Klasicizmus v slovenskej literatúre predstavitelia
Klasicizmus v slovenskej literatúre
1. Zdôvodnite špecifické znaky klasicizmu v slovenskej literatúre.
- Názov pochádza z latinského classicus = vzorový, príkladný
- Vznikol vo Francúzsku, za vlády Ľudovíta XIV. (Kráľ Slnko)
- Cirkev sa stáva terčom kritiky, je považovaná za prekážku v
Klasicizmus je umelecký smer, ktorý
- považoval za ideál jednotu pravdy, krásy a dobra
- námety a príklady si bral z antickej literatúry, obracal sa aj na velikánov Slovenska, keďže sa v rovnakom období pestovalo aj osvietenstvo
- autori napodobňujú prírodu, všetko, čo je dokonalé
- racionalizmus (dôraz sa kladie na rozum)
- hrdinovia sú vykreslený takí, akí by mali byť
- povinnosť víťazí nad citom
- krásne je to, čo je pravdivé, skutočné
- Žánre sa delili
na:
- Vyššie
- Óda (oslavná pieseň)
- Elégie (žalospev)
- Epos (hrdinský, duchovný)
- Tragédia
- Vyššie
- Nižšie
- Bájka
- Satira
- Komédia
Osvietenstvo
- kultúrne hnutie, ktoré sa usilovalo prekonať náboženskú ideológiu
- zakladalo sa na dôvere v osvietenský
- v Európe ho viedol filozof Voltaire (povedal, že cirkev je nepriateľom pokroku)
- u nás sa rozvíjalo počas vlády Márie Terézie (pomocník Adam František Kollár – slovenský Sokrates) a jej syna Jozefa II. – zaviedol mnoho reforiem (doslova posadnutý)
- Reformy Márie Terézie:
- Tereziánky urbár
- Robotný patent
- Ratio
educations
- Povinná školská dochádzka
- Systém škôl:
- triviálne (učilo sa trivium – čítať, písať, počítať)
- gymnázia (prvé gymnázium na Slovensku bolo v Revúcej, Kláštore pod Znievom, Martine)
- Univerzity (prvá banícka vysoká škola v strednej Európe bola na Slovensku)
- Reformy Jozefa :
- Zrušil nevoľníctvo v Čechách a na Slovensku
- Vydal Tolerančný patent (zrovnoprávnil katolíkov a evanjelikov)
- Spojený s 1. a 2. fázou slovenského národného obrodenia (SNO).
- SNO malo 4 etapy:
- 1780 – 1820 – osvietenstvo
a. Anton Bernolák
- Juraj Fándly
- Jozef Ignác Bajza
- 1820 – 1835 – klasicizmus
a. Ján Kollár
- Ján Hollý
- Jozef Ignác Bajza
- 1835 – 1845 - romantizmus
- 1845 – 1848 - romantizmus
2. Objasnite literárny smer z hľadiska prínosu pre slovenský spisovný jazyk.
- V roku 1787 bol uzákonený prvý spisovný slovenský jazyk – Bernolákovčina
- Opieral sa o západoslovenské nárečie (najmú trnavské - tvrdé)
- Prijali ho rímsky katolíci, odmietali ho evanjelici (zostali pri slovakizovanej češtine)
- Anton Bernolák vydal:
o Jazykovedno kritickú rozpravu o slovenských písmenách
- V tomto diele obhajoval potrebu zavedenia spisovného jazyka
o Slovenskú gramatiku (Gramatica Slavica)
- Hláskotvorný, pravopisný, morfologický, syntaktický systém pravidiel (pravidlá jazyka)
o Slovár slovenski-česko-latinsko-nemecko-uherskí
- Vrchol tvorby
- 5-jazyčný
- 6-zväzvoký slovník
- Spolu
s Jurajom Fándlym založili spolok Slovenské učené tovarišstvo, v Trnave; jeho cieľom
- šíriť a pestovať bernolákovčinu
- získavať nových stúpencov
- organizovať vydavateľskú činnosť
- Najznámejším
autorom píšucim v bernolákovčine bol Ján Hollý s rozsiahlom tvorbou
- pastierskych idýl
(zvaných Selanky)
- krátke básnické útvary
- pastierskych idýl
(zvaných Selanky)
- tematika prírody, života, práce, zábavy, pastierskeho života
- prvýkrát v slovenskej poézii
- hrdinami sú pastieri a jednoduchí ľudia
· Jaroslav
- Milidruh
- Pasy
- hrdinských eposov
§ Sláv
- Svatopluk
- Zobrazuje boj franského veliteľa Karolmana so Svätoplukom a Slovanmi
- Svätopluk prichádza na čele Karolmanovho vojska poraziť Slovanov
- Vydá sa do ich tábora, chytia ho a odsúdia ako zradcu
- Vysvetlí im, že všetko bolo len súčasťou jeho lsti
- V skutočnosti prejde na stranu Slovanov a pomôže im vyhnať Karolmana
- Nakoniec legendárny súboj Svatopluka s Karolmanom, podobne ako Achilla s Hektorom (v Iliade od Homéra)
- Inšpiráciu čerpal zo starých antických eposov, ale najmä zo slovanskej minulosti
- Súčasťou spevov je sú aj:
- invokácia (vzývanie múz, ako v antike)
- propozícia (stručné načrtnutie deja, ako v antike)
