Umenie a literatúra – téma: CHUDOBA
UMENIE A LITERATÚRA Téma: CHUDOBA
Kultúra zahŕňa všetky ľudské výtvory - spoločenské inštitúcie, jazyk, vedu, morálku, zvyky, spôsob života, aj umenie.
Umenie je duchovný produkt človeka, v ktorom sa odráža jeho estetický vzťah ku skutočnosti. Druhy umenia: literatúra, maliarstvo, sochárstvo, hudba, tanec, architektúra, grafika (kreslenie), muzikál, fotografia
Literatúra: je jedným z druhov umenia, je jedným z najstarších umení, najstaršia lit. pamiatka, napísaná 2000 r. pred n.l., je Epos o Gilgamešovi, 1000 r. pred n. l. bola napísaná Biblia, 900 r. pred n. l. Homér napísal Ilias a Odysea.
Názov literatúra pochádza z latin. slova littera – písmeno.
Literatúru chápeme ako všetko písomníctvo, zahrňujeme sem všetko, čo je napísané, texty umelecké aj neumelecké napr. vedecké, politické, právnické, náboženské, publicistické
Literatúru delíme na
- vecnú
- a) odborná napr. encyklopédie, veda, vedecké texty
- b) administratívna napr. tlačivá, úradné písomnosti, vyhláška, objednávka,
- c) publicistická literatúra - médiá
- umeleckú
- a) lyrika, nemá dej
- b) epika, má dej a rozprávača
- c) dráma, má dej, nemá rozprávača, je písaná formou dialógov
Vecná literatúra poskytuje informácie zodpovedajúce realite. Autor sa zameriava na odovzdávanie a uchovávanie istých informácií, poznatkov, skúseností. Je tu presnosť a jednoznačnosť vo vyjadrovaní. Používajú sa tu odborné výrazy – termíny.
Umelecká literatúra (krásna literatúra, beletria) takisto vychádza z reality, ale je tu aj fikcia, fantázia autora. Jej cieľom je vyvolať u čitateľa estetický zážitok. Spisovateľ tu vyjadruje svoj estetický vzťah k človeku, svetu, životu.
Hlavnou funkciou umeleckej literatúry (aj umenia) je estetická funkcia.
Ostatné funkcie: zábavná, oddychová, rekreačná, výchovná, poučná.
JOZEF GREGOR – TAJOVSKÝ 1874 Tajov - 1940 Bratislava
- narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici, podľa toho si zvolil aj literárne meno Tajovský
- keďže bol najstarší z desiatich detí, dostal sa do opatery matkiným rodičom, najviac si obľúbil starého otca Štefana Grešku, ktorý bol pracovitý, dobrý a veselý človek a neskôr svojho starého otca zobrazil vo svojich poviedkach: Žliebky, Do kúpeľa, Prvé hodinky.
- najskôr pracoval ako učiteľ, ale obvinili ho, že nevyučuje po maďarsky a tak vyštudoval hospodársku akadémiu
- pracoval ako úradník v bankách a účtovník, ako úradník sa dostal až do rumunského Nadlaku (vtedy súčasť Rakúsko-Uhorka)
- počas I. sv. vojny bojoval na ruskom fronte. Na toto obdobie spomína v diele Rozprávky z Ruska.
- žil a umrel v Bratislave, pochovaný je v rodnom Tajove.
- medzi jeho prvé diela patria poviedky Maco Mlieč, Apoliena.
- zobrazoval obyčajných chudobných ľudí, ktorí živoria, žijú z ruky do úst
- odhaľoval zlé sociálne postavenie slovenského ľudu, zaostalosť, poverčivosť, alkoholizmus
- tam, kde nešťastie týchto ľudí je dôsledkom ich vlastnej viny, ich kritizuje
- bol prozaik (písal poviedky) a dramatik (písal divadelné hry: Ženský zákon, Statky-zmätky)
- téma jeho diel je slovenská dedina, obyčajní ľudia, zobrazuje najnižšie spoločenské vrstvy
- celá Tajovského tvorba je postavená na konflikte medzi chudobnými a bohatými
- vrchol jeho prozaickej tvorby predstavuje Mamka Pôstková
- hrdinami Tajovského diel sú siroty, sociálne prípady, ľudia na okraji spoločnosti
- množstvo jeho poviedok má autobiografické črty