Slovenská poézia v medzivojnovom období

21.10.1918 - vznik 1. ČSR. 30.10.1918 - Martinská deklarácia => skončenie národnostného útlaku, slovenský jazyk sa stal úradným, vyučovacím, administratívnym a kultúrnym jazykom. 1919 - obnovená činnosť Matice slovenskej, vznik Univerzity Komenského. 1920 - vznik SND. 1924 - vznik KSS. vznik rozličných vydavateľstiev v Martine, Bratislave, Trnave. časopisy Slovenské pohľady, Elán, Prúdy, Mladé Slovenské .... Vplyv viacerých smerov. V próze nadväzujú autori na kritický realizmus. V poézii nadväzujú autori na symbolizmus a expresionizmus. Vznik socialistickej prózy
staršia generácia: Kukučín, Tajovský, Jesenský, Jége....
stredná generácia: Rázus, Krčméry, Hrišovský
mladšia generácia: a) sociálne orientovaní - davisti(združovali sa okolo časopisu Dav)
b) Smrek, Lukáč - združovali sa okolo časopisu Mladé Slovensko
   c) národne orientovaný autori - Žarnov, Beniak(okolo časopisu Vatra)
   d) katolícka moderna - Dilong, Hlbina
3 etapy: 1) Hospodárska kríza, vysťahovalectvo, sociálne problémy, formuje sa sociálna próza
    2) Nástup fašizmu a zánik ČSR
    3) Slovenský štát
neosymbolizmus ( znovuobnovenie symbolizmu ) => tvorba poznačená pocitmi smútku a pesimizmu. Predstaviteľom bol Emil Boleslav Lukáč
vitalizmus:  odvodené od vital – životný elán, optimizmus. Oslavuje život, radosť zo života, lásku, priateľstvo, kladné životné hodnoty. Krásu hľadá v jednoduchosti vecí, mnohé z nich zobrazuje v pohybe. Predstaviteľom bol Ján Smrek.
 
Témy: láska, žena príroda, 
domov, vojna
smer: vitalizmus
charakter: životný optimizmus, radosť, vyrovnanosť, harmónia, spontánnosť zobrazenia, zmyselnosť

Emil Boleslav Lukáč
O láske neláskavej
využíva oxymorón ( spojenie dvoch pojmov, ktoré sa navzájom vylučujú )
hlavná téma: láska- cítiť v nej skepsu, sklamanie, láska, ktorá môže spôsobiť bolesť
Básne plné erotického citu. Varuje, aby človek nikdy nepodliehal láske absolútne. Boľavá, chladná analýza lásky plnej paradoxov
Paradoxon - spokojnosť zabíja lásku
Nehovorme - menej je vždy viac, prílišný prílev slov človeka vyčerpá
Vzlyk - chýba mu milovaný človek
Ty ma miluj málo - veľká láska ubíja lásku
  Večná parabola - muž a žena - odlišní, ale tvoria celok
Ján Smrek
Cválajúce dni
Základná zbierka vitalizmu. Cítiť obrovskú myšlienkovú zmenu. Večnou témou je žena
Cválajúce dni
-  život je krátky, autor ho nechce prežiť bez zapísania sa do vedomia ľudí, a preto chce vykonať niečo veľkolepé, aby sa naňho nezabudlo
Mne dedinčanka stepilá - obdiv dedinských diev
Básnik a žena
Lyrická poéma je rozhovorom básnika so ženou. Rozčlenená je na 5 častí.  
 V zasneženom parku
Pokračovanie jasné
Letná noc na vode
Padajú listy
Po desiatich rokoch
Prvé štyri predstavujú štyri ročné obdobia (zima, jar, leto, jeseň), v ostatnej básnik píše o stretnutí po desiatich rokoch.  
V prvej časti s názvom V zasneženom parku sa žene, ale i čitateľovi predstavuje ako bývalý básnik, ktorý kedysi písal verše, no teraz pochybuje o celkovej potrebe akejkoľvek básne, pretože
"Svet náš iné si dnes praje,/ chce hmotu, hmotu! Básnikom sa smeje,/ najradšej by ich poslal na galeje./ Dnes Parnas nemá výšky Himaláje!"
Medzivojnové obdobie, v ktorom báseň vznikala, bolo podobné dnešnej dobe, keď sa preferuje konzumný spôsob života. Dnes chce svet hmotu, ale neplatí už:
"Kto žiť chce dnes, nech nechytá sa pera/ lež dláta, pluhu, lebo - revolvera."
Žiaľ, v ostatnom čase sa do popredia nedostáva statočná práca, ale špekulácie, podvody, nelegálny obchod. Vplyvom mafiánskych skupín, korupcie a protekcionizmu sa skôr na čele objavil revolver, zbraň ako symbol sily, násilia a nespravodlivosti. Pero len ako obraz podpísaných nevýhodných zmlúv, obraz ohovárania, pero, ktoré sa chce prepísať k hmote. Podobne si aj dnes môžu básnici povedať: "Musím to nechať. Nemám chuti ani:/ svet nevie oceniť dnes duše dary.
Témy - láska, poslanie poézie, žena, ktorá je nenahraditeľná a potrebná k životu. Autor robí paralelu láska – príroda.
DAV
Proletárska poézia v predvojnovom období, ktorá prináša revolučné myšlienky, mala nenáročnú formu, obsahovala veľa hesiel. Cez túto sa vyvinula umelecky náročnejšia poézia, ktorá súvisela s formovaním a utváraním novej ľavicovo orientovanej generácie, ktorá študovala v Prahe. Títo spisovatelia po príchode na Slovensko založili časopis DAV ( vznikol z prvých písmen krstných mien zakladateľov Daniel, Andrej, Vladimír ). V centre pozornosti tejto generácie bola robotnícka trieda, jej zápasy a boje, sociálna nerovnosť. Autori vychádzali s viacerých moderných smerov ( futurizmus, poetizmus, konštruktivizmus, expresionizmus, proletárska poézia ( Wolker )... )
predstaviteľmi poézie boli Ján Poničon a Laco Novomeský 
Laco Novomeský: Pašovanou ceruzkou, Otvorené okná, Romboid, Nedeľa
Katolícka moderna
Vzniká po I.W.W. Vychádza z francúzskeho smeru, kde bol hlavným predstaviteľom H. Bremond, ktorý sa snažil o tzv. čistú poéziu ( vzťah človeka a Božský princíp ).
Bremond: „ Poézia je modlitba, ktorá sa nemodlí, ale núti k modlitbe “
Základ tvorí duchovno (nadprirodzenosť). Je reflexívna, úvahová, meditatívna. Vychádza z tradičnej katolíckej lyriky. Do 1989 nesmeli oficiálne tvoriť. Tento smer vychádza z avantgardy => surrealizmus, nadrealizmus, symbolizmus, poetizmus. Patrili sem hlavne kňazi, rehoľníci, málo laikov
poézia – časová ( konkrétna udalosť )
– nadčasová  ( všeobecná platnosť )
časť autorov odišla do emigrácie ( téma túžba po domove ) alebo sa stiahli
Rudolf Dilong: Mladý svadobník, Mesto s ružou, Diaľky bez domova, Brehy slobody
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/1549-slovenska-poezia-v-medzivojnovom-obdobi/