Božena Slančíková-Timrava a slovenský realizmus
Typ práce: Referát
Jazyk:
Počet zobrazení: 6 452
Uložení: 401
Božena Slančíková-Timrava a slovenský realizmus
1. Charakterizujte znaky umeleckého smeru realizmus v slovenskej literatúre.
- Slovenský realizmus sa rozvíjal v období 1875 -1905
- Založený na troch princípoch:
- Materializmus (prvotné je bytie, človek tu a teraz)
- Racionalizmus (prevaha rozumu, nad citom)
- Pozitivizmus (objektívne poznanie skutočnosti)
Idea a téma:
- Reálne, verné, pravdivé zobrazenie skutočnosti
- porovnávanie medziľudských vzťahov
- vykreslenie skutočného charakteru dedinského človeka
- témou je všedný život, skutočnosť, typická skúsenosť
- človek kritizuje svoje okolie, vidí nedostatky
Epické postavy:
- Človek v konkrétnom prostredí, zastupujúci konkrétnu skupinu (jednoduchý dedinský človek)
- postavy rôzny sociálnych vrstiev, nikdy nie sú sami (dedina, podsvetie, buržoázia)
Dej a prostredie:
- má množstvo zápletiek
- dôraz sa kladie na konflikt medzi postavami
- najčastejšie vykresľuje dedinské prostredie alebo prírodu
Štýl:
- Je vecný
- ľudový, bližší jednoduchému človeku
- realistickí autori na Slovensku písali slovenčinou upravenou Samuelom Csambelovej [cambelom]
1.vlna realizmu (opisný realizmus):
- poézia
- vzniká sylabotonický veršový systém (slabično-prízvučný)
- založený na ustálenom počte slabík a s rovnakým umiestnením prízvukov vo veršoch
- žánre:
- lyricko-epické skladby
- lyrické cykly
- lyrické skladby
o próza
- hrdinom sa stáva dedinský človek, využíva hovorový jazyk
- tematika – materiálne bohatstvo, zemianstvo a jeho úpadok, neskazenosť slovenského ľudu
- písali sa kratšie žánre:
- Kresba
- Črta
- Poviedka
- Novela
- Román
- dráma - málo rozvinutá
o Pavol Országh Hviezdoslav - Herodes a Herodias
o Predstavitelia:
- Svetozár Hurban Vajanský
- Pavol Országh Hviezdoslav (Krvavé sonety)
- Terézia Vansová
- Elena Maróthy Šoltésová (Moje deti)
- Martin Kukučín (Dom v stráni)
Znaky 2. vlny realizmu (sociálno-kritický):
- Nielen opisoval, ale aj kritizoval pomery v dedine, alkoholizmus, pasivitu
o poézia
- zjednodušila sa jazyková zložka básní
- podávajú obraz vnútorného citového života
o próza
- zameranie na sociálnu situáciu, analýza a kritika sociálnych vzťahov
- podávajú neprikrášlený obraz života najnižších spoločenských vrstiev
o dráma
- konflikty reálneho života
- zobrazuje realistické charaktery
- využíva ľudovú reč
o predstavitelia:
- Božena Slančíková-Timrava (Ťapákovci, Hrdinovia)
- Jozef Gregor Tajovský (Statky-zmätky, Maco Mlieč)
- Ľudmila Podjavorinská
- Ladislav Nádaši-Jégé
- Ján Čajak
- Janko Jesenský (Demokrati)
2. Poukážte na spôsob spracovania dedinskej tematiky v diele Boženy Slančíkovej- Timravy Ťapákovci.
- Centrom pozornosti je dedine a národné a sociálne problémy
- Autorka opisuje a kritizuje pasivitu, zaostalosť
- Nazerá človeku do hĺbky duše, vykresľuje city a vzťahy medzi postavami
Ťapákovci
- jedna z najkritickejších poviedok
Znaky poviedky v období realizmu:
- hrdinom sa stáva dedinský človek
- jazyk sa približuje hovorovej, ľudovej reči
- tematika
- otázka vedúcej sily v národe – zemianstvo dohralo svoju úlohu – obraz jeho úpadku
- kritický pohľad na sociálne postavenie dedinského človeka a obraz morálky spoločnosti (autor kriticky poukazuje na príčiny zlého sociálneho postavenia napr. alkoholizmus, pasivita ..)
