Vývin slovenského jazyka – spisovné obdobie

Vývin slovenského jazyka – spisovné obdobie

1. Charakterizujte vývinové fázy slovenského jazyka v spisovnom období.

a) Kodifikácia 1. spisovného jazyka

• Uzákonená bernolákovčina
• Základom bolo západoslovenské nárečie, veľmi tvrdé (trnavské)
• Obsahovalo aj oravské a liptovské prvky (najčistejšie)

• Potrebu zavedenia jazyka obhájil Anton Bernolák v diele:
  • Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách (Disertatio filologico-critica de literis slavorum)

• Hláskotvorný, morfologický a syntaktický systém definoval v diele
  • Slovenská gramatika (Grammatica Slavica)

• Vrcholným dielom je 5-jazyčný, 6-zväzkový (I. – VI.) slovník:

· Slowár Slowenskí, Česko-Latinsko-Ňemecko-Uherskí

• Evanjelici ju neprijali, používali naďalej slovakizovanú češtinu (rovnako bol na tom aj Ján Kollár)

b) 2. kodifikácia spisovného slovenského jazyka

• Roku 1843 bola uzákonená spisovná slovenčina, Ľudovítom Velislavom Štúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom na Hurbanovej fare v Hlbokom.

• Kodifikačnou príručkou bola

· Náuka o reči slovenskej (1846)

• Rozprava pojednávajúca o potrebe zavedenie spisovného jazyka, venovaná jeho obhajobe sa nazývala

· Nárečja slovenskuo a potreba písanja v tomto nárečí (1846)

1. Hattalova reforma
   • Michal Miloslav Hodža kritizoval Štúrovu slovenčinu v diele Větín

o slovenčine (1847)

• 1851 došlo v Bratislave k reforme jazyka pod vedením jazykovedca Martina Hattalu a M. M. Hodžu

• Znaky:
  • Rozlišovalo sa i/y (myš, mlyn, misa)
  • Neoznačovala sa mäkkosť (de, te, ne, le, di, ti, ni, li)

d) Matičné a martinské obdobie (1863 – 1875 a koniec 19. stor.)

• 1863 – 1875 činnosť Matice slovenskej
• Martinský úzus sa stal základom pre kodifikáciu syntax spisovnej slovenčiny
• Czambel vydal Rukoväť spisovnej reči slovenskej (1902) – táto príručka ustálila jazykovú normu

e) Medzivojnové obdobie (1918 – 1945)

• Na Slovensku chýbala inteligencia, preto chodili na pomoc posily z Čiech
• V roku 1931 vyšli prvé Pravidlá slovenského pravopisu (v duchu česko- slovenskom)

f) Povojnové obdobie

• O slovenský sa stará Jazykovedný ústav SAV
• V tomto období vznikali diela:
  • Slovník slovenského jazyka (I. – )
  • Morfológia slovenského jazyka
  • Pravidlá slovenskej výslovnosti (autorom je Ábel Kráľ)
• Roku 1968 sa čeština aj slovenský jazyk stali rovnoprávnymi úradnými jazykmi

g) Súčasné obdobie (od 1989)

• 1991 – Pravidlá slovenského pravopisu s výraznými zmenami
• 1995 – 15. Novembra vyšiel Zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky
• 2000 – Pravidlá slovenského pravopisu (PSP)
• 2003 – Krátky slovník slovenského jazyka (KSSJ)
• 2004 – sa slovenčina stala úradným jazykom v krajinách európskej únie
• 2006 – Slovník súčasného slovenského jazyka (A – G, I. zväzok)
• 2009 – novela zákona o štátnom jazyku

2. Uveďte na základe ukážok č. 1. a č. 2 rozdiely medzi Bernolákovým, Štúrovým a súčasným spisovným jazykom.

• Znaky bernolákovčiny (tučnejšie písmená v ukážke odkazujú na slová pri znakoch):
  • Fonetický a diakritický princíp = píš ako počuješ
  • Všetky mäkké spoluhlásky sa označovali mäkčeňom (nepodľehľí,

Panowňík)

• Neexistoval y, len i (od geho Wládi)
• Podstatné mená sa písali s veľkým začiatočným písmenom (Wojnu, Wíťaz, Národ)
• Miesto hlásky j sa používalo g (ag swóg, od geho, gak)
• Miesto v sa používalo w (Wládi, Wíťaz, Wojnu, Spíwam, Slowákow, weľké)
• Neexistovali dvojhlásky (wédel namiesto viedol)

• Ukážka č. 1

Spíwam, gak hroznú Swatopluk na Karolmana wédel Wojnu, i gak Wíťaz, seba ag swóg od geho Wládi Oswoboďiw Národ, nepodľehľí stal sa Panowňík,

A zmužilích weľké založil Králowstwo Slowákow.

• Znaky štúrovčiny sú podobné ako u Bernoláka:
  • Pridal grafémy pre dvojhlásky (ja, ju, uo – Vjanoce, kuoň)
  • Neexistovali hlásky: ľ, é, ô, y (mladuo miesto mladé)
  • Existovalo len i (mohila, pekních)
  • Fonematický princíp pravopisu = píš ako počuješ (so zreteľom na pôvod = etymologický princíp)
  • Dôsledne sa označovala mäkkosť (roďisko, kosťí, ťebe, lúbosťí)

Ukážka č. 2

Slovensko mladuo! roďisko moje, Aj mohila mojich kosťí!

V ťebe mám pekních obrazou dvoje, A dvoje velkích lúbosťí!

3. Vysvetlite základné pojmy: jazyková norma a kodifikácia.

Jazyková norma

Súbor jazykových zákonitostí a pravidiel, záväzný v určitom období pre celé jazykové spoločenstvo. Reaguje na zmeny v používaní jazyka. Zaručuje rovnaké a pravidelné používanie dohodnutých pravidiel. Jej postavenie sa umocňuje kodifikáciou.

Kodifikácia

Uzákonenie pravidiel spisovného jazyka. Zaväzuje členov jazykového spoločenstva, aby prijaté pravidlá používali. Kodifikovať sa môže len spisovný jazyk. Je doložená kodifikačnou príručkou (napr. Náuka o reči slovenskej).

4. Vymenujte platné kodifikačné príručky v slovenskom jazyku.

Základnými kodifikačnými príručkami sú:

• Pravidlá slovenského pravopisu (PSP – pravopis, s mäkkým, tvrdým...i)
• Pravidlá slovenskej výslovnosti (od Ábela Kráľa)

Morfológia slovenského jazyka

• Krátky slovník slovenského jazyka (KSSJ – výkladový slovník = slovo a k nemu definícia)