Slovenská próza po roku 1945

- Témy : vojna, SNP, koncentračné tábory, Slovenský štát, kolektivizácia, budovanie socializmu
- Generácia tradicionalistov
- Rudolf Jašík, Vladimír Mináč, Alfons Bednár, František Hečko
- Tvorili najmä v 50-tich a 60-tich rokoch
- Každý autor má individuálny prístup k vojne
- Po 1968 sa niektorí autori odmlčali z politických dôvodov. Témy ostali také isté, ale do popredia sa pretláča kritika socializmu ( Mnačko, Ťažký, Tatarka )
- generácia postmoderny
- patrí sem Pavol Vilikovský, Dušan Mitana, Peter Jaroš, Vincent Šikula
- V súčasnosti tvoria o.i. Daniel Hevier, Peter Holka, ...

František Hečko:

generačný román Červené víno
- Dej sa odohráva od začiatku 20-teho storočia zhruba do tých 30-tych rokov
- Delí sa na 3 časti
- Sledujeme 3 generácie rodiny Habdžovcov
- Starí rodičia – žili patriarchálnym spôsobom života, hodnoty posudzujú cez majetok, majú zem, sú bohatí gazdovia.
- Ich najmilší syn je Urban. Mal zdediť celý majetok, ale podmienka bola, aby si zobral niekoho bohatého. Urban sa však zamiloval do chudobnej Kristíny a neoženil sa kvôli majetku, ale z lásky. Odchádzajú do Vlčindola, kde si kupujú za pár korún starý dom a vinohrad. Rodičia na Urbana zanevreli, v najhoršom im pomôže Urbanova babka. Pretĺkajú sa životom, ale keďže je Urban šikovný, do pestovania zavádza novoty, začne sa im chvíľu dariť. Dedina im začne závidieť, hlavne Bolebruch, bohatý gazda, ktorý mal zálusk na peknú Kristínu. Chce ju za ženu, ale ona dala prednosť Urbanovi. Bolebruch a jeho kumpán Silvester škodia mladému páru. Do ich života zasiahne vojna a Urban musí narukovať. Kristína ostáva sama na celý vinohrad a pomáha jej jej syn Marek.
- Ich deti a osudy Mareka. Prežívajú ťažké časy, drú biedu. Urban sa nakoniec vracia z vojny domov. Marek vyštuduje vinohradníctvo ( táto postava má autobiografické črty ). Ožení sa so Silviou Bolebruchovou, dcérou ich úkladného nepriateľa. Pracuje na majeri ako hospodár. Šéfovia vykorisťujú robotníkov, tak organizuje vzburu, čo ho stojí miesto.
- autor tu rozvíja základy dedinskej prózy
- román o láske a práci
- román má aj autobiografické a sociálne črty
- autor čerpá s folklórnej tradície
- vlnu života Kristíny a Urbana vystrieda druhá generácia, Marek a Silvia, ktorá sa odvracia od svojho bohatého otca

Dominik Tatarka:

neoficiálna tvorba
Politický pamflet Démon súhlasu
- Kritika spoločnosti, satira, trochu autobiografie
- Základné znaky: hyperbolizovaná skutočnosť, absurdita
- Dotýka sa kultu osobnosti Stalinizmu, kritizuje súhlas so všetkým
- 1. časť: Bartolomej Boleráz a Valizlosť Mataj sa vracajú zo zjazdu Slovenských spisovateľov. Obaja sú to vysokí kultúrni činitelia. Pri návrate ich vrtuľník spraví BÁC a im pri tom vymenia mozgy. Symbol: je jedno koho mám mozog, so všetkým súhlasím
- 2. časť: Retrospektívne sa dostávame na zjazd a zoznamujeme sa s figúrkou „Švejkom socializmu“. Figúrka súhlasí so všetkým, ale len na verejnosti, mimo zasadacej miestnosti to už neplatí.
„Zase sme len súhlasili! Keď na to príde, odhlasujeme aj svoju smrť“
- 3. časť: príbeh o priateľke, ktorej autor vždy nosil fialky, okolo ktorých sa rozvinie absurdná diskusia, pretože priateľka vyhlásila, že jej fialky nevoňajú, napriek romu, že socializmus tvrdí, že musia voňať. Autor hľadá pravdu v absurdnom príbehu, ide o ochranu človeka proti cudzej moci, proti ideológii, ktorá ich chce zotročiť
- Záverečná časť: O vládcovi Figurovi
- Hľadí na ľudí, ktorí načúvali a donášali, pchačstvo
- Rozoberá politickú situáciu za socializmu

