Lyrizačné tendencie

LYRIZAČNÉ TENDENCIE

• realistický text sa ozvláštňuje lyrickými prvkami
• začína reagovať na moderné svetové smery, vnášajú sa moderné prvky – otvárajú sa nové témy, zobrazujú sa nové prostredia

1. ornamentálna próza (ornamentalizmus) – najmodernejší, najviac reaguje na svetové prúdy, vychádza z expresionizmu (výrazovosť, kontrast, romantický ale aj naturalistický princíp)
   • vnáša do literatúry nové prostredie – mestské, prímorské, exotické
   • témy sú často psychologické, až pesimistické, ale dôležitý motív slobody
   • autori vnášajú do literatúry svoje pracovné prostredie - odborné termíny
   • básnické prostriedky
   • autori : Gejza Vámoš, Tido Jozef Gašpar, Ján Hrušovský, Ivan Horváth
   • Tido Jozef Gašpar – bol námorník, vnáša nový rozmer prímorského prostredia, napísal prózu Dvaja Orli – motívy slobody ale aj väznenia, téma diaľok, využívanie latinských slov; Zlatá Fantázia
   • Ján Hrušovský – zbierka – Pompiliova Madona, dielo Žralok
   • Ivan Horváth – zbierka Človek na ulici – poviedka Laco a Bratislava, zbierka Vízum do Európy (nepatrí k dielu - Baudelaire – symbolizmus, moderna – patrí tam aj dekadencia, impresionizmus, parnasizmus)
   • Gejza Vámoš –

PRÓZA NATURIZMU

• naturizmus – podstatou je príroda, v mýtickom zmysle, mýtizácia prírody, hĺbka prírody v duchovnom rozmere, animizácia prírody – oživovanie, zosobňovanie prírody
• naturalizmus – vychádza z biologickej predurčenosti človeka, zobrazuje bez prikrášlení, zobrazuje nízku vrstvu spoločnosti, ktorá sa nevie vymaniť z prostredia (zakladateľ Emile Zola – fr. spisovateľ)
• próza naturizmu vychádza z francúzskeho regionalizmu, základ má v magickej škandinávskej literatúre
• rozprávkovo-mýtický princíp – postavy sú vnímané čiernobielo – sú rozdelené na kladné a záporné (tak isto ako v rozprávke); ďalšie rozdelenie : reálne alebo nereálne, poloreálne
• využíva sa gradácia, víťazí dobro nad zlom, využívanie nadprirodzených prvkov, magické čísla (3,7,9,12)
• prostredie tam hore a tam dole – dedinské prostredie = reálny život obyčajných ľudí; tam hore = kopce, vrchy (hĺbka prírody) – odohrávajú sa tam kľúčové udalosti
• typický lyrický jazyk ale aj jazyk ľudu (v kontraste)
• ožíva postava Jánošíka – Jánošíkovská tradícia
• dejovosť niekedy ustupuje
• predstavitelia :

ĽUDO ONDREJOV

• život mu zničil alkohol
• napísal vrchársku trilógiu Slnko vystúpilo nad hory
  • skladá sa z 3 častí : Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin a Na zemi sú tvoje hviezdy
  • ústredná postava – Jerguš Lapin (jeho detstvo, dospievanie, dospelosť)

MARGITA FIGULI

• spomedzi naturistov najrealistickejšia (zakotvenosť v dedinskom prostredí)
• po 2. svetovej vojne bola v ústraní, lebo bola odporkyňou komunizmu, kresťanka
• rozvíja sociálne motívy (dedinská tematika) + kresťanské motívy
• všíma si postavenie žien v spoločnosti v duchu konvenčnosti
• dielo : Tri gaštanové kone
  • krátka novela
  • kľúčové dielo naturizmu
  • ľúbostná novela so šťastným koncom, láska 2 ľudí, prekážky
  • rozdelenie postáv na kladné a záporné
  • ústredné postavy :
    • Magdaléna – mladé dievča, pokorné, poslušné, neprieči sa vôli rodičov
    • Peter a Jano Zápotočný – medzi nimi stojí Magdaléna
  • Peter s Magdalénou sú si blízki od detstva – vyústi do ľúbostného vzťahu, Peter je tajomný, po smrti jeho rodičov odišiel do hôr, vrátil sa po nejakom čase, jeho vzťahu s Magdalénou bráni jej mama, nie je si Petrom istá, núti Magdalénu aby sa vydala za Jana (bohatý, ale krutý, surový, živočíšny, gazda, chová kone, zvieratá)
  • Jano si uvedomuje, že mu v ceste bráni Peter, Magdalénu znásilní = zneuctí ju, ona sa zaňho vydá, ale prisľúbi celoživotnú lásku Petrovi (počas svätojánskej noci – vtedy ju aj Jano znásilnil, symbolom ich lásky boli 3 gaštanové kone)
  • Jano bol krutý, týral Magdalénu, ona potratil, nakoniec Jana udupali kone
  • nakoniec prichádza Peter na 3 gaštanových koňoch a berie Magdalénu preč
  • konflikt láska – peniaze, kontrast Peter – Jano f

