Slovenská medzivojnová poézia (1918 - 1945)
Slovenská medzivojnová poézia (1918 - 1945)
1. Charakterizujte vývin slovenskej poézie v medzivojnovom období.
Dôležité medzníky v období
- V rokoch 1914 – 1918 sa odohrával dovtedy najkrvavejší konflikt v dejinách ľudstva (1. sv. vojna)
- v rokoch sa prejavuje hospodárska kríza
- októbra 1918 – vzniká prvý česko-slovenský štát:
- nastáva sloboda prejavu
- vzniká veľa kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií
- slovenčina sa stáva úradným jazykom
- 1919 dochádza k znovuotvoreniu Matice slovenskej (po zrušení v r. 1875, založená bola v roku 1863, tisíc rokov po príchode Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu)
- 1919 – vzniká Univerzita Komenského v Bratislave
- 1920 – založené Slovenské národné divadlo
- 1924 – založené Východoslovenské národné divadlo v Košiciach
- 1926 – vzniká Československý rozhlas
- Okrem toho vznikajú aj nové spolky, vydavateľstvá, časopisy
§ Spoločnosť priateľov krásnych kníh
- EMSA (= edícia mladých slovenských autorov) spolok aj vydavateľstvo
- Časopisy:
§ Mladé Slovensko
- Elán
- Tvorba
- Slovenské smery
- Proletárska nedeľa
- DAV
- Medzivojnová poézia na Slovensku
- Poézia nadobudla veľký ohlas už po roku 1918
- vzniká ako spontánna reakcia na úľavu z konca sv. vojny, je vyrovnaním sa s vojnovými zážitkami
- básnici nehovoria len o situácii v národe, ale začínajú rozvíjať aj vlastný osobný štýl v poézii, stávajú sa individualitami
- poézia sa vo svojom vývine uberá dvomi smermi:
- v fáze autori nadväzovali na predchádzajúce básnické tradície v duchu Hviezdoslavovsko-Kraskovskej školy
- v fáze sa snažili o experimentovanie a nové umelecké programy ovplyvnené umením z Európy = poézia otvorená Európe (okná otvorené Európe)
1. fáza – nadviazanie na tradičné smery
- Prechodná generácia básnikov
- V tvorbe prevládajú národné motívy (= tradičné) a tematika vyrovnania sa s dôsledkami prvej svetovej vojny
- Obdobie je prechodom medzi tradičnou a modernou poéziou
· Martin Rázus
- Štefan Krčméry
- Neosymbolizmus
- nová vlna symbolizmu
- nasleduje literárnu modernu a jej symbolizmus
- najvýraznejším predstaviteľ je Emil Boleslav Lukáč
o Poetizmus
- predstaviteľ: Valentín Beniak
- tradičné básne s prvkami inovácie, hlavne vo formálnej podobe – napodobňuje vonkajšiu formu básne Pásmo (nový žáner, automatický sled veršov diktovaný podvedomím, založený na evokácií – vyvolávaní predstavu – a asociácií – jedna myšlienka podnecuje druhú)
ü 2. fáza – nové umelecké programy
- Vitalizmus
- Umelecký smer, ktorého úlohou je oslavovať život, radosť, mladosť, nespútanosť, optimizmus, eufóriu a nadšenie
- Najvýraznejším predstaviteľom je Ján Smrek (vlastným menom Ján Čietek – básnik ľudskosti a životného optimizmu)
- Nadrealizmus
- Predchodcom bol francúzsky surrealizmus (= nadrealizmus)
- Najvýraznejšou bola snaha o novátorstvo a odklon od reality, únik do nadpozemskej sféry, do sveta podvedomia a sna
- zameraná na asociatívnosť a psychický automatizmus (vzniká pásmo ako nový žáner v poézii)
- Pri tvorbe sa dodržiavali dve
metódy:
- asociatívnosť = jedna myšlienka podnecuje druhú
- psychický automatizmus = voľné radenie a spájanie náhodných motívov
- Predstavitelia:
- Rudolf Fábry – najvýraznejšia osobnosť, zakladateľ psychického automatizmu na Slovensku
· Štefan Žáry
- Vladimír Reisel
- Proletárska poézia
- Predstavitelia sú združení okolo časopisu
- Názov časopisu
vznikol z krstných mien a začiatočných iniciálov politicky činných ľudí (netreba ich vedieť):
- Daniel Okály,
- Andrej Sirácky,
- Vladimír
- Hnutie tvorí na základe marxistickej
- Píše hlavne sociálnu a angažovanú poéziu.
