nemá dej
sú tu vyjadrené myšlienky, názory, pocity, opisy prírody, nálady, túžby
poézia znamená, že je písaná vo veršoch, viazanou umeleckou rečou
Názov lyrika vznikol od slova lýra, ktorým v starovekom Grécku pomenovali hudobný nástroj. Hrou na lýre sprevádzali starí Gréci svoje piesne. Pre lyriku sú charakteristické predovšetkým kratšie texty.
Najcharakteristickejším znakom lyriky je to, že konkrétna báseň vyjadruje jednu základnú myšlienku alebo opisuje jeden silný zážitok z viacerých hľadísk.
Lyrika je jedným z troch základných druhov umeleckej literatúry spolu s epikou a s drámou.
Lyrika sa člení podľa obsahu na:
PRÍRODNÁ LYRIKA – vyjadruje pocity, city lyrického hrdinu, ktoré vznikli pod silným vplyvom prírody.
OSOBNÁ LYRIKA - vyjadruje pocity, city lyrického hrdinu, jeho vnútorný svet. Najčastejšou témou intímnej lyriky je radosť, láska, smútok,...Ide o najväčší okruh básní. V rámci intímnej lyriky ešte osobitne vyčleňujeme rodinnú a ľúbostnú lyriku.
DUCHOVNÁ LYRIKA je pridržiavanie sa náboženskej tematiky, prežívanie osobných a spoločenských problémov, pochmúrny tón.
REFLEXÍVNA LYRIKA je, keď básnik uvažuje, zamýšľa sa nad tým, čo ho trápi, čo sa ho bezprostredne dotýka (citové problémy, spoločenské problémy,..)
SPOLOČENSKÁ LYRIKA je, keď básnik premýšľa o udalostiach, ktoré sa dohrávajú v spoločnosti. v ktorej žije a ktoré sa ho citovo dotýkajú.
RUDOLF DILONG 1905-1986
Táto bás. zb. sa ešte nesie v duchu symbolizmu, ale je tu už báseň DNES MILUJEM SVOJ DEŇ, kde je už náznak vitalizmu
Autor dáva väčší dôraz na súčasnosť než na minulosť
Znaky vitalizmu: vitalizmus vychádzal z čara okamihu, chvíľkových vnemov, pocitov,
Je tu báseň MNE DEDINČANKA STEPILÁ zo zb. Cválajúce dni (vitalistická zbierka)
- Sú tu znaky vitalizmu: obdiv dedinských žien, téma: žena, krása, láska ku všetkým ženám, nechce si vybrať, má rád všetky,
- ospevuje život, lásku, mladosť, krásu
- je tu melodickosť, rytmickosť,
- sú tu vo zvýšenej miere epitetá
- autor sa snaží zachytiť moment, chvíľku zo života
Mne dedinčanka stepilá
bezmála hlavu zmútila,
čižmičky, sukňa riasavá –
to dievča sa mi pozdáva
Ja každú rád by ospievať
a každej rád by srdce dať
však jednej dám ho? –to je boj!-
ja rád mám všetky, Bože môj!
Vo verši pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík alebo pravidelné striedanie dlhých a krátkych slabík alebo opakovanie rovnakého počtu slabík alebo rozdelenie verša na dva polverše vytvára rytmus.
Podľa toho, ktoré z týchto prvkov sa nachádzajú v básni, vzniká
- slabičný verš (rovnaký počet slabík vo verši, združený rým, polveršová prestávka)
- sylabotonický verš (pravidelne sa strieda prízvučná a neprízvučná slabika a to vytvára stopy)
- časomerný verš (pravidelne sa strieda dlhá a krátka slabika)
- tonický verš (je tu rovnaký počet prízvučných slabík v každom verši)
V modernej poézii môže byť aj tzv. voľný verš.
Voľný verš – nemá rytmus. Niekedy básnici upúšťajú aj od interpunkcie, každý verš začínajú veľkým písmenom, alebo používajú výlučne malé písmená.
Keď jedného rána sa zem zase zobudí
Sklopí mihalnice
A v polospánku ešte prejde prstami po otvorenej rane
Vstane ako žena v čistej plachietke
Prepichnutá klincami
Podobná krížu
V huspeninovom tele bude trčať kopija
Kto otvoril jej oslnivý bok
Slzí
Všetkými slzami stromov neďaleko potoka
Človeče presvedč sa koho si skusmo pichol
Krv s vodou sa rinie takto predsa vzkriesení nevstávajú
Naklonená hlava znamená plnosť
Sladkú ťarchu úrody
(Štefan Žáry, Zem)
Voľný verš ako protiklad verša rytmicky organizovaného vznikol v literatúre v 19. stor. a najviac sa používal v 20. stor. Používali ho symbolisti. Odmietol staré básnické formy a preto v ňom nie sú rytmické prvky, nie je tu rovnoslabičnosť – teda rovnaký počet slabík vo veršoch, nie sú tu stopy.
