Absurdná dráma znaky
Absurdná dráma
ABSURDNÁ DRÁMA:
- vznikla vo Francúzsku v 50 rokoch 20 storočia
- charakterizuje ju nihilistická koncepcia života a vychádza z existencialistickej filozofie
- predstavitelia vystupovali proti klasickému divadlu, negovali všetky tradičné formy divadla
- pomenovanie hier = antidráma – chýbal v nich dej, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia postáv a chýbalo rozuzlenie divadelnej hry
- predstavuje človeka v nezmyselných, bezvýchodiskových situáciách
- postavy nežijú plnohodnotným životom, sú osamelé, neschopné komunikovať s ostatnými
- vyzdvihla formu nad obsah, štruktúru hry nad myšlienku= na scéne bol chaos a zmätok
- jazyk neslúži na dorozumievanie, pretože motívy sú nelogické
- sú tu dialógy ale úlohou dialógu nie je komunikácia, len komentuje situáciu
- jednotlivé repliky na seba nenadväzujú
- hra sa skladá z množstva obrazov, ktoré nie sú dejovo skĺbené
- nachádzame princíp opakovania – Václav Havel
- nadstavuje zrkadlo ľudským chybám a pokriveniam osobnosti
- tragédiu menia na komické –Eugene Ionesco
- komické menia na tragédiu – Samuel Beckett
Samuel Beckett
- hry sa končia mlčaním
- nositeľ Nobelovej ceny za literatúru
Čakanie na Godota
- podtitul Tragikomédia
- dráma, nemá dejovú líniu, odohráva sa v neurčitom čase a priestore
- hlavným motívom je čakanie, ktoré neprináša výsledok
- má kozmopolitný charakter
- hrdinovia Vladimír a Estragón sú tuláci, Vladimír zobrazuje slovanský prvok a Estragón francúzsky prvok, obaja sú pasívny
- ďalšie postavy: pán Pozzo –taliansky prvok, sluha Lucky – anglický prvok
- Lucky je Pozzov sluha, Pozzo je závislý od Luckyho a tulákov
- dielo má 2 dejstvá:
- 1, stretávajú sa tuláci, čakajú na Godota, ktorý im má pomôcť, ale nikto nevie kto to je
- 2, začína na druhý deň na tom istom mieste a čase
- celé predstavenie vypĺňajú nezmyselnými rozhovormi, nemôžu ukončiť svoje čakanie aj napriek pochybnostiam, zostávajú opustený sami v sebe, nie je nikto a nič, čo by im pomohlo riešiť utrpenie a sklamanie
Posledná páska
- divadelná hra, ktorá podáva svedectvo o rozpoltenej osobnosti
- hlavná postava je pán Krapp, ktorý počúva magnetofónové pásky, na ktorých ma nahrané úryvky z posledných 10 rokov života
Koniec hry
Dych
- dráma, skladá sa z 2 zvukov – nádych a výdych
Teraz
- hra bez postáv, počuť len hlasy
Ó krásne dni
- téma márnosti, ide o starú ženu ktorá vedie monológ sama so sebou a dialóg s priateľom
- nakoniec stráca schopnosť komunikovať
- hra končí mlčaním