Literárne podoby a premeny charakteristických vrstiev slovenského národa vo vybraných literárnych dielach (dedinský ľud, zemianstvo, sedliactvo, ženy, deti, meštiactvo)

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: mat32
Typ práce: Poznámky
Dátum: 25.08.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 278 slov
Počet zobrazení: 6 573
Tlačení: 615
Uložení: 738
zemianstvo
Zemianstvo bolo častokrát zobrazované na úpadku.

Samo Chalúpka
Dielo: Kocúrkovo, len aby sme v hanbe nezostali
Zobrazuje  život  spoločnosti  na  začiatku  19.  storočia. Zobrazuje  všetky  spoločenské vrstvy: feudálov ( Pán z Chudobíc ), malomeštianstvo ( Tesnošil ), mladá  slovenská  inteligencia ( Svoboda ). Postavy  sú charakterizované svojimi menami. Autor tu ukazuje poklonkovanie sa cudzej kultúre (je naznačená  v  maďarizácii). Dielo využíva iróniu, satiru, humor, je to typ satirickej frašky. Snaha Pána z Chudobíc si ho získať  pre  maďarizáciu a snaha Tesnošila vydať zaňho dcéru Aničku.

Jonáš Záborský
Najdúch
Autor vyobrazuje zápletky okolo volieb na miesto slúžneho. Ponúka nám obraz upadajúceho zemianstva a rozkladajúceho sa feudalizmu, obraz násilnej maďarizácie, pomaďarčovanie dediny. Aj keď zemania nemajú už žiadne peniaze, správajú sa ako najbohatší v okolí, nechávajú sa stále uctievať.

Svetozár Hurban Vajanský
Všíma si pálčivé spoločenské problémy zo slovenského ľudu.
Suchá ratolesť
Postavy sa vyvíjajú, zemianstvo už nechce byť „suchou ratolesťou“ na strome slovenského národa, ale má sa zapájať do národného života. Vajanský verí v obrodu zemianstva. Kritizuje odnárodňovanie.
Letiace tiene
Ide o osudy chudobnej zemianskej rodiny Jablonských, ktorí doplatia na svoje spolčovanie s nemeckým kapitalistom Bauerom. Autor vidí spoločenskú záruku v spojení „ušľachtilých výhonkov zemianstva“ mladej Jablonskej s predstaviteľom mladej inteligencie (Milko Holan)

Pavol Országh- Hviezdoslav
Ežo Vlkolínsky
základný konflikt:- zemania a ľud(upadajúce zemianstvo sa nevie zmieriť so zmeneným postavením, povyšujú sa, ale väčšinou sú chudobnejší ako sedliaci
-  dej sa odohráva vo Vlkolíne, hrdá zemianka Estera bráni svojmu synovi, aby sa schádzal so sedliackym dievčaťom Žofkou Bockovie, Estera vyháňa syna z domu k Eliášovi, ten mu vystrojí svadbu. Až po rokoch sa nakoniec zmieria prostredníctvom vnuka Benka. Ežo hlásal rovnosť medzi ľudmi(prezentuje zároveň aj autorove názory) „Sme rovní! Áno zemän, nezemän v tom rozdielu viac niet...“
Gábor Vlkolínsky
Voľné pokračovanie rodiny Vlkolínskych, ukazuje ich na ich úpadku(znásobuje to alkoholizmom)- a aj preto Gábora dievčatá odmietajú, dej sa znova odohráva vo Vlkolíne
Gáborova matka zomrie a otec všetko prepije, Gábor sa chce zabiť, ale Ežo mu radí, aby išiel na pytačky k obyčajnej sedliackej rodine Blažkovcov
Hviezdoslavov zámer: zemianstvo splýva s ľudom

Martin Kukučín
Prehlbuje kritický pohľad na sociálne rozvrstvenie spoločnosti.
Keď Báčik z Chocholova umrie
Vykresluje protikladné postavy Ondreja Trávu  a Aduša Domanického
Ondrej Tráva- Predstaviteľ nastupujúcej spoločenskej vrstvy podnikateľov. Venuje sa obchodu, je špekulant, podnikavý, ziskuchtivý
Aduš Domanický- Chudobný zeman. Má plné ústa sľubov a na tejto postave autor poukazuje na mravný a hospodársky úpadok tejto vrstvy. Má iba zrúcaniny bývalého kaštieľa, ktorý bol symbolom niekdajšieho blahobytu. Je to podvodník, predáva neexistujúci jačmeň. Čaká na smrť a dedičstvo od Báčika z Chochoľova. Je charakterizovaný aj rečou (patetická, chvastavá, kvetnatá). Nakoniec sa obrodí po silnom citovom zážitku pod jelšami, kde sú pochovaný jeho predkovia. 
Ľud

