internátu až v stredu, a tak sa rozhodol, že navštívi svojho prof. dejepisu Spencera. Aj ten ho nechal prepadnúť, ale Holden ho mal svojím spôsobom rád. Keď si vypočul profesorove básne, vrátil sa na internát. Na izbu ho prišiel otravovať Ackley, spolubývajúci z vedľajšej izby. Zmizol, až keď sa vrátil Stradlater, s ktorým sa Holden pohádal pre Jane. Pobijú sa a Holden sa rozhodne zmiznúť zo školy s tým, že sa bude do stredy poflakovať po New Yorku. Bál sa ísť priamo domov, chcel vyčkať, kým hnev rodičov opadne.
Do NY cestoval vlakom spolu s matkou svojho spolužiaka, klamal ako sa len dalo. V NY s ubytoval v hoteli, pozoroval oknom ostatných hostí. Zatúžil zatelefonovať sestričke Phoebe. Šiel do hotelového baru na drink, ale skončil vďaka veku pri coca-cole. Sadol si ku trom ženám, s ktorými si zatancoval. Cestou výťahom sa dal nahovoriť od liftára na prostitútku, s ktorou aj tak nič nemal. Na druhý deň si dohodol rande so Sally, ktorú pozval do divadla na hru, v ktorej hrali jeho obľúbení herci. Mal kopu času, tak šiel na Brodway zohnať sestričke jednu platňu, pri čom zažil milú príhodu, ktorá mu zdvihla náladu. V C. Parku hľadá Phoebe, ale nenájde ju. Potom sa stretol so Sally, idú do divadla a na klzisko, kde sa pohádajú. Sally urazená odchádza. Holden ide do kina, fláka sa taxíkom, v jednom bare sa spije na mol, zavolá Sally a túla sa nočným mestom. Túži po Phoebe a tak sa tajne vkradne do bytu, zistí, že rodičia nie sú doma. Phoebe uhádla, že ho vyhodili, vyčíta mu, že mu je všetko jedno. Pýta sa, koho má vlastne rád a čím by chcel byť. Po návrate rodičov tajne vykĺzol z bytu, a odišiel nocovať k bývalému učiteľovi Antolinimu. Ale keď ho prebudí Antoliniho hladkanie po hlave, vyľakaný odíde na stanicu.
Holden sa rozhodne utiecť z NY ďaleko na západ. Sestre chce vrátiť finančnú pôžičku, ale Phoebe príde i s kufrom, rozhodnutá, že pôjde s ním. Mení teda plán a popoludnie strávi s malou v ZOO, na kolotočoch a sľúbi jej, že pôjdu spolu domov. Príbeh končí, Holden opísal pár týždňov po návrate domov.

Charakteristika diela:
Dej je veľmi jednoduchý. Ide o príbeh chlapca Holdena, ktorého už tretí raz vyhodia zo školy. Bojí sa návratu domov, preto sa tri dni túla po NY a stretáva pritom rôznych ľudí, odsudzuje ich amorálnosť, faloš, pretvárku. V tomto čase zažíva smutné chvíle a spomína na svojich súrodencov. Má rád deti a nechce, aby padali do tejto priepasti faloše, pokrytectva, nechce, aby z nich vyrástli ľudia ako sú v tom čase dospelí. I napriek tomu, že dospelých nenávidí, spontánne ich napodobňuje (fajčí, pije). Keď si začneme myslieť, že Holden začne rozprávať životopis, oznámi nám, že sa mu nechce. Vymyká sa zo stereotypu. Nechce upútať pozornosť svojím menom, životom a určitú chvíľu sa snaží byť utajený. Holden sa rád zabával na blbcoch a perverzných typoch ľudí. Nenávidel aj školu, pretože tu tiež bolo mnoho pokrytcov a pajácov, ktorí však boli vzdelaní.. Dôveroval len deťom. Túžil po láske a čistých medziľudských vzťahoch. Sníva, že je obrátený chrbtom k priepasti a čelom k žitnému poľu, kde sa hrajú deti.
V diele nie je dej tak podstatný ako psychoanalýza Holdena. Autor chce týmto dielom povedať, aby sa ľudia správali prirodzene, zmenili sa a nezaujímali sa len o seba. Táto kniha sa nesnaží ukázať ideálneho človeka, ale odhaľuje nedostatky medziľudských vzťahov. Reč hlavnej postavy je živá, hovorová.