- duchovných eposov
§ Cirilo-metodiáda
- o činnosti Cyrila a Metoda na území Veľkej Moravy
- žalospevy
§ Plač Matki Slávi nad odrodilími Sinami
- Plač Matki Slávi nad Sinami svatoplukovími
- Prekladal velikánov antickej rímskej literatúry Vergília, Horatia, Ovdídia
3. Objasnite spôsob riešenia jazykovej otázky (spisovného jazyka) v diele Jána Kollára a Jána Hollého.
- Ján Hollý písal bernolákovčinou, ktorá sa od dnešného jazyka
líšila:
- namiesto v sa používalo w (wdowa, wedro)
- namiesto grafémy j sa používala graféma g (gablko – jablko, geg – jej, gemu – jemu, gama – jama)
- Nepoužívali sa dvojhlásky
- podstatné mená sa písali veľkým začiatočným písmenom (A môj Pes povedal, že vie čítať )
- miesto šte sa používalo šče (Ešče, ešče viac )
- fonetický princíp = píš ako počuješ (Ďeťi višli s )
- dôsledne sa označovala mäkkosť – ďeťi, ťelovýchova
o neexistovali dvojhlásky
- nijaké y, jedine i
- Ján Kollár pestoval slovakizovanú češtinu, ktorá síce zjednodušovala komunikáciu (predtým latinčina, maďarčina), ale odmietol bernolákovčinu a postavil sa aj neskôr proti štúrovčine
- Jeho tvorba vychádza z myšlienky všeslovanskej vzájomnosti
- (Rusko pomohli pri porážke Napoleona I. Bonaparte, konečne si ho všimli aj iné národy a niektorí zástancovia myšlienky všeslovanskej vzájomnosti prišli na to, že sme s Rusmi príbuznými a preto, by malo toto „dubisko“ – tak sa naňho odkazuje Ján Kollár chrániť ostatné slovanské národy.
V skutočnosti však Rusko utláčalo Poľsko a keby mohlo, určite by sa nezastavilo.)
- Najvýznamnejšie diela:
o O literárni vzájemonsti mezi kmeny a nárečími slavskými
- v diele zdôvodnil a opodstatnil program myšlienky všeslovanskej vzájomnosti
- uznáva len hlavné slovanské
nárečia
- poľské
- ruské
- srbsko-chorvátske
- česko-slovenské
- myšlienka mu zišla na um, keď v Jene – vtedajšom centre života nemeckej mládeže – narazil na náhrobky Slovanov (lužických Srbov)
- zľakol sa rozpínavosti Nemcov, krútil hlavou nad Slovanmi, ktorí sa nechali z domovov vytlačiť alebo ponemčiť
- impulzom pre tvorbu bolo zoznámenie s Wilhelmínou Frederikou Schmidtovou – Mínou
- rodičia jej zakázali sa zaňho vydať, o 16 rokoch neskôr sa našli a zobrali
o Básne Jána Kollára
- Zbierka básní
- Sonety venované oslave Míny ako symbolu lásky, krásy v spojení s vlasteneckými myšlienkami
- Východisko k Slávy dcere
o Slávy dcera
- Podnety:
- Spoločenský
- Osobný – láska k Míne
§ Předspev
- 106 veršov napísaných časomierou
- využíva elegické distichon
- spisovateľ opisuje rodnú zem Slovanov, ktorá už neexistuje, a ktorá je posvätná aj pre Slovákov
- žiali nad osudom Lužických Srbov, obáva sa rovnakého osudu na Slovensku
- vyzýva Slovákov, aby obranu hľadali v Rusku (dubisko)
- nakoniec spevu sa má rozhodnúť, či dá svoje srdce milovanej Míne alebo vlasti
- autor si ho vytrhne z hrude a rozdelí napoly, jednu časť dostane Mína, druhú vlasť
- Sála - rieka v Nemecku
- hlavný motív - láska k Míne; ospevuje ju, spomína si, zamýšľa sa nad láskou a na záver sa lúči s Mínou a sľubuje jej vernosť
§ Labe, Rén, Vltava
- putuje v sprievode Milka, ktorého mu dáva Mína po polabských krajoch
- pociťuje smútok nad ponemčenými Lužickými Srbmi a rozpínavosťou Nemcov
- v Čechách vyzýva Slovanov k činorodej práci pre vlasť, zatracuje vojnu a vyzdvihuje mierumilovný život
§ Dunaj
- prichádza na Slovensko, zobrazuje ho v jeho ťažkých podmienkach
- zároveň načrtáva obraz veľkej budúcnosti Slovanov
- keď vidí, že mu nie je dopriate s Mínou žiť na Zemi, túži po stretnutí s ňou vo