DOBROSLAV CHROBÁK

• rozvíja expresionizmus vo svojej tvorbe + všetky znaky a prvky prózy naturizmu
• vychádza z francúzskeho regionalizmu
• jeho ústredná próza – novela Drak sa vracia
  • konflikt medzi jedincom a spoločnosťou – jedinec – drak nie je postava rozprávková – je to muž Martin Lepiš – vnímaný ako negatívna postava ale nie z pohľadu čitateľa, spoločnosť = dedinčania
  • konflikt v láske
  • motív priateľstva – veľmi silný
  • príbeh rozpráva stará mama svojím vnúčatám (Eva)
  • motto/podtitul : príbeh je hľadaním stratenej cti, lásky a dôvery
  • v diele sa konfrontujú 3 kľúčové postavy – 2 mužské – Martin Lepiš, Šimon Jariabek a 1 ženská – Eva
  • Eva a Šimon je súčasťou dedinského kolektívu
  • Drak ja najdúch (nejasný pôvod, našiel ho starý a slepý hrnčiar, ktorý žil za dedinou, počul plačúce dieťa), bol nekomunikatívny, nevedel sa začleniť do spoločnosti, nevedel sa správať, dedinčania ho nepoznali, mali pred ním strach
  • všetko zlé čo sa v dedine stalo – dedinčania z toho obviňovali Daka
  • do Draka sa zamilovala Eva (dedinčania si mysleli že ju začaroval), dedinčania zbili Draka – Eva za ním chodila, ho liečila bylinkami, Eva sa doňho zaľúbila, drak ju vnímal ako fyzický objekt, Eva otehotnela
  • Draka vyhnali z dediny, odišiel do hôr – do deja vstupuje postava Šimona Jariabka – vnímaný ako absolútne kladná postava – kontrast, zodpovedný mladý muž, preukáže Eve lásku, zoberie si ju za ženu
  • kľúčovým konfliktom je, že začne horieť kus hory – pasie sa tam dedinský statok – Drak sa načas vráti do dediny a ponúkne im možnosť, že im statok z hory vyvedie, ale dáva si podmienku, že do tej hory s ním musí ísť Šimon – podmienku prijíma, sú tam niekoľko nocí, Šimon je svedkom toho, že Drak sa stretáva s rôznymi osobami v noci, Šimo však nakoniec spoznáva Draka, nakoniec sa spolu so statkom sa vracajú do dediny ako priatelia
  • všetko sa skončí dobre a pozitívne – z Draka sa stáva Martin Lepiš – dedinčania ho prijali medzi seba

FRANTIŠEK ŠVANTNER

• najviac rozvinul lyrizačné tendencie v slovenskej literatúre
• realizmus sa takmer stráca, najvyšší stupeň prírody – panteizmus prírody (zvelebovanie, „zboštovanie“ prírody)
• dejovosť sa stráca
• vsúva do literatúry nerealistické postavy
• 40-48 – vrchol jeho tvorby – vrcholné diela napísal po druhej svetovej vojne
• v jeho dielach – nadprirodzené postavy, magické
• Nevesta Hôľ – román – ústrednou postavou je Zuna – prírodný prízrak v podobe dievčaťa, symbol prírodnej erotiky, celý príbeh je o jej vzťahu k niekoľkým mužom – Libor (mladý horár, reálna postava s prvkami tajomstva, vracia sa po dlhej dobe, s veľkou túžbou po Zune), Krčmár (typická dedinská postava, ide mu o peniaze), Tavo (žije v horách, miluje Zunu, najviac sa mu podarí priblížiť Zune)
• súror poviedok, noviel – Malka

