Lyrická poézia

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča ivka47
Typ práce: Referát
Dátum: 09.12.2018
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 773 slov
Počet zobrazení: 1 476
Tlačení: 34
Uložení: 24

LYRICKÁ POÉZIA

nemá dej

sú tu vyjadrené myšlienky, názory, pocity, opisy prírody, nálady, túžby

poézia znamená, že je písaná vo veršoch, viazanou umeleckou rečou

Názov lyrika vznikol od slova lýra, ktorým v starovekom Grécku pomenovali hudobný nástroj. Hrou na lýre sprevádzali starí Gréci svoje piesne. Pre lyriku sú charakteristické predovšetkým kratšie texty.

Najcharakteristickejším znakom lyriky je to, že konkrétna báseň vyjadruje jednu základnú myšlienku alebo opisuje jeden silný zážitok z viacerých hľadísk.

Lyrika je jedným z troch základných druhov umeleckej literatúry spolu s epikou a s drámou.

Lyrika sa člení podľa obsahu na:

  1. prírodnú lyriku
  2. osobnú (intímnu), sem patrí aj ľúbostná lyrika
  3. spoločenskú a politickú
  4. úvahová, reflexívna
  5. náboženská, duchovná
  6. Pokiaľ poézia nie je zameraná ani duchovne, ani prírodne, ani osobne, hovoríme o čistej poézii.

PRÍRODNÁ LYRIKA – vyjadruje pocity, city lyrického hrdinu, ktoré vznikli pod silným vplyvom prírody.

OSOBNÁ LYRIKA - vyjadruje pocity, city lyrického hrdinu, jeho vnútorný svet. Najčastejšou témou intímnej lyriky je radosť, láska, smútok,...Ide o najväčší okruh básní. V rámci intímnej lyriky ešte osobitne vyčleňujeme rodinnú a ľúbostnú lyriku.

DUCHOVNÁ LYRIKA je pridržiavanie sa náboženskej tematiky, prežívanie osobných a spoločenských problémov, pochmúrny tón.

REFLEXÍVNA LYRIKA je, keď básnik uvažuje, zamýšľa sa nad tým, čo ho trápi, čo sa ho bezprostredne dotýka (citové problémy, spoločenské problémy,..)

SPOLOČENSKÁ LYRIKA je, keď básnik premýšľa o udalostiach, ktoré sa dohrávajú v spoločnosti. v ktorej žije a ktoré sa ho citovo dotýkajú.

DUCHOVNÁ (NÁBOŽENSKÁ) LYRIKA

RUDOLF DILONG 1905-1986

  • ako 15 ročný vstúpil do františkánskeho kláštora
  • vyštudoval teológiu
  • kňaz
  • v r. 1945 emigroval cez Rakúsko, Taliansko, Argentínu do USA
  • sám o sebe hovorí: „Zahľadený do vesmírov, šiel som svetmi. Za sprievodcu som mal Božie oko.“
  • napísal viac ako 100 zbierok básní
  • patril medzi predstaviteľov Katolíckej moderny, čiže medzi básnikov píšucich duchovnú lyriku, báseň chápe ako modlitbu, ako spôsob dialógu s Bohom alebo s Pannou Máriou
  • v iných veršoch zase uvažuje o Bohu, o láske, o zmysle život, o bolesti a smrti, o mieste človeka vo svete, jeho poéziu môžeme považovať aj za reflexívnu - úvahovú
  • cestou poézie sa chcel dostať k Bohu
  • napísal napr. Raňajšiu modlitbu, Večernú modlitbu, Sväté rozjímanie

OSOBNÁ (ĽÚBOSTNÁ LYRIKA)

JÁN SMREK 1898-1982

  • vlastným menom Ján Čietek
  • predstaviteľ vitalizmu v slovenskej medzivojnovej poézii
  1. bás. Zb. ODSÚDENÝ K VEČITEJ ŽÍZNI 

 Táto bás. zb. sa ešte nesie v duchu symbolizmu, ale je tu už báseň DNES MILUJEM SVOJ DEŇ, kde je už náznak vitalizmu

Autor dáva väčší dôraz na súčasnosť než na minulosť

  1. bás. Zbierka CVÁLAJÚCE DNI – vitalistická zbierka

Znaky vitalizmu: vitalizmus vychádzal z čara okamihu, chvíľkových vnemov, pocitov,

  • Dominujú tu optimistické nálady, dobrodružstvo, túžba po ďalekých cestách
  • Objavovanie cudzích krajov
  • Téma: ženy, láska, krása,
  • Poézia je melodická, rytmická
  • Vita – život
  • Oslava mieru, mladosti, krásy, lásky, priateľstva, radosť zo života,
  • Autor sa snaží zachytiť moment, chvíľku zo života
  • Senzualizmus – zmyslové vnímanie všetkými zmyslami: sú tu zrakové vnemy: farby, vône, zvuky a pod.