- večnosti a túži sa dožiť slávy Slovanov
§ Lethe
- slovanské nebo - pomenovanie podľa biblickej rieky zabudnutia
- Mína sa mení na vílu a sprevádza autora po slovanskom nebi, kde sú všetci, ktorí Slovanom priali a pomáhali
§ Acheron
- slovanské peklo /rieka vzdychov/
- zobrazuje tu zradcov a odrodilcov národa
- Spevy sú písané formou zneliek /sonetov – lyrická básnická forma, obsahuje 14 veršov, usporiadaných do 2 štvorverší a 2 trojverší
- hlavná postava – Mína – inšpirovaná postavou autorovej milej
/Wilhelmina Friderika Schmidtová/
- bájna dcéra bohyne Slávy, ktorá v sebe spája vlastnosti všetkých slovanských dievčat
- vyzdvihol tu ideál slobody, spravodlivosti, ľudskosti a myšlienku slovanskej vzájomnosti
- Na ukážke č 2. vysvetlite charakterizujte časomerný veršový systém. Časomerný veršový systém je jedným z piatich veršových (prozodický systémov) systémov (okrem tonického sú radené chronologicky):
Časomerný
- Sylabický
- rovnaký počet slabík v každom verši
Sylabo-tonický
- predpokladá stopovú organizáciu verša
- na Slovensku najmä Pavol Országh Hviezdoslav a Svetozár Hurban Vajanský (predstavitelia realizmu)
Voľný verš
- v modernej próze, vznikol v avantgardných smeroch, na začiatku 20. storočia
Tonický
- Vznikol v Antike, najznámejší epos tej doby napísaný časomierou je Iliada a
- Na tvorbe rytmu sa podieľa kvantita = dĺžka slabiky
- Rytmus vzniká striedaním dlhých a krátkych slabík
- Dĺžka slabiky je merateľná časom (preto názov časomiera)
- Časová jednotka krátkej slabiky je 1 móra (U)
- Dlhá slabika má dĺžku 2 móry (–)
- Vyskytuje sa v dvoch rôznych
formách:
- natura longa (slabika prirodzene dlhá)
- Nositeľom slabičnosti je dlhá samohláska (á, é, í, ó, ú), dvojhláska (ô, ia, ie, iu) alebo slabičné (ŕ, ĺ)
- Kôň pie | sok láv | ka vŕ | ba tĺ | čik
- U – U – U – U – U
- positione
longa [čítaj pozicione longa] (slabika dlhá pozíciou)
- Nositeľom slabičnosti je krátka samohláska alebo slabikotvorné l, r nasledované viacerými spoluhláskami
- Str | mi | na vln | ky krs | ti | ny
- natura longa (slabika prirodzene dlhá)
– U U – U – U U
- Niekedy môže byť aj slabika pozíciou dlhá v skutočnosti krátka, ak si to vyžaduje model verša. (v praxi, potrebujeme krátku slabiku, ale je tam dlhá, tak povieme, že je krátka ☻)
- Stopa je najmenšia rytmická jednotka verša zložená najmenej z 2 a najviac z 3 slabík.
- Slabika nie je metrická jednotka, stáva sa ňou po spojení s inými slabikami do stopy
- Delenie (znaky – = dlhá slabika, U = krátka
slabika):
- Dvojslabičné
- Trochej – U (3 móry, klesavá intonácia)
- Jamb U – (3 móry, stúpavá intonácia)
- Spondej – – (4 móry, neutrálna intonácia )
- Trojslabičné
- Daktyl – U U (4 móry, klesavá intonácia)
- Anapest
- Dvojslabičné
- Typy veršov v časomiere
o hexameter
- šesťstopový daktylský alebo daktylsko-spondejský verš
- po 3. stope je polveršová prestávka, dieréza
- kladie dôraz na prvú slabiku každej stopy (= iktus) – nezhoda s prirodzeným prízvukom
- narúša zvukový charakter, preto sa natrvalo v slovenčine neudomácnil
- využíval ho najmä Ján Hollý
o pentameter
- Päťstopový daktylský verš
- Polveršie obsahuje dve úplné stopy a jednu neúplnú, v ktorej chýba slabá doba, je nahradená medzerou
- Používal ho najmú Ján Kollár (spolu s elegickým distichom)
o elegické distichon
- Je dvojveršie, ktoré vznikne spojením pentametra s hexametrom
- Využívalo sa najmä v básňach so smutným nádychom až žalospevoch (elégiách)
- Ján Hollý (žalospevy), Ján Kollár (Předspev k Slávy dcere)
Zones.sk – Najväčší študentský portál