Hlavná myšlienka:
Holden má rád malé deti, ktoré chce chrániť pred nástrahami a zlobou – chce byť tým „kto chytá v žite“, záchrancom, ktorý nedovolí deťom hrajúcim sa v žitnom poli (v ich detskom svete) spadnúť do priepasti, symbolizujúcej falošný svet dospelých, ktorý on už zbadal. Je to revolta americkej dospievajúcej mládeže, ktorá sa nemohla zmieriť so zaužívanými konvenciami sveta dospelých.

Franz Kafka

Premena

Útvar- poviedka, 
Kompozícia- Dielo Premena je poviedka, ktorá je rozdelená na tri časti. Kafka ju napísal v roku 1912 a bolo to jedno z mála diel, ktoré uverejnil. Bolo vydané v roku 1915. Bolo ohodnotené kritikmi ako veľmi dobré, no Franz aj tak s ním nikdy nebol spokojný.

Téma tohto diela je originálna, dokonca absurdná. Kafka bol prvým autorom, ktorý sa zaoberal takouto tematikou inšpiroval mnohé smery ako expresionizmus, existencializmus, vytvoril podmienky pre vznik absurdnej drámy vo Francúzsku. Dielo sa zaoberá ľudským bytím a postojom rodiny v ťažkých životných situáciách. Taktiež sa zaoberá aj zmyslom života a niektorými ďalšími témami. Keďže je Kafka autor absurdity, toto dielo má dominantnú črtu, absurditu.

Premena má jednu hlavnú dejovú líniu, ktorá je veľmi jednoduchá. Hlavnou líniou je Gregorova premena a ostatné veci spojené s týmto problémom.

Dejom nás sprevádza rozprávač, ktorý svojím spôsobom hodnotí vzniknuté situácie v rodine.
Prostredie- pražský byt Samsových,
Téma - premena Gregora Samsu na hmyz a jeho postupný fyzický a psychický úpadok,
Idea- autor poukazuje na plytké rodinné a medziľudské vzťahy, odcudzenie v rodine

Postavy 

Gregor Samsa- obchodný cestujúci, pracovitý, je jediný kto v domácnosti zarába a vďaka nemu ani nikto iný nemusí, spláca dlhy rodičov, je spoľahlivý, chce zaplatit sestre konzervatórium, po premene stráca kontakt s rodinou, ktorá ho odmieta a práve preto chradne, zomiera vychudnutý a opustený vo svojej izbe, 
Markéta- Gregorova sestra, jediná sa stará o Gregora, spočiatku mu nosí jedlo, upratuje izbu, nakoniec dá návrh, aby sa ho zbavili,
Rodičia Samsoví- prerobili na obchode a Gregor sa zaviazal splatiť dlh, Gregor im po premene spôsobi ťažkosti - vyrieši ich až jeho smrť, ktorá prichádza každému vhod, 

Dej:
Gregor sa prebudí ako chrobák- spočiatku si to ani neuvedomuje a má v pláne ísť s omeškaním do roboty. Všetci sú prekvapení, že je ešte doma, lebo o siedmej býva už na cestách. Gregor im chce všetko vysvetliť, ale nič mu nie je rozumieť. Dvere má zamknuté a otvorí ich až na naliehanie sestry. Medzi tým prišiel prokurista. Zisťoval prečo Gregor neprišiel do roboty. Ten ho uvidel prvý, zlakol sa a ušiel. Otec ho zahnal naspäť do izby, pričom ho zranil. Gregor odteraz spí pod postelou a je len staré a pokazené jedlá. Chodí po stenách a po strope, preto mu sestra vysťahuje nábytok. Ale Gregor vidí, že sa odsudzuje ľudskej spoločnosti, no keď vidí, že je všetkým na obtiaž, dobrovoľne sa vzdáva. 
Viac sa nesnaží naviazať s ostatnými členmi rodiny kontakt, aj keď po tom veľmi túži. Nedbá o seba, neje a chradne telesne i duševne. Keďže Gregor nezarába, rodičia aj Markéta sú prinútení pracovať. Prijali aj troch podnájomníkov. Tých ale Gregor vyplaší a dávajú výpoveď. V tej chvíli dáva sestra návrh, aby sa ho zbavili, lebo to už nie je Gregor a ani človek. Ráno Gregor s výčitkami zomiera. Nájde ho slúžka, ktorá si z neho robila len posmešky a jeho telo vyhodí do odpadkov. Prvýkrát po mesiacoch sa všetci vybrali na výlet. Rozprávali sa o sľubnej budúcnosti, lebo majú všetci prácu, kúpia si menší byt a Markéta je súca na vydaj.