Vladimír Mináč:

trilógia Generácia
- Chvíľami pôsobí ako historický dokument
- Popretkávaná dlhými opismi prírody, filozofickými úvahami o živote a smrti
- Postavy plynulo prechádzajú z diela do diela
1. časť Dlhý čas čakania
- Ide o obdobie Slovenského štátu. Všíma si fašizmus, mladú slovenskú inteligenciu, generáciu študentov ( reprezentuje ju Marek Uhrín – autobiografické črty ). Marek študuje filozofiu, ale fyzicky nie je veľmi zdatný. Všíma si pasivitu inteligencie, ktorá sa príliš nezapája do spoločenského diania
2. časť Živí a mŕtvi
- Najlepšia časť trilógie
- Týka sa obdobia SNP, ktoré zobrazuje cez psychiku postáv
- SNP nie je zidealizované, nemá hlavnú postavu a je písaná z pohľadu viacerých vrstiev ( dedinčania, Nemci, mešťania, ... )
- Nemá ucelenú dejovú líniu, má existencialistické črty ( krajné životné situácie )
- Hlavné postavy: Marek Uhrín
- Má prezývku profesor, symbol sebazaprenia
Kapitán Labuda
- Mocný, sebavedomí muž činu, má autoritu, ... láska s Hankou => žial
Janko Krap
- Presvedčený komunista, muž činu, vodca partizánov
Hanka
- Jeho ségra, nééé ???
- Autor zobrazuje boje partizánov a vojakov proti Nemcom, aj rozpory medzi partizánmi a vojakmi. Všíma si aj chyby, ktoré urobili. Všetci sú vyčerpaní, Marek sa dokonca dostáva do nemocnice
- Autor ukazuje zverstvá Nemcov, hrôzostrašná scéna s Hankou ( zomrie )
- Končí sa koncom II.W.W.
3. časť Zvony zvonia na deň
- Od februára 1946 až po február 1948
- Ovplyvnená schematizmom
- Motív: ako sa po vojne zaradiť do života
- Marek nachádza zmysel života v tom, že vstúpi do KSS. Labuda spácha samovraždu, ...

Alfonz Bednár:

Dielo: Sklený vrch
- debut, psychologický román
- SNP, vojnu zobrazuje cez ženu
- Formou denníkových zápiskov hlavnej postavy
- Prelínajú sa 3 dejové roviny: bližšia a vzdialená minulosť a prítomnosť
Hlavná postava: Ema Klaasová- morálne čistá, nerozhodná; dôležitým miestom v jej živote je Tichá Dolina
Milan Kuliš- partizán, hrdina, v boji zomrel
Zolo Ballo- jej snúbencom, karierista
Jozef Solan- jej manžel, pracujú na stavbe elektrárne
- dej sa začína v prítomnosti, na stavbe hydroelektrárne; ona sa v spomienkach vracia do minulosti
- do Tichej Doliny sa dostáva ako partizánka, zoznamuje sa s Kulišom(román s tajomstvom- v celom románe cítime niečo skryté); Ema s Kališom čakala dieťa, ale vzhľadom na okolnosti podstúpila interrupciu, už nemôže mať deti
- Kuliša umučili fašisti, po oslobodení sa s Ballom zasnubuje, núti ju k emigrácii; Ema sa zoznamuje so Solanom; ťaží ju jej tajomstvo, on nešťastnou náhodou zomiera pri nehode na stavbe hydrocentrále, Ema mu to tajomstvo nestihla povedať
Kompozícia: - písané denníkovou formou
- číta ho jej muž a takto sa dozvedá o jej živote
- komplikované striedanie časových rovín, úvahy o živote a smrti
- rozprávkový motív, magické číslo 3
- Sklený vrch- symbol osamotenia

Ladislav Mňačko:

Dielo: Smrť sa volá Engelchen(anjelik)
- román, autobiografické črty
- dej sa odohráva na slovensko-moravských hraniciach
- v okolí Ploštiny operovala partizánska skupina
hlavná postava: Voloďa- čestný, vzdelaný človek; vedel po nemecky, čo aj partizáni
využívali
Marta- členka partizánskej skupiny, prostitútka, úlohou bolo zistiť od
Nemcov informácie
- dej je rámcovaný rozhovorom Voloďu, ktorý leží v nemocnici, s Eliškou(sestrička)
- spomína si na hrôzy, čo sa v horách stalo
- témy: protifašistický odboj, najmä sabotovacie akcie, postup frontu, život židov, prítomnosť sovietskych veliteľov
- dej sa odvíja retrospektívne
- po Nikolajevovej smrti ostáva skupina bez veliteľa a stiahne sa do hôr
- román poukázal na chyby partizánov, a preto bol zakázaný
- knihou sa tiahne motív viny, že partizáni neobránili dedinu
- Marta po vojne spáchala samovraždu, Voloďa sa rozhodne za každú cenu zabiť Engelchena
Kompozícia:- striedanie časových rovín; krátka, úsečná veta, opakovanie slov na zdôraznenie; nemecké a ruské výrazy

Vincent Šikula:

Majstri
- románová trilógia
1. Majstri
- o majstrovi Guldanovi a jeho rodine(synoch), ktorí sú tesármi
- svadba(Imro, Vilma), vypálenie dediny
2. Muškát
- v centre pozornosti je len Imro, povstalecké boje na Slovensku
3. Vilma
- Imro sa vracia z bojov, ranený psychicky a fyzicky, Vilma sa mu snaží pomôcť
- boj o jeho záchranu sleduje malý chlapec Rudko, ktorý má autobiografické črty
- nakoniec je dedina oslobodená sovietskou armádou, Imro zomiera
kompozícia: lyrizácia textu, úvahy o živote, opisy prírody
striedanie dejových rovín, rozprávač je sugestívny

Peter Jaroš:

Dielo: Tisícročná včela
- celovečerný film
- prostredie: rodná obec Hybe
- zobrazuje tu históriu, remeslá(murárstvo)
- dva medzníky v ich živote- seno a muračky
- symbol včely- pracovitosť, zachovávanie rodu
- nové umelecké postupy: citácie z novín(prvok postmoderny)
- sny, fantázia, predstavy, neskutočné javy(vplyv magického realizmu)
- ľudový, láskavý humor, bizarné situácie, korenené vulgarizmami
- veľmi dobre je zobrazená láska rodičov k svojim deťom
- slovenský kolorit dopĺňajú príslovia, porekadlá
- výborné charakteristiky postáv
- generačný román rodiny Pichandovcov(2. polovica 19. storočia až 1918)
- prvá generácia: Martin a Ružena
- druhá generácia: ich deti(Samo, Valent, Kristína)
- tretia generácia: Samove deti
- autor využíva retrospektívnu, rozvetvenú dejovú líniu
Nemé ucho, hluché oko
- voľné pokračovanie Tisícročnej včely
- Marek Pichanda, Samov syn
- Dopĺňané mnohými historickými časťami, autor si všíma historické a politické udalosti
- Pôsobí ako historický dokument
Posmoderna
- vznik v USA
- nadväzuje na popart
- prekračujú sa všetky literárne konvencie
- autori nechcú zobrazovať skutočnosť, ale len vysvetľovať a hodnotiť, alebo byť v nej len prítomný; všetko ostatné pochopenie je na čitateľovi
- autori vyjadrujú odpor voči konzumnej spoločnosti
- texty sú vytvorené tak, aby sa dali čítať na rôznych úrovniach
- texty obsahujú historickú prózu, dokumentačné časti, sú popretkávané citáciami, úryvkami z novín(každý si to chápe po svojom)
- dielo sa vyznačuje fiktivnosťou, paródiou, dekoratívnosťou, rétorickosťou, reklamnosťou
- v diele sa vždy uvádza viac možností, z ktorých si čitateľ môže vyberať
- autor hrá s čitateľom hru: „veríš-neveríš, pravda-fikcia“
- text je viacvýznamový, a často sú zámerné chyby v logike textu

Pavel Vilikovský:

Dielo: Večne je zelený
- satira na špiónov, tajnú políciu, Slovákov, Maďarov, Rumunov, leninizmus...
Kôň na poschodí; Slepec vo Vrábloch
- dvojnovela
- ústredný motív: zrelý muž nie je schopný starať sa o matku, a tak ju zabije
- autor hrá s čitateľom hru či to je realita, alebo halucinácia
- prvky existencializmu
Slovenský Casanova
- zbierka poviedok, forma listov
- písaná terminológiou z čias totality zo straníckych prednášok
- píše aj o láske- robí narážky na Hájnikovu ženu
Posledný kôň Pompejí
- dostala ocenenie