Literárna moderna a avantgarda

LITERÁRNA MODERNA

• v západnej Európe – kolískou bolo Francúzsko
• koniec 19. storočia (u nás realizmus) – popri realizme (Balzac, Hugo)
• východiská : západná Európa – spoločenské zmeny, stále rýchlejšie tempo života, konkurenčný kapitalistický boj
  • ľudia sa cítia neisto, nepohodlne, pocity bezmocnosti, pesimizmus
  • na problémy sú citliví umelci (pocit, že sa ocitajú na okraji spoločnosti, potrebujú konfrontovať realitu s túžbami)
• nové umelecké smery, aj myšlienkové smery z konca 19. storočia, ktoré hľadajú niečo nové (v obsahu alebo vo forme)
• tvorbu literárnej moderny zjednocuje zdôrazňovanie významu autorského (literárneho) subjektu
  • na 1. mieste pocity autora
  • LYRIKA
• moderna vznikla ako odpor voči vtedajšej konvenčnej morálke – ktorú reprezentovala maštiacka spoločenská vrstva
• revoltuje voči hodnotám, ktoré sa stávajú pseudohodnotami (predstierali = pokrytectvo)

ZÁKLADNÉ SMERY:

1. PARNASIZMUS
   • francúzsky umelecký smer, koniec 19. storočia, snažil sa o dokonalú krásu literárneho diela precíznou formou (forma ja postavená nad obsahom)
   • motto : umenie má byť samo sebe cieľom
   • lyrika parnasizmu – je neosobná, je vrámci formy
   • vzorom (pre básnika) : antická krása
   • „parnas“ – absolútny vrchol v umení
2. IMPRESIONIZMUS
   • menej sa prejavil v literatúre, viac v ostatných druhoch umenia
   • „impressio“ – latinsky dojem
   • impresionisti – voľná skupina maliarov, ktorý sa spoločne predstavili v Paríži v roku 1874
     • MONET namaľoval obraz, ktorý nazval Dojem (namaľoval ho štýlom bodkovania)
   • snaží sa zachytiť okamžitý dojem, okamžitý pocit, náladu
   • príjemné – veľakrát motívy prírody
   • významný predstaviteľ : MANET
   • v literatúre – spontánnosť, bezprostrednosť, básnické umelecké prostriedky

1. SYMBOLIZMUS
   • najpodstatnejší pre literatúru – základný literárny smer moderny
   • „symbolon“ – grécky znak
   • vznikol v opozícii voči impresionizmu a parnasizmu – tieto smery považovali za povrchné
   • základný výrazový prostriedok = znak (nepriame pomenovanie) – prenášanie významu
     • môže byť jedno slovo ale aj metafora, epiteton,
   • viacvýznamovosť textov
   • voľný verš (báseň sa nemusí rýmovať)
   • vzniká báseň v próze
   • rôznorodosť motívov
   • charakterizujú PREKLIATI BÁSNICI
2. DEKADENCIA
   • „décadénce“ – francúzsky úpadok
   • najkontroverznejší smer – odhaľuje najviac tabuizované témy – homosexualita, mýtizuje násilie = reakcia proti zlu, patetizuje smrť (nadnáša, zveličuje), obracia kresťanské symboly – postava Satana
   • predstavitelia boli postavení mimo zákon
   • prelína sa so symbolizmom
     • básnici sa zámerne posúvajú na okraj spoločnosti = PREKLIATI BÁSNICI
       • intelektuáli, často z meštiackej rodiny - cítili sa neistí, nepochopení → postavili sa proti konvencii
       • žili bohémskym spôsobom života – neviazaným životom, odišli od svojich rodín, veľa pili, pod vplyvom drog aj tvorili
       • veľa z nich spáchalo aj samovraždu

CHARLES BAUDELAIRE (bodlér)

• predstaviteľ symbolizmu
• ako 18 ročný odcestoval do Afriky
• veľkú budúcnosť mu predpovedal Victor Hugo
• napísal jediné dielo : KVETY ZLA
  • absolútny zlom v literatúre
  • toto dielo bolo postavené mimo zákon
  • keď kniha vyšla – bol súd – bola považovaná za protizákonnú, bol aj vo väzení (niekoľko mesiacov)
• dielo MRCINA
  • kontrast (mŕtvola ako niečo, čo dáva život – chrobáky)
• dielo ČLOVEK A MORE
  • 2 roviny:
    • : kľúčové slová : more (živel, nepriateľ ale zároveň priateľ)
    • : paralela – porovnáva dušu človeka a hĺbku duše s hĺbkou mora
  • paralela : súvislosť a pdobnosť
  • taj = básnické slovo – poetizmus (+ napríklad večitá, rujete)
  • v diele nie sú prvky dekadencie
• KVETY ZLA