Božena Slančíková-Timrava a slovenský realizmus

Božena Slančíková-Timrava a slovenský realizmus

1. Charakterizujte znaky umeleckého smeru realizmus v slovenskej literatúre.

• Slovenský realizmus sa rozvíjal v období 1875 -1905

• Založený na troch princípoch:
  • Materializmus (prvotné je bytie, človek tu a teraz)
  • Racionalizmus (prevaha rozumu, nad citom)
  • Pozitivizmus (objektívne poznanie skutočnosti)

Idea a téma:

• Reálne, verné, pravdivé zobrazenie skutočnosti
• porovnávanie medziľudských vzťahov
• vykreslenie skutočného charakteru dedinského človeka
• témou je všedný život, skutočnosť, typická skúsenosť
• človek kritizuje svoje okolie, vidí nedostatky

Epické postavy:

• Človek v konkrétnom prostredí, zastupujúci konkrétnu skupinu (jednoduchý dedinský človek)
• postavy rôzny sociálnych vrstiev, nikdy nie sú sami (dedina, podsvetie, buržoázia)

Dej a prostredie:

• má množstvo zápletiek
• dôraz sa kladie na konflikt medzi postavami
• najčastejšie vykresľuje dedinské prostredie alebo prírodu

Štýl:

• Je vecný
• ľudový, bližší jednoduchému človeku
• realistickí autori na Slovensku písali slovenčinou upravenou Samuelom Csambelovej [cambelom]

1.vlna realizmu (opisný realizmus):

• poézia

• vzniká sylabotonický veršový systém (slabično-prízvučný)
• založený na ustálenom počte slabík a s rovnakým umiestnením prízvukov vo veršoch
• žánre:
  • lyricko-epické skladby
  • lyrické cykly
  • lyrické skladby

o próza

• hrdinom sa stáva dedinský človek, využíva hovorový jazyk

• tematika – materiálne bohatstvo, zemianstvo a jeho úpadok, neskazenosť slovenského ľudu
• písali sa kratšie žánre:
  • Kresba
  • Črta
  • Poviedka
  • Novela
  • Román

• dráma - málo rozvinutá

o Pavol Országh Hviezdoslav - Herodes a Herodias

o Predstavitelia:

• Svetozár Hurban Vajanský
• Pavol Országh Hviezdoslav (Krvavé sonety)
• Terézia Vansová
• Elena Maróthy Šoltésová (Moje deti)
• Martin Kukučín (Dom v stráni)

Znaky 2. vlny realizmu (sociálno-kritický):

• Nielen opisoval, ale aj kritizoval pomery v dedine, alkoholizmus, pasivitu

o poézia

• zjednodušila sa jazyková zložka básní
• podávajú obraz vnútorného citového života

o próza

• zameranie na sociálnu situáciu, analýza a kritika sociálnych vzťahov
• podávajú neprikrášlený obraz života najnižších spoločenských vrstiev

o dráma

• konflikty reálneho života
• zobrazuje realistické charaktery
• využíva ľudovú reč

o predstavitelia:

• Božena Slančíková-Timrava (Ťapákovci, Hrdinovia)
• Jozef Gregor Tajovský (Statky-zmätky, Maco Mlieč)
• Ľudmila Podjavorinská
• Ladislav Nádaši-Jégé
• Ján Čajak
• Janko Jesenský (Demokrati)

2. Poukážte na spôsob spracovania dedinskej tematiky v diele Boženy Slančíkovej- Timravy Ťapákovci.

• Centrom pozornosti je dedine a národné a sociálne problémy
• Autorka opisuje a kritizuje pasivitu, zaostalosť
• Nazerá človeku do hĺbky duše, vykresľuje city a vzťahy medzi postavami

Ťapákovci

• jedna z najkritickejších poviedok

Znaky poviedky v období realizmu:

• hrdinom sa stáva dedinský človek
• jazyk sa približuje hovorovej, ľudovej reči
• tematika
  • otázka vedúcej sily v národe – zemianstvo dohralo svoju úlohu – obraz jeho úpadku
  • kritický pohľad na sociálne postavenie dedinského človeka a obraz morálky spoločnosti (autor kriticky poukazuje na príčiny zlého sociálneho postavenia napr. alkoholizmus, pasivita ..)