Voľný verš znamenal v poézii revolúciu. Vznikol v mene oslobodenia myšlienky, ktorá už nemala byť spútaná systémom rytmických a strofických obmedzení. Nedosiahol však nad tradičným veršom úplné víťazstvo. Stále existujú v literatúrach tradičné veršové systémy.
Voľný verš:
Asociatívny básnický text vzniká na základe združovania predstáv, ktoré nemusia spolu súvisieť.
Automatický text
- autor nevie, čo bude písať, ale prvý verš mu automaticky vyvoláva ďalší a ďalší a nakoniec je prekvapený, čo napísal
- automatický text vzniká na základe združovania predstáv, ktoré nemusia spolu súvisieť
- text vzniká náhodne, bez spolupráce jasného vedomia, teda vzniká podvedome, bez akejkoľvek rozumovej kontroly
- sú tu nepredvídateľné spojenia
- je na hranici zrozumiteľnosti
- automatický text používali predstavitelia umeleckého smeru nadrealizmus (surrealizmus) Rudolf Fábry: Vodné hodiny hodiny piesočné, Štefan Žáry: Tekutý poľovník
- surrealizmus vznikol vo Francúzsku, u nás sa tento smer nazýva nadrealizmus
- surrealisti používali voľný verš, nepoužívali interpunkciu
- automatický text používali aj dadaisti – nerozum, nezmysel, náhoda, dadaizmus vznikol z nonsensu (nezmysel)
- dadaisti proti rozumu, ktorý doviedol svet k vojne postavili nerozum
- v ich básňach je náhodné usporiadanie slov
- niektoré slová sú zložené z náhodných hlások a slabík – nemajú vecný a gramatický význam
Christian Morgenstern: Košilela, Veliké lalulá
SURREALIZMUS
Kaligram je báseň v obraze. Obraz znázorňuje, o čom je text básne.
ČISTÁ POÉZIA to sú verše, ktoré nám nechcú nič oznamovať, chcú len spievať. V tejto poézii je ľubozvučnosť, eufónia.
VINCENT ŠIKULA: Vtáky
Ťui ťui ťui ťui?
Tititititi.
Tititi titi.
Trui ťui ťui?
Tititi. Srríííí.
A kde bývaš, vuit?
Tvi tvi tvi tvi tvitvi
U Vinca vťavťavťa, vťavťa ťaťaťa.
Urui ta: Tiritita tip tip tip tip.
Tiptip. Vidím vidím. Vidíš ty?
Stríí? Sríí? Srííí?
Tip, ťuip, tip, tip, tip, tip.
Srui?
Ťui ťui ťui.
Ťuititit ťup
V bás. zb. Dotyky sa básnik zamýšľa nad podstatou, poslaním a cieľmi poézie (Estetika), zameriava sa aj na vnútorný svet človeka, na jeho citové, problémy, sklamania, smútok (Jablko – lyrický hrdina prežíva sklamanie a smútok, autorom opisovaný vzťah muža a ženy je plný napätia, z ktorého pramení ochladnutie, odcudzenie, hroziaci rozchod. Jablko symbolizuje hriech).
V bás. zb. Príťažlivosť je báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať. Válek si v nej spomína na obdobie 2. sv. vojny, keď mal 13 rokov. Rozpráva okrem iného o svojej prvej láske, spolužiačke Helene Daňkovej, ktorá bola spolu s ďalšími Židmi vyhostená z krajiny, odvlečená do Čiech a neskôr zahynula v koncentračnom tábore. Báseň je protestom proti hitlerovskému fašizmu, proti vojne a utrpeniu. V tejto básni sa verše striedajú s úsekmi napísanými prózou (forma báseň v próze).
V bás. zb. Nepokoj opisuje rituály každodenného života (Zabíjanie králikov).
V bás, zb. Milovanie v husej koži - vyjadruje tu zdesenie z mnohých javov sveta – vojna, mor, podlosť, zrada, naznačuje reálnu možnosť premeny všetkého pozitívneho v dejinách človeka na negatívny opak (Skaza Titanicu), v niektorých jeho textoch sa odrážajú konkrétne udalosti, ktoré sa odohrali v čase, keď ich autor písal, a otriasli celým svetom (Skaza Titanicu – reaguje tu na zavraždenie amerického prezidenta J. F. Kenedyho)
Píše tu o tom, že kľúč vlastného života nikto nepozná, každý túži spoznať to správne riešenie a deti najviac, lebo sú neprekonateľne zvedavé. Ale to, čo im dáme, nám nikdy nevrátia, neopätujú, lebo samotné detstvo je charakteristické nielen nevinnosťou, čistotou, spoznávaním, ale aj bezproblémovosťou a bezstarostnosťou. Deti všetko prijímajú s úplnou samozrejmosťou – aj rodičovskú lásku, starostlivosť, sprostredkovanie znalostí.
Pop – z latinského populus – zrozumiteľný ľudu, určený masám