- Iní predstavitelia:
· Laco Novomestský,
- Fraňo Kráľ,
- Ján Poničan.
- Katolícka moderna
- Umelecký smer, ktorý vznikol v 30. Rokoch 20. Storočia.
- Pestujú ju predstavitelia katolíckej inteligencie = vyšší cirkevní činitelia.
- Vychádzajú zo surrealizmu, poetizmu, avantgardy – badať vplyvy tradičného aj novšieho európskeho
- Predstavitelia:
· Rudolf Dilong,
- Janko Silan,
- Mikuláš Šprinc (z Krompách).
2. Na základe tvorby Jána Smreka poukážte na základné znaky vitalizmu.
Ján Smrek
- vlastným menom: Ján Čietek
- ako autor pôsobil vo vydavateľstve EMSA a časopise Elán
- základnými motívmi vitalizmu v jeho
tvorbe:
- láska
- krása
- žena
- mesto
- radosť zo života
- jeho poézia = poézia večnej mladosti → takto označujeme celú poéziu vitalizmu
- témy:
- úprimná chlapčenská a mladícka radosť zo života
- túžba žiť a milovať naplno
- Odsúdený k večitej
žízni
- debutová zbierka, má ešte témy symbolizmu
- žízeň = česky – smäd (po živote), rusky – život
- Dnes milujem svoj deň
- Báseň smerujúca k
- Ospevuje život a vníma ho všetkými
- Využíva prírodné a ľúbostné motívy, zachytáva premenlivosť života.
- Cválajúce
dni
- Básnická zbierka, stala sa manifestom
- Je výpoveďou mladej generácie plná optimizmu, elánu,
- Názov aj obsah dôsledne zachytáva rytmus času – tempo, rýchlosť, zbrklosť (mladí sú do všetkého hŕŕŕ).
- Autor označuje najaktívnejších príslušníkov svojej generácie (napr. stepilí cowboyi) = dobrodružný symbol
- Cválajúce dni
- báseň vykresľuje minulosť vojny a všetko zlé, čo priniesla
- autor sa teší z následného života, aj keď nevie, čo mu prinesie
- nechce zostať pasívny ako driemajúca väčšina, ktorá sa utápa v následkoch – chce naplno žiť, nie iba prežívať
- oslavuje civilizáciu, pokrok, novinky z vedy a techniky
- Village And City
- Námetom básne je oslava mesta, života v ňom, láska k spoločnosti (sám autor vyrastal v meste a mestský život miloval)
- autor vyjadruje postreh, že človek je predurčený žiť v spoločnosti a nie osamote
- Tahiti
- Téma exotiky, cudzích krajín, snaha naplno si vychutnať život aj v cudzine
- Miesto nie je len básnikovým snom, ale aj jeho cieľom
- Božské uzly + Iba oči
- výrazné zbierky vitalizmu
- námetom je oslava lásky
- dôraz na senzuálne a citové vnímanie (oči)
- obsahujú aj básne s témou vysťahovalectva a potuliek po cudzine
- Básnik a žena
- básnická skladba (v podstate veršovaná poviedka)
- najkrajšie vyznanie lásky k žene v slovenskej literatúre (hneď po Sládkovičovej Maríne)
- obdiv ženy ako niečo neobyčajného
- chápanie muža ako bežnej, jednoduchej bytosti
- má 5 častí
- témou je vznik, vývin a zánik ľúbostného vzťahu muža a ženy počas 4 ročných období:
1. V zasneženom parku
- prvé stretnutie muža a ženy, keď ho v chladnej zime pozve na čaj
2. Pokračovanie jarné