Štýl

Kafka má svoj osobitý štýl písania ovplyvnený viacerými faktormi. Jeho jazyk je veľmi strohý, chladný bez akéhokoľvek citového zafarbenia, veľmi chudobná slovná zásoba. Jasne znejúce vety, prísne konštruované, však skrývajú hlbokú myšlienku, ktorá sa dá aplikovať aj do dnešnej modernej doby. Ďalšími charakteristikami sú striedma stavba viet a pražská nemčina v originálnej podobe diela. Kafka sa vyžíva v podrobných opisoch nechutných detailov. Tým zvyšuje autentickosť diela.

Prevažujú dialógy a monológy, úvahy Gregora. Na väčšiu gradáciu používa Kafka rôzne prostriedky. Vo vypätých situáciách preruší dejovú líniu a vloží tam úvahu, alebo návrat do minulosti.

Keďže je jeho jazyk veľmi jednoduchý, neprevažujú tam žiadne umelecké prostriedky, slovné hračky alebo zvraty. Čitateľa skôr upúta autentickosť deja a pútavá forma písania. Už prvou vetou vie Kafka čitateľa zaujať.

Taktiež ako väčšina Kafkových diel má aj toto autobiografické črty, pesimistický priebeh a smutný koniec. 

1.Premena

Premena v tomto diele nie je len premenou Gregora na hmyz, ale aj premena jeho rodiny.

Gregorova premena na hmyz je trestom pre neho, pretože nemyslí na svoj život, na seba, ale len na rodinu a prácu. Zanedbáva sám seba, nemyslí na nič iné, len na prácu a starosť o rodinu. To vedia aj všetci jeho príbuzný, no najlepšie matka.

2.Premena rodiny

Gregorova rodina ho má rada, kým vďaka nemu majú všetko, čo chcú. Sú mu vďačný, veď je takpovediac ich živiteľom. Nikdy však nepomysleli na to, čo sa stane, ak by ich Gregor už ďalej živiť nemohol. Neuvažovali nad tým, ako by sa zachovali, keby sa člen ich rodiny zmenil na „netvora“. Tento problém sa dá jednoducho aplikovať aj do obyčajného života. Môžeme si predstaviť, ako by sme sa zachovali, keby sa náš blízky jedného rána prebudil napr. s netvorenou tvárou, či ochrnutím? Boli by sme schopný sa o neho starať, bez toho, aby nám to neliezlo na nervy? Myslím, že to nie je možné.

Reakcia Gregorovej rodiny bola úplne normálna. Tak by sa zachovala asi väčšina.

3.Surovosť a neľudskosť

Surovosť a neľudskosť sa prejavuje v tomto diele najmä u otca. Otec je veľmi mohutný chlap a v mnohých smeroch ho Kafka spája so svojím vlastným otcom. Gregor svojho otca rešpektuje, no zároveň sa ho bojí, rovnaké je to aj u Franza.

Gregorov otec nedokáže ustrážiť svoju povahu, tak mnohokrát sa mu stane, že Gregorovi, už po premene, ublíži. Jedným z najhorších incidentov je situácia, keď do neho otec začne bezohľadne hádzať jablká.

4.Rodina po smrti Gregora

Po Gregorovej smrti sa prejaví ich neľudskosť najviac. Slúžka ľahostajne skonštatuje, že Gregor zomrel. Otec, matka a sestra síce začnú plakať, no nie je to žiaľ. Sú to slzy, ktoré znamenajú koniec ich trápenia, všetkým sa im uľavilo. Sú v skutočnosti veľmi radi, že Gregor je mŕtvy, pretože budú mať šancu zasa žiť normálne. Konečne sa zbavili prekážky, ktorá im stála v ceste.

5.Absurdita

Toto dielo je plné absurdity. Sám autor je nazývaný autorom absurdity. Množstvo situácií, obrazov, ktoré sa vymykajú obyčajnej logike. Už samotná premena Gregora Samsu je absurdná. Jeho reakcia na premenu je taktiež veľkou absurditou. Normálny človek by sa zhrozil nad svojím výzorom, no Gregor myslí skôr na prácu.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/14961-tema-medziludskych-vztahov-v-20-storoci/