Je tu báseň MNE DEDINČANKA STEPILÁ zo zb. Cválajúce dni (vitalistická zbierka)

- Sú tu znaky vitalizmu: obdiv dedinských žien, téma: žena, krása, láska ku všetkým ženám, nechce si vybrať, má rád všetky,

- ospevuje život, lásku, mladosť, krásu

- je tu melodickosť, rytmickosť,

- sú tu vo zvýšenej miere epitetá

- autor sa snaží zachytiť moment, chvíľku zo života

  1. Smrek – Mne dedinčanka stepilá

Mne dedinčanka stepilá

bezmála hlavu zmútila,

čižmičky, sukňa riasavá –

to dievča sa mi pozdáva

Ja každú rád by ospievať

a každej rád by srdce dať

však jednej dám ho? –to je boj!-

ja rád mám všetky, Bože môj!

VOĽNÝ VERŠ

Vo verši pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík alebo pravidelné striedanie dlhých a krátkych slabík alebo opakovanie rovnakého počtu slabík alebo rozdelenie verša na dva polverše vytvára rytmus.

Podľa toho, ktoré z týchto prvkov sa nachádzajú v básni, vzniká

- slabičný verš (rovnaký počet slabík vo verši, združený rým, polveršová prestávka)

- sylabotonický verš (pravidelne sa strieda prízvučná a neprízvučná slabika a to vytvára stopy)

- časomerný verš (pravidelne sa strieda dlhá a krátka slabika)

- tonický verš (je tu rovnaký počet prízvučných slabík v každom verši)

V modernej poézii môže byť aj tzv. voľný verš.

Voľný verš – nemá rytmus. Niekedy básnici upúšťajú aj od interpunkcie, každý verš začínajú veľkým písmenom, alebo používajú výlučne malé písmená.

Keď jedného rána sa zem zase zobudí

Sklopí mihalnice

A v polospánku ešte prejde prstami po otvorenej rane

Vstane ako žena v čistej plachietke

Prepichnutá klincami

Podobná krížu

V huspeninovom tele bude trčať kopija

Kto otvoril jej oslnivý bok

Slzí

Všetkými slzami stromov neďaleko potoka

Človeče presvedč sa koho si skusmo pichol

Krv s vodou sa rinie takto predsa vzkriesení nevstávajú

Naklonená hlava znamená plnosť

Sladkú ťarchu úrody

(Štefan Žáry, Zem)

Voľný verš ako protiklad verša rytmicky organizovaného vznikol v literatúre v 19. stor. a najviac sa používal v 20. stor. Používali ho symbolisti. Odmietol staré básnické formy a preto v ňom nie sú rytmické prvky, nie je tu rovnoslabičnosť – teda rovnaký počet slabík vo veršoch, nie sú tu stopy.

Voľný verš znamenal v poézii revolúciu. Vznikol v mene oslobodenia myšlienky, ktorá už nemala byť spútaná systémom rytmických a strofických obmedzení. Nedosiahol však nad tradičným veršom úplné víťazstvo. Stále existujú v literatúrach tradičné veršové systémy.

Voľný verš:

  • nemá rovnaký počet slabík vo veršoch
  • nie sú tu stopy (teda pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík), niekedy sú tu náznaky stôp
  • nie je tu rovnaký počet prízvučných slabík vo veršoch
  • nečlení sa na strofy
  • nemusí mať rým

AUTOMATICKÝ TEXT

Asociatívny básnický text vzniká na základe združovania predstáv, ktoré nemusia spolu súvisieť.

Automatický text

- autor nevie, čo bude písať, ale prvý verš mu automaticky vyvoláva ďalší a ďalší a nakoniec je prekvapený, čo napísal

- automatický text vzniká na základe združovania predstáv, ktoré nemusia spolu súvisieť

- text vzniká náhodne, bez spolupráce jasného vedomia, teda vzniká podvedome, bez akejkoľvek rozumovej kontroly

- sú tu nepredvídateľné spojenia

- je na hranici zrozumiteľnosti

- automatický text používali predstavitelia umeleckého smeru nadrealizmus (surrealizmus) Rudolf Fábry: Vodné hodiny hodiny piesočné, Štefan Žáry: Tekutý poľovník

- surrealizmus vznikol vo Francúzsku, u nás sa tento smer nazýva nadrealizmus

- surrealisti používali voľný verš, nepoužívali interpunkciu

- automatický text používali aj dadaisti – nerozum, nezmysel, náhoda, dadaizmus vznikol z nonsensu (nezmysel)

- dadaisti proti rozumu, ktorý doviedol svet k vojne postavili nerozum

- v ich básňach je náhodné usporiadanie slov

- niektoré slová sú zložené z náhodných hlások a slabík – nemajú vecný a gramatický význam

Christian Morgenstern: Košilela, Veliké lalulá

SURREALIZMUS

  • la surréalité - nadreálno
  • Vznikol vo Francúzsku v 20. tych rokoch 20. stor.
  • Na Slovensku sa používa výraz NADREALIZMUS
  • Surrealisti čerpali z podvedomia, náhody, sna, vízií, halucinácií
  • Vytvárali zvláštne a prekvapujúce surrealistické metafory (tzv. „krátkym spojením“ významov vzájomne vzdialených predstáv: počujem trávu tvojho smiechu, loďky tvojich očí sa strácajú)
  • vytvárali genitívne metafory: 2 podstatné mená a druhé podstatné meno je v genitíve: kosák smrti, jazyk vetra, obraz času, tunel čriev
  • Básnici sa zriekli pravidelného rýmu a rytmu
  • Surrealizmus vznikol ako reakcia na 1. sv. vojnu
  • Využívali voľný verš
  • Vynechali interpunkciu
  • Dávali dôraz na automatické písanie, ktoré malo vystihnúť „vnútorné myslenie“ vychádzajúce z podvedomia.
  • Automatický text vzniká bez rozumovej kontroly a bez vopred daného plánu. Autor zaznamenáva svoje dojmy, myšlienky, predstavy, sny bez akéhokoľvek triedenia.
  • Voľne k sebe priraďovali prúd obrazov, ktorý vychádzal z ich podvedomia.
  • Predstavujeme si svety, v ktorých ryby plávajú po oblohe a neživé objekty sa pred našimi očami menia na živé bytosti.
  • Slovenskí surrealisti: Rudolf Fábry, Vladimír Reisel, Štefan Žáry

Kaligram je báseň v obraze. Obraz znázorňuje, o čom je text básne.

ČISTÁ POÉZIA to sú verše, ktoré nám nechcú nič oznamovať, chcú len spievať. V tejto poézii je ľubozvučnosť, eufónia.

VINCENT ŠIKULA: Vtáky

Ťui ťui ťui ťui?

Tititititi.

Tititi titi.

Trui ťui ťui?

Tititi. Srríííí.

A kde bývaš, vuit?

Tvi tvi tvi tvi tvitvi

U Vinca vťavťavťa, vťavťa ťaťaťa.

Urui ta: Tiritita tip tip tip tip.

Tiptip. Vidím vidím. Vidíš ty?

Stríí? Sríí? Srííí?

Tip, ťuip, tip, tip, tip, tip.

Srui?

Ťui ťui ťui.

Ťuititit ťup

SÚČASNÁ LYRICKÁ POÉZIA

MIROSLAV VÁLEK 1927-1991

  • básnik, autor pre deti a mládež, esejista, publicista, prekladateľ
  • písal reflexívnu lyriku
  • bás. zb. DOTYKY (báseň Estetika )
  • bás zb. PRÍŤAŽLIVOSŤ (báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať)
  • bás. zv. NEPOKOJ (báseň Zabíjanie králikov)
  • bás. zb. MILOVANIE V HUSEJ KOŽI (Skaza Titanicu)
  • tieto 4 zbierky patria k významnému jadru jeho tvorby
  • Báseň Jesenná láska zhudobnil a naspieval Miroslav Žbirka

V bás. zb. Dotyky sa básnik zamýšľa nad podstatou, poslaním a cieľmi poézie (Estetika), zameriava sa aj na vnútorný svet človeka, na jeho citové, problémy, sklamania, smútok (Jablko – lyrický hrdina prežíva sklamanie a smútok, autorom opisovaný vzťah muža a ženy je plný napätia, z ktorého pramení ochladnutie, odcudzenie, hroziaci rozchod. Jablko symbolizuje hriech).

V bás. zb. Príťažlivosť je báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať. Válek si v nej spomína na obdobie 2. sv. vojny, keď mal 13 rokov. Rozpráva okrem iného o svojej prvej láske, spolužiačke Helene Daňkovej, ktorá bola spolu s ďalšími Židmi vyhostená z krajiny, odvlečená do Čiech a neskôr zahynula v koncentračnom tábore. Báseň je protestom proti hitlerovskému fašizmu, proti vojne a utrpeniu. V tejto básni sa verše striedajú s úsekmi napísanými prózou (forma báseň v próze).

V bás. zb. Nepokoj opisuje rituály každodenného života (Zabíjanie králikov).

V bás, zb. Milovanie v husej koži  - vyjadruje tu zdesenie z mnohých javov sveta – vojna, mor, podlosť, zrada, naznačuje reálnu možnosť premeny všetkého pozitívneho v dejinách človeka na negatívny opak (Skaza Titanicu), v niektorých jeho textoch sa odrážajú konkrétne udalosti, ktoré sa odohrali v čase, keď ich autor písal, a otriasli celým svetom (Skaza Titanicu – reaguje tu na zavraždenie amerického prezidenta J. F. Kenedyho)

MILAN RÚFUS 1928 – 2009

  • bás. zbierky AŽ DOZRIEME spomienky na matku, otca, domov), CHLAPEC, CHLAPEC MAĽUJE DÚHU, ZVONY, STȎL CHUDOBNÝCH,
  • MODLITBIČKY (Báseň a modlitba)
  • tvorba pre deti: Zvieratníček, Lupienky z jabloní, Pamätníček,
  • Milan Rúfus prebásnil Dobšinského rozprávky (Pozdrav Pavlovi Dobšinskému)

Báseň Zvony detstva zo zb. Zvony

Píše tu o tom, že kľúč vlastného života nikto nepozná, každý túži spoznať to správne riešenie a deti najviac, lebo sú neprekonateľne zvedavé. Ale to, čo im dáme, nám nikdy nevrátia, neopätujú, lebo samotné detstvo je charakteristické nielen nevinnosťou, čistotou, spoznávaním, ale aj bezproblémovosťou a bezstarostnosťou. Deti všetko prijímajú s úplnou samozrejmosťou – aj rodičovskú lásku, starostlivosť, sprostredkovanie znalostí.

POP POÉZIA

Pop – z latinského populus – zrozumiteľný ľudu, určený masám

  • je to žáner poézie, je to poézia, ktorú zhudobňujú známy a populárni slovenskí speváci, resp. poézia, ktorú slovenskí básnici tvoria priamo na zhudobnenie
  • najkvalitnejšie piesňové texty sa približujú umeleckej úrovni poézie
  • vznikla v 60-tych rokoch 20 storočia
  • v 60. rokoch sa na Slovensku objavili prvé bigbítové skupiny, vznikali tucty kapiel, hudba sa začala vymaňovať zo závislostí od folklóru, operety a tanečných či estrádnych orchestrov, aj piesňový text sa oslobodzoval od týchto vplyvov
  • na začiatku cesty k moderným textom stáli dve významné osobnosti – Kamil Peteraj a Boris Filan, ich textárske začiatky sú spojené so skupinou Prúdy (Marián Varga a Pavol Hamel)
  • znaky pop poézia: pravidelný rytmus, striedavý rým, refrén,
  • najvýznamnejší slovenskí autori textov populárnych piesní: Jozef Urban, Kamil Peteraj, Tomáš Janovic, Boris Filan, Ján Štrasser, Martin Sarvaš

JOZEF URBAN 1964-1999

  • začínal ako básnik: bás. zb.: Malý zúrivý Robinson
  • na textársku prácu ho oslovil Miro Žbirka
  • piesňové texty písal pre Elán, Money Faktor, Mira Žbirku, Marcela Palondera, Janka Lehotského, Beatu Dubasovú, Barbaru Haščákovú, napísal texty piesní pre Fontánu 3: Voda čo ma drží nad vodou
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.010