3. Objasnite epický žáner, tému, postavy a konflikty daného diela.
Poviedka
- epický útvar malého alebo stredného rozsahu
- obyčajne spracúva jednu udalosť a má len jednu zápletku
- postavy vstupujú do deja už sformované, počas deja sa charakterovo výrazne nemenia
- rozprávač v ich-forme /1.os.sg./ alebo on-forme /3.os.sg/
- slohové postupy (SP):
o rozprávacieho SP
- opisný SP
- úvahový SP
- Predstavitelia slovenského realizmu, ktorí sa venovali tvorbe poviedok:
- Martin Kukučín
- Božena Slančíková – Timrava
- Jozef Gregor – Tajovský
Ťapákovci:
- Téma:
- kapitalizácia dediny
- kritika jej obyvateľov so všetkými nedostatkami
- Ťapákovcov nezaujímajú novoty, žijú len z toho, čo im zanechali predkovia
- zaostalosť dedinských ľudí a pohľad na patriarchálny, konzervatívny spôsob života
vonkajší dej:
- konflikt Ťapákovcov s Iľou
vnútorný dej:
- tragédia Anče - navzájom sa prelínajú
- v protiklade sú zobrazené dve ženy: Iľa-kráľovná a Anča-zmija
- v ich prezývkach je skrytá základná charakteristika
Iľa
- je najstaršie nevesta u Ťapákovcov, rozhodla sa zmeniť zaostalý spôsob života ťapákovskej rodiny
- Je vzdelanejšia ako ostatní v rodine, za čo sa jej vysmievajú, preto odchádza z rodiny a snaží sa žiť lepšie
Anča
- najtragickejšia postava
- vnútorne veľmi citlivá, nežná, no jej osobné nešťastie (v detstve trpela lámkou, dnes je bezvládna mrzáčka) ju robí závistlivou, hádavou a drsnou
- Túži byť milovaná, ale ostáva jej len vyšívanie čepcov pre nevesty a žiaľ z radosti iných
- Dej:
Rodina Ťapákovcov vedie patriarchálny život, žijú pokope v nezdravom prostredí, v dome sa tlačia 16, sú leniví, neduživí, nezhovorčiví, málovravní, no nie sú neschopní, len sa držia tradície svojich dedov a robia všetko podľa starých zvykov, novoty ich nezaujímajú, nevnímajú ani okolie.
Žijú tu 4 bratia Ťapákovci s manželkami a deťmi, najmladší, slobodný brat, a sestra, mrzáčka Anča. S týmito predsudkami bojujú len dve ženy, ktorým ide o zlepšenie životných podmienok, zmenu zaostalého života Ťapákovcov. 30-
ročná stará dievka Anča-zmija (je jednou z najtragickejších postáv). Po chorobe v detstve (lámka) zostala mrzáčkou. Nemôže chodiť, vláči sa po dome na dlaniach a kolenách. Kvôli svojmu osudu sa hnevá na celý svet, osobné nešťastie ju robí zlou, zádrapčivou a drsnou. Je plná bolesti a žiaľu, prežíva vrúcne city a hlbokú lásku k bratrancovi Janovi, na to však nemôže ani pomyslieť, aby ju mal voľakto rád. Je stelesnením ľudského utrpenia a poníženia. Stále provokuje ostatných a snaží sa vyvolať konflikty a hádky medzi Iľou a Ťapákovcami.
Druhou je Iľa-kráľovná, manželka najstaršieho brata Paľa. Je vzdelanejšia než ostatné švagriné, je v dedine babicou a túži po modernejšom, kultúrnejšom spôsobe života. Chce zmeniť Ťapákovcov a ich staré zvyky, vyčíta im, že žijú v neporiadku, nezdravo, deti majú choré. Všetci si z nej robia iba posmech, nepáči sa im to, že ich stále iba kritizuje a že všetko chce zmeniť, to vedie ku konfliktu. Keď vidí, že ich nezmení, žiada Paľa, aby si aspoň oni postavili dom a odsťahovali sa z preplnenej chalupy. Vyhráža sa mu, že ho opustí, napokon to aj urobí – prijme miesto slúžky u rechtorky.
Nakoniec sa Paľo predsa rozhodne postaviť si v dedine nový dom. „A teraz je Iľa už úplne šťastná – no Ťapákovci spokojní sú tiež. Dusia sa v jednej izbe 14, ako ich predkovia žili“. Sú radi, že im už Iľa nepanuje a nenúti ich zmeniť staré zvyky. Iba kalika Anča sa trápi plná beznádeje a trpko ľutuje, že sa vôbec narodila.
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#Božena Slančíkova Timrava basen #Božena Slančíkova Timrava #pavol országh hviezdoslav anča #Timrava #lyricko-epicke zanre #božena slančíková-timrava #maco mlieč sociálne postavenie #ťapákovci #diskusny pripsevok tapakovci #socialne postavenie Maca Mlieča #kompozicia tapakovci - bozena slancikova #Božena Slančíková #Ťapákovci stručný obsah #kritický realizmus #dedina v diele Tapakovci #diskusný príspevok ťapákovci #hrdinovia božena slančíková timrava #spôsob zobrazenia skutočnosti #Tapakovci porovnaj postavy - Anča - zmija a Ila- kráľovna