MEDZIVOJNOVÁ DRÁMA

• vznik 1. ČSR – 28. 10. 1918
• rovnomerne sa vyvíja lyrika, epika, dráma
• 1919/1920 – na prelome – vzniklo prvé profesionálne divadlo v Bratislave (operná baletná scéna ako prvá, potom činohra) – SND – kamenné divadlo – má svoju stálu scénu
• slovenské divadelníctvo nadväzuje na ochotnícke divadlo
• osobnosti – Andrej Bagar – jeden z prvých hercov, režisérov, dramaturgov (realizácia diela) – po ňom bolo pomenované divadlo v Nitre (existuje dodnes)
  • Ján Jamnický
  • Július Barč-Ivan, Ivan Stodola – reflektovali na podmienky v ČSR, problémy, ktoré aj kritizujú aj zosmiešňujú, obaja písali tragédie aj komédie, satirický charakter
  • Ivan Stodola – Jožko Púčik a jeho kariéra (hlavnú úlohu hral Jozef Kroner)
    • podtitul : satira na falošne chápaný humanizmus
    • Jožko Púčik je úradník, svedomitý, zodpovedný, pomáha svojej sestre, starý mládenec, ničím zaujímavý človek až do chvíle kým ho jeho šéf Rohatý (opak Púčika) – keď má prísť kontrola – presvedčí Púčika aby sa priznal on k chýbajúcim peniazom – zavrú ho, začnú sa oňho zaujímať ostatné humanitné spoločnosti – chcú sa prezentovať prostredníctvom jeho
    • nakoniec sa všetko vyrieši, zistia, že on to nebol, Jožko Púčik sa opäť stáva nezaujímavým
    • tragédia Bačova žena (sociálno-psychologická tragédia)
      • z obdobia hospodárskej krízy na Slovensku – vysťahovalectvo do Ameriky (30. roky 20. storočia)
      • v rovine rodinných ale aj spoločenských vzťahov
      • obraz chudoby na Slovensku
      • príbeh jednej rodiny – tragédie jednej rodiny
      • postavy : Eva, Ondrej (Evin muž), Ondrejova matka – má vizionárske schopnosti (predtuchy) , Mišo (Ondrejov priateľ a neskôr druhý manžel Evy)
      • príbeh sa odohráva v horskom prostredí
      • manželia Eva a Ondrej žijú v úprimnom vzťahu, do ich života vstúpi hospodárska kríza
      • Ondrej odchádza do Ameriky – pracuje v bani, dôjde k banskému nešťastiu – Eva nedostávala správy (on sa zachránil, ale ona o tom nevedela)
      • Eva bola v strachu, Mišo jej pomáhal – vyvinul sa medzi nimi vzťah, vydala sa zaňho – mali spolu syna
      • Ondrejova mama nemá Evu rada
      • Ondrej sa zachránil, ale stratil pamäť, podarilo sa mu veľmi zbohatnúť, cestoval po Amerike, došlo k nehode – vrátila sa mu pamäť, vrátil sa na Slovensko
      • Eva sa musí rozhodnúť, spácha samovraždu
      • prvky antickej tragédie, osudovosti (postava matky)
    • Július Barč Ivan – Mastný hrniec
      • tiež satira
      • zobrazuje politikov, ľudia, ktorí sa za zvláštnych okolností dochádzajú na vysoké miesta
      • Ťuťotín – mestečko, kde sa to odohráva, učí tam učiteľ Babík fyziku, dozvie sa prostredníctvom rozhlasu, že je vymenovaný za ministra – ohúri ho to, dostáva sa do iného mesta, všetci známi ľudia sú jeho najlepšími kamarátmi, sú naňho strašne milí, sú úlisní, vyjde najavo, že to bol omyl, všetci sa naňho vykašlú
      • tragédia Matka (sociálno-psychologická tragédia) – na pozadí spoločenských problémov – vysťahovalectvo
        • z obdobia hospodárskej krízy
        • rovina rodinných aj spoločenských vzťahov
        • prvky antickej tragédie
        • ústrednou postavou žena – matka – rieši veľmi vážny problém
        • osudovosť
        • problém medzi matkou a jej 2 synmi – Jano a Paľo – majú problémy s komunikáciu (Kein a Abel)
        • prostredníctvom tohto svoju matku týrajú
        • príbeh sa odohráva v banskom prostredí
        • matka má predtuchu – predpovedala nešťastie svojho muža v bani
        • bratia – rozkol o ženu – Paľo sa nakoniec rozhodol odísť do Ameriky, Jano si zobral Katu, robil doma na dome
        • Paľo sa po čase vracia domov, matka má zase predtuchu – že prinesie knihu a nôž (nôž mal byť preklatím pre ich rodinu), nôž dáva bratovi
        • začínajú rozpory medzi Paľom a Janom (Jano si nárokuje na majetok viac, lebo bol viac doma ako Paľo)
        • Jano chystá vraždu svojho brata (tým nožom, ktorý dostal do daru)
        • matka vďaka svojím predtuchám, skočí v hádke medzi bratov a Jano ju zabije – obetovala sa pre „záchranu“ svojich synov
      • divