Božena Slančíková-Timrava a slovenský realizmus

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec sp-prace (11)
Typ práce: Referát
Dátum: 18.07.2018
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 849 slov
Počet zobrazení: 475
Tlačení: 28
Uložení: 23

Božena Slančíková-Timrava a slovenský realizmus

1. Charakterizujte znaky umeleckého smeru realizmus v slovenskej literatúre.

  • Slovenský realizmus sa rozvíjal v období 1875 -1905
  • Založený na troch princípoch:
    • Materializmus (prvotné je bytie, človek tu a teraz)
    • Racionalizmus (prevaha rozumu, nad citom)
    • Pozitivizmus (objektívne poznanie skutočnosti)

Idea a téma:

  • Reálne, verné, pravdivé zobrazenie skutočnosti
  • porovnávanie medziľudských vzťahov
  • vykreslenie skutočného charakteru dedinského človeka
  • témou je všedný život, skutočnosť, typická skúsenosť
  • človek kritizuje svoje okolie, vidí nedostatky

Epické postavy:

  • Človek v konkrétnom prostredí, zastupujúci konkrétnu skupinu (jednoduchý dedinský človek)
  • postavy rôzny sociálnych vrstiev, nikdy nie sú sami (dedina, podsvetie, buržoázia)

Dej a prostredie:

  • má množstvo zápletiek
  • dôraz sa kladie na konflikt medzi postavami
  • najčastejšie vykresľuje dedinské prostredie alebo prírodu

Štýl:

  • Je vecný
  • ľudový, bližší jednoduchému človeku
  • realistickí autori na Slovensku písali slovenčinou upravenou Samuelom Csambelovej [cambelom]

1.vlna realizmu (opisný realizmus):

  • poézia
  • vzniká sylabotonický veršový systém (slabično-prízvučný)
  • založený na ustálenom počte slabík a s rovnakým umiestnením prízvukov vo veršoch
  • žánre:
    • lyricko-epické skladby
    • lyrické cykly
    • lyrické skladby

o próza

  • hrdinom sa stáva dedinský človek, využíva hovorový jazyk
  • tematika – materiálne bohatstvo, zemianstvo a jeho úpadok, neskazenosť slovenského ľudu
  • písali sa kratšie žánre:
    • Kresba
    • Črta
    • Poviedka
    • Novela
    • Román
  • dráma - málo rozvinutá

o Pavol Országh Hviezdoslav - Herodes a Herodias

o Predstavitelia:

  • Svetozár Hurban Vajanský
  • Pavol Országh Hviezdoslav (Krvavé sonety)
  • Terézia Vansová
  • Elena Maróthy Šoltésová (Moje deti)
  • Martin Kukučín (Dom v stráni)

Znaky 2. vlny realizmu (sociálno-kritický):

  • Nielen opisoval, ale aj kritizoval pomery v dedine, alkoholizmus, pasivitu

o poézia

  • zjednodušila sa jazyková zložka básní
  • podávajú obraz vnútorného citového života

o próza

  • zameranie na sociálnu situáciu, analýza a kritika sociálnych vzťahov
  • podávajú neprikrášlený obraz života najnižších spoločenských vrstiev

o dráma

  • konflikty reálneho života
  • zobrazuje realistické charaktery
  • využíva ľudovú reč

o predstavitelia:

  • Božena Slančíková-Timrava (Ťapákovci, Hrdinovia)
  • Jozef Gregor Tajovský (Statky-zmätky, Maco Mlieč)
  • Ľudmila Podjavorinská
  • Ladislav Nádaši-Jégé
  • Ján Čajak
  • Janko Jesenský (Demokrati)

2. Poukážte na spôsob spracovania dedinskej tematiky v diele Boženy Slančíkovej- Timravy Ťapákovci.

  • Centrom pozornosti je dedine a národné a sociálne problémy
  • Autorka opisuje a kritizuje pasivitu, zaostalosť
  • Nazerá človeku do hĺbky duše, vykresľuje city a vzťahy medzi postavami

Ťapákovci

  • jedna z najkritickejších poviedok

Znaky poviedky v období realizmu:

  • hrdinom sa stáva dedinský človek
  • jazyk sa približuje hovorovej, ľudovej reči
  • tematika
    • otázka vedúcej sily v národe – zemianstvo dohralo svoju úlohu – obraz jeho úpadku
    • kritický pohľad na sociálne postavenie dedinského človeka a obraz morálky spoločnosti (autor kriticky poukazuje na príčiny zlého sociálneho postavenia napr. alkoholizmus, pasivita ..)

3. Objasnite epický žáner, tému, postavy a konflikty daného diela.

Poviedka

  • epický útvar malého alebo stredného rozsahu
  • obyčajne spracúva jednu udalosť a má len jednu zápletku
  • postavy vstupujú do deja už sformované, počas deja sa charakterovo výrazne nemenia
  • rozprávač v ich-forme /1.os.sg./ alebo on-forme /3.os.sg/
  • slohové postupy (SP):

o rozprávacieho SP

  • opisný SP
  • úvahový SP
  • Predstavitelia slovenského realizmu, ktorí sa venovali tvorbe poviedok:
    • Martin Kukučín
    • Božena Slančíková – Timrava
    • Jozef Gregor – Tajovský

Ťapákovci:

  • Téma:
    • kapitalizácia dediny
    • kritika jej obyvateľov so všetkými nedostatkami
    • Ťapákovcov nezaujímajú novoty, žijú len z toho, čo im zanechali predkovia
    • zaostalosť dedinských ľudí a pohľad na patriarchálny, konzervatívny spôsob života

vonkajší dej:

  • konflikt Ťapákovcov s Iľou

vnútorný dej:

  • tragédia Anče - navzájom sa prelínajú
  • v protiklade sú zobrazené dve ženy: Iľa-kráľovná a Anča-zmija
    • v ich prezývkach je skrytá základná charakteristika

Iľa

  • je najstaršie nevesta u Ťapákovcov, rozhodla sa zmeniť zaostalý spôsob života ťapákovskej rodiny
  • Je vzdelanejšia ako ostatní v rodine, za čo sa jej vysmievajú, preto odchádza z rodiny a snaží sa žiť lepšie

Anča

  • najtragickejšia postava
  • vnútorne veľmi citlivá, nežná, no jej osobné nešťastie (v detstve trpela lámkou, dnes je bezvládna mrzáčka) ju robí závistlivou, hádavou a drsnou
  • Túži byť milovaná, ale ostáva jej len vyšívanie čepcov pre nevesty a žiaľ z radosti iných
  • Dej:

Rodina Ťapákovcov vedie patriarchálny život, žijú pokope v nezdravom prostredí, v dome sa tlačia 16, sú leniví, neduživí, nezhovorčiví, málovravní, no nie sú neschopní, len sa držia tradície svojich dedov a robia všetko podľa starých zvykov, novoty ich nezaujímajú, nevnímajú ani okolie.

Žijú tu 4 bratia Ťapákovci s manželkami a deťmi, najmladší, slobodný brat, a sestra, mrzáčka Anča. S týmito predsudkami bojujú len dve ženy, ktorým ide o zlepšenie životných podmienok, zmenu zaostalého života Ťapákovcov. 30-

ročná stará dievka Anča-zmija (je jednou z najtragickejších postáv). Po chorobe v detstve (lámka) zostala mrzáčkou. Nemôže chodiť, vláči sa po dome na dlaniach a kolenách. Kvôli svojmu osudu sa hnevá na celý svet, osobné nešťastie ju robí zlou, zádrapčivou a drsnou. Je plná bolesti a žiaľu, prežíva vrúcne city a hlbokú lásku k bratrancovi Janovi, na to však nemôže ani pomyslieť, aby ju mal voľakto rád. Je stelesnením ľudského utrpenia a poníženia. Stále provokuje ostatných a snaží sa vyvolať konflikty a hádky medzi Iľou a Ťapákovcami.

Druhou je Iľa-kráľovná, manželka najstaršieho brata Paľa. Je vzdelanejšia než ostatné švagriné, je v dedine babicou a túži po modernejšom, kultúrnejšom spôsobe života. Chce zmeniť Ťapákovcov a ich staré zvyky, vyčíta im, že žijú v neporiadku, nezdravo, deti majú choré. Všetci si z nej robia iba posmech, nepáči sa im to, že ich stále iba kritizuje a že všetko chce zmeniť, to vedie ku konfliktu. Keď vidí, že ich nezmení, žiada Paľa, aby si aspoň oni postavili dom a odsťahovali sa z preplnenej chalupy. Vyhráža sa mu, že ho opustí, napokon to aj urobí – prijme miesto slúžky u rechtorky.

Nakoniec sa Paľo predsa rozhodne postaviť si v dedine nový dom. „A teraz je Iľa už úplne šťastná – no Ťapákovci spokojní sú tiež. Dusia sa v jednej izbe 14, ako ich predkovia žili“. Sú radi, že im už Iľa nepanuje a nenúti ich zmeniť staré zvyky. Iba kalika Anča sa trápi plná beznádeje a trpko ľutuje, že sa vôbec narodila.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Vypracované témy zo slovenského jazyka literatúry 2019

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.016