Jozef Gregor- Tajovský
Maco Mlieč
Zachytáva životné podmienky najbiednejšieho človeka, ktorý sa nedokáže sám brániť, autor cíti s trpiacim ľudom.  Maco Mlieč- Nahluchlý, zanedbaný sluha, ktorý si celý život poctivo vykonáva svoju prácu iba za jedlo, šaty, tabak a sľub, že ho páni doopatrujú.. Zaznieva tu ostrá obžaloba spoločnosti, ktorá zneužíva ľudskú prácu
Posledná veta dotvára zmysel  celej poviedky:
„Len sluhovia v obci povrávali si, že však ho mal za čo pochovať!“ 
Mamka Pôstková
 Mamka Pôsková- Jednoduchá, drobná dedinská žena, vdova. Aby prežila, chodí si do banky požičiavať štvrťročne 3 koruny. Autor zdôrazňuje chudobu, jej úbohosť, lebo nie je schopná zaplatiť úrok. Autor si všíma sociálnu biedu a vyslovuje súcit s trpiacimi ľuďmi.
Charakteristika Tajovského poviedok:
- Autor vytvára monografický typ poviedok (príbeh rozpráva jedna postava alebo sám autor, ktorý sa na deji zúčastňuje ako rozprávač. Dosahuje sa tým zvýšenie vernosti.).
- Využíva ľudovú hovorovú reč .
- Vstup hladných a biednych ľudí do slovenskej literatúry.
- Zachytáva postupnú premenu poľnohospodárskych robotníkov na továrenských.
- Význam poviedky dotvára posledná veta, ktorá odhaľuje konanie postáv v pravom svetle.
- Cítime sympatie s úbohými a utláčanými(využitie lexiky(slovnej zásoby), napr. zdrobnelín).
- Odhaľuje starosti, radosti a problémy slovenského ľudu

Božena Slánčiková- Timrava
Ťapákovci
základný konflikt:  Ťapákovci (ktorých je 16) žijú v jednej izbe, panuje u nich patriarchát, opovrhujú pokrokom, sú zápecníci a apatickí
Na začiatku autorka opisuje rodinu Ťapákovcov, ktorí sú leniví, bránia sa pokroku. Iľa chce od Ťapákovcov viac (nový dom) a tvrdo za to bojuje. Odchádza na protest k svojim rodičom, no Paľo sa spamätá a ide si po ňu. Nakoniec konečne postavia dom.
Mocnár
Základná myšlienka: vplyv peňazí a majetku na charaktery postáv. Anča Bežanka prinúti syna Ondra vziať si Iľu, ktorá zdedila po rodičoch majetok. Žiada, aby prepísala dedičstvo na jej syna. Iľa odmieta a ostatný dej je poznačený napätím medzi dvoma ľuďmi, čo sa nemajú radi.

Martin Kukučín
Rysavá Jalovica
Autor tu využíva láskavý humor, nie výsmešný a s láskavosťou poukazuje na niektoré neduhy, ako keby chcel upozorniť a vychovávať ľudí, aby to nerobili
Neprebudený
Ondráš Machuľa – husiar, mentálne zaostalý, prostomyseľný. V poviedke cítime súcit a lásku s tými najbiednejšími

Jozef Cíger- Hronský
Jozef Mak
fatalistický ( osudový ) román. príbeh obyčajného človeka. dopad vojny na dedinského človeka, všíma si ťažké podmienky, v ktorých museli ľudia žiť. v diele sledujeme údel človeka v sociálnej a mravnej biede
Jozef Mak sa narodil ako nemanželské dieťa. Bol odsúdený dedinou, no snažil sa získať určité postavenie. Po vojne sa vracia domov a nachádza vo svojej chalupe brata Jana, ktorý má za ženu Jozefovu Marušu. Jozef nebol schopný sa mu vzoprieť. Žije tam s nimi a berie si za manželku Julu. Jeho láska k nej si uvedomí, až keď ona zomrie pri pôrode ich druhého dieťaťa.
- „Trp Jozef Mak, človek-milión si, nuž vydržíš všetko. keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“
Mak ako symbol trpiacich a chudobných ľudí

Ladislav Nádašdi- Jége
Adam Šangala
zaznieva tu kritika ľudu. zobrazuje tu obraz spoločenských, sociálnych a náboženských pomerov na Slovensku. cez postavu Adama autor poukazuje na vtedajšiu spoločnosť. autor rieši otázku náboženskej znášanlivosti ( Šangala - Konôpka, u nich odstraňuje náboženské a triedne rozdiely )
robotníci

Gustáv  Zechenter Laskomerský
Lipovianska maša, alebo rozprávka zo života ľudu Slovenského
Intrigy sú znaky romantické a opis života robotníkov a scény s poľovačky sú zase realistické. Prvýkrát zachytil slovenských robotníkov
Jozef Gragor Tajovský
Mišo
Mišo rozváža mlieko. Má chorú matku, otec má inú, a tak žijú v zlých  vzťahoch. Pozornosť na chudobnú vrstvu ľudí. V centre je poľnohospodár Mišo, ktorý vystriedal mnoho zamestnaní. Nakoniec skončí vo fabrike ako sezónny pracovník. Odtiaľ ho prepustia a končí ako žobrák. Práca je preň existenčnou otázkou. Nestráca však nádej a verí, že príde jar a s ňou aj práca a nebude musieť žobrať. Táto nádej sa prenáša aj na autora, ktorý plače nad biednymi, čo nestrácajú nádej.
Jedna s najkritickejších z Tajovského poviedok. Obraz mravnej a sociálnej biedy
Na chlieb
Hlavná postava: človek bez mena. Môže to byť hocikto a je ich veľa
Námet: sociálna skutočnosť, za ktorou cítiť triedne rozdiely.
Zámer: kritika falošnej ľudomilnosti, poukazuje na osud robotníkov vo fabrike.
Človek prichádza o svoje zdravie, stáva sa nezamestnaným. Prichádza do banky so zmenkou, ktorú mu nikto nechce vyplatiť. Peniaze chce použiť na potreby svojej rodiny. Riaditeľ najprv odmieta, ale tento muž sa vracia do banky a vyrozpráva im svoj príbeh. Dúfa, že niekedy bude môcť pracovať a vrátiť dlh. V závere autor komentuje  udalosti a odhaľuje faloš.
Posledná veta dotvára zmysel:
„A direktori si až do vyplatenia budú myslieť, že vykonali hrdinský skutok.“

Peter Jilemnický
Víťazný pád
zobrazuje chudobné prostredie Kysúc v povojnových rokoch
autor v úvode opisuje Kysuce, bieda, hlad, zlá pôda, ...
Maťo Horoň bojoval za slobodu druhých, dôverčivý, vrátil sa z vojny a začal pracovať na poli
Maťo prichádza z vojny plný optimizmu aj napriek biede na Kysuciach. Je ovplyvnený vojnou. Prežíva mnoho sklamaní, ale stále je schopný sa postaviť a pokračovať. Záver je v duchu víťazného pádu => víťazstvo a pád, víťazstvo a pád, víťazstvo a pád, ...
Deti, meštiactvo
Moje deti
Memoárová kniha o jej deťoch. Sledujeme spomienky na vlastné deti od narodenia až po smrť
Cítime vrúcny materinský cit, hlboký ľudský smútok a vybrúsený literárny štýl

Terézia Vansová
Sirota Podhradských
 Viola Podhradská: Meštianske dievča. Krásna, šľachetná, no je prenasledovaná nepriaznivým  osudom. Umiera jej matka a otec prichádza na mizinu. Keď ho zabijú, Viola žije u svojho uja, kde zažíva dosť ústrkov a má málo porozumenia. Zaľúbi sa do Imricha(ujov najstarší) a všetko sa končí šťastne
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: Literárne podoby a premeny charakteristických vrstiev slovenského národa vo vybraných literárnych dielach (dedinský ľud, zemianstvo, sedliactvo, ženy, deti, meštiactvo)

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.026