- podobne ako sa prebúdza príroda, začína intenzívnieť aj vzťah básnika a ženy = dotyky, bozky
3. Letná noc na vode
- vyjadruje hrdosť, pretože dosiahol to najlepšie, čo mohol v živote získať – milujúcu a oddanú bytosť
4. Padajúce lístie
- s postupne blížiacou jeseňou sa schyľuje k zániku vzťahu
- žena si našla iného muža
5. Po desiatich rokoch
- náhodné opätovné stretnutie, krátky rozhovor básnika so ženo
- obaja sú si takmer cudzí
- zdôrazňuje postavu ženy svojským a grafickým spôsobom – každé slovo žena je v úvodzovkách (muž nie)
- „žena“:
- citlivá, milá, úprimná, jemná
- symbol nevinnosti, lásky, krásy, matky
- ideálna postava
- lyrickým subjektom je samotný básnik
- Zrno
- posledná vitalistická zbierka
- venuje sa pocitu autora – zrady vlasti v čase blížiacej sa sv. vojne a nového ohrozenia
- vracia sa z cudziny domov a pri pohľade na situáciu doma si vyčíta, že bol tak dlho preč
- rozoberá problematiku dediny, hodnotu domova, ťažkú prácu slovenského národa
- Hostina
+ Studňa
- zbierky s výrazne protifašistickým charakterom
- odsudzujú vojnu, nacizmus, nacionalizmus
- využíva množstvo symbolov a alegórie v čase vzniku zbierok mal možnosť vyjadriť sa k oficiálne zamlčovaným udalostiam
3. Poukážte na pestrosť motívov v básňach Jána Smreka na základe ukážok č. 2 a č. 3.
- V tvorbe Jána Smreka badať pestré
zastúpenie rôznych motívov
- Dobrodružné motívy (Cválajúce dni)
- Motív slobodných mladých ľudí(bujní žrebci)
- Motív nezastaviteľného pokroku (ženú sa vpred)
- Motív oslavy života (sme dúškom živí)
- Motív premeny času (uháňajúcich dňoch)
- Motív dediny a mesta (Village and city)
- Exotické motívy (Tahiti)
- Motívy lásky muža a ženy (Básnik a žena)
- Práca slovenského národa, domov vlasť
(Zrno)
- Obledol môj obličaj (nezahorel túžbou po domove)
- Motív smútku a ľútosti, ospravedlnenia (chladný vietor, horami u nás zastene)
- Motívy odporu voči 2. svetovej vojne (Hostina, Studňa)
- Dobrodružné motívy (Cválajúce dni)
Ján Smrek: Cválajúce dni Ján Smrek: Mne dedinčanka stepilá
Bujní žrebci, neosedlaní Mne dedinčanka stepilá
- nezasiahne ich blesk - bezmála hlavu zmútila:
ženú sa vpred, čižmičky, sukňa riasavá –
ženú sa vpred, to dievča sa mi pozdáva!
kopyty rozbíjajú lebky
a nechávajú za sebou Banujem, že som halenu
dokaličené ľudské mŕtvoly. a strechu domu slamenú zamenil a šiel v iný kraj,
My, mladí, jarí šarvanci, kde obledol môj obličaj. ktorí sme život – svoju milú –
objali prvom pri tanci, Keď chladný vietor jesene
sme celým dúškom živí – horami u nás zastene,
my sme tí jazdci diví! ja k našim idem s túžbami,
Sedíme na paripách: by neboli mi neznámi. (zo zbierky Zrno)
uháňajúcich dňoch,
a pevne držíme sa hrivy – nič nevadí, že niektorý pri skoku ponad piliere oceľového mosta drží sa už len chvosta.
Zones.sk – Najväčší študentský portál