Didakticko-reflexívna poézia, Hugolín Gavlovič
Didakticko-reflexívna poézia, Hugolín Gavlovič
5. Zaraďte tvorbu Hugolína Gavloviča do vývinu slovenskej literatúry.
Hugolín Gavlovič bol mníchom v kláštore a je považovaný za prvého slovenského básnika. Písal v období baroku. V slovenskej literatúre toto obdobie datujeme od roku 1650 – 1780, aj keď v Európe sa objavil už v 16. storočí (trval do 18. st.). Bolo to obdobie protitureckých vojen, rôznych šľachtických povstaní, obdobie revolúcie a zmien, ktorým sa Slovensko ako súčasť Rakúskouhorska ťažko prispôsobovalo. Autor ochorel na tuberkulózu a liečil sa na salašoch, kde sa zoznámil so zdravým sedliackym rozumom bačov a valachov a vzal si ich ako príklad. Popularizoval kázne tým, že ich veršoval. (kázal ako v kostole, ale prinútil čitateľa sa zasmiať). V tvorbe vždy nadŕža ľuďom jednoduchým, ktorí boli v morálnej prevahe.
6. Objasnite pojem didakticko-reflexívna poézia.
Charakteristické znaky a vysvetlenie pojmu didakticko-relfexívna literatúra. Uvedenie významných predstaviteľov:
- mravoučná, nabáda k ušľachtilým postojom
- sám básnik rozjíma nad tým, čo ho trápi
- diela tvoria najmä prebásnené príslovia s mravoučnými zásadami a návodmi
- spočiatku sa zachovali len ako rukopisy, neskôr putovali do tlače
- medzi najvýznamnejších predstaviteľov
patrili:
- Ján Sekáč (Láskavé karhaní smíšnopochabých svetských mravú)
- Peter Benický (Slovenské verše)
- Hugolín Gavlovič (Valašská škola – mravúv stodola)
Stručný rozbor Hugolína Gavloviča (mohli by sa opýtať):
- 1200 12-veršových básní, vznikli miesto kázní
- 14-slabičné verše písané slovakizovanou češtinou
- autor vie ako osloviť čitateľa (= zmysel pre adresáta)
- prevažuje opisný a úvahový slohový postup
- tematicky zložené z 3
častí:
- vzťah jednotlivca k Bohu – témy pokory, úcty, poverčivosti
- vzťah jednotlivca k blížnym – témy potupy, pýchy, podlízavosti, úprimnosti
- vzťah jednotlivca k spoločnosti – témy vedomosti, kníh, alkoholizmu, mamonárstva
7. Na ukážke č 2. vysvetlite znaky sylabického veršového systému.
Sylabický veršový (nazýva sa aj sylabický prozodický) je jedným z piatich veršových systémov:
- časomerný – najstarší, antika
- sylabický – rovnaký počet slabík
- sylabo-tonický – využíva stopovú organizáciu verša
- voľný verš – moderný, nemusí sa ani rýmovať
- tonický
Slad | ký | je | chren | čer | víč | ko | vi |, když | se | v nem | u | láh | ne,
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14
A | jak | z ne | ho| kdy | vy | le | ze |, zas| se | k ne | mu | táh | ne .
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14
Znaky SVS podľa ukážky 2:
- rovnaký počet slabík v prvých dvojveršiach, rovnako aj vo zvyšných veršoch úryvku =
izosylabizmus (izo = rovnaký, sylaba = slabika)
- dieréza, prestávka uprostred
verša, po ôsmej slabike je pauza, prvé polveršie
- druhé polveršie začína deviatou slabikou
- Čo verš, to jedna veta = syntakticko-rytmický paralelizmus (opakom je presah, keby sa pýtali = jedna veta vo viacerých veršoch)
- Výskyt združeného rýmu ( láhne – táhne, narodí – plodí) so schémou a a b b