3. Objasnite epický žáner, tému, postavy a konflikty daného diela.

Poviedka

• epický útvar malého alebo stredného rozsahu
• obyčajne spracúva jednu udalosť a má len jednu zápletku
• postavy vstupujú do deja už sformované, počas deja sa charakterovo výrazne nemenia
• rozprávač v ich-forme /1.os.sg./ alebo on-forme /3.os.sg/
• slohové postupy (SP):

o rozprávacieho SP

• opisný SP
• úvahový SP

• Predstavitelia slovenského realizmu, ktorí sa venovali tvorbe poviedok:
  • Martin Kukučín
  • Božena Slančíková – Timrava
  • Jozef Gregor – Tajovský

Ťapákovci:

• Téma:
  • kapitalizácia dediny
  • kritika jej obyvateľov so všetkými nedostatkami
  • Ťapákovcov nezaujímajú novoty, žijú len z toho, čo im zanechali predkovia
  • zaostalosť dedinských ľudí a pohľad na patriarchálny, konzervatívny spôsob života

vonkajší dej:

• konflikt Ťapákovcov s Iľou

vnútorný dej:

• tragédia Anče - navzájom sa prelínajú

• v protiklade sú zobrazené dve ženy: Iľa-kráľovná a Anča-zmija
  • v ich prezývkach je skrytá základná charakteristika

Iľa

• je najstaršie nevesta u Ťapákovcov, rozhodla sa zmeniť zaostalý spôsob života ťapákovskej rodiny
• Je vzdelanejšia ako ostatní v rodine, za čo sa jej vysmievajú, preto odchádza z rodiny a snaží sa žiť lepšie

Anča

• najtragickejšia postava
• vnútorne veľmi citlivá, nežná, no jej osobné nešťastie (v detstve trpela lámkou, dnes je bezvládna mrzáčka) ju robí závistlivou, hádavou a drsnou
• Túži byť milovaná, ale ostáva jej len vyšívanie čepcov pre nevesty a žiaľ z radosti iných

• Dej:

Rodina Ťapákovcov vedie patriarchálny život, žijú pokope v nezdravom prostredí, v dome sa tlačia 16, sú leniví, neduživí, nezhovorčiví, málovravní, no nie sú neschopní, len sa držia tradície svojich dedov a robia všetko podľa starých zvykov, novoty ich nezaujímajú, nevnímajú ani okolie.

Žijú tu 4 bratia Ťapákovci s manželkami a deťmi, najmladší, slobodný brat, a sestra, mrzáčka Anča. S týmito predsudkami bojujú len dve ženy, ktorým ide o zlepšenie životných podmienok, zmenu zaostalého života Ťapákovcov. 30-

ročná stará dievka Anča-zmija (je jednou z najtragickejších postáv). Po chorobe v detstve (lámka) zostala mrzáčkou. Nemôže chodiť, vláči sa po dome na dlaniach a kolenách. Kvôli svojmu osudu sa hnevá na celý svet, osobné nešťastie ju robí zlou, zádrapčivou a drsnou. Je plná bolesti a žiaľu, prežíva vrúcne city a hlbokú lásku k bratrancovi Janovi, na to však nemôže ani pomyslieť, aby ju mal voľakto rád. Je stelesnením ľudského utrpenia a poníženia. Stále provokuje ostatných a snaží sa vyvolať konflikty a hádky medzi Iľou a Ťapákovcami.

Druhou je Iľa-kráľovná, manželka najstaršieho brata Paľa. Je vzdelanejšia než ostatné švagriné, je v dedine babicou a túži po modernejšom, kultúrnejšom spôsobe života. Chce zmeniť Ťapákovcov a ich staré zvyky, vyčíta im, že žijú v neporiadku, nezdravo, deti majú choré. Všetci si z nej robia iba posmech, nepáči sa im to, že ich stále iba kritizuje a že všetko chce zmeniť, to vedie ku konfliktu. Keď vidí, že ich nezmení, žiada Paľa, aby si aspoň oni postavili dom a odsťahovali sa z preplnenej chalupy. Vyhráža sa mu, že ho opustí, napokon to aj urobí – prijme miesto slúžky u rechtorky.

Nakoniec sa Paľo predsa rozhodne postaviť si v dedine nový dom. „A teraz je Iľa už úplne šťastná – no Ťapákovci spokojní sú tiež. Dusia sa v jednej izbe 14, ako ich predkovia žili“. Sú radi, že im už Iľa nepanuje a nenúti ich zmeniť staré zvyky. Iba kalika Anča sa trápi plná beznádeje a trpko ľutuje, že sa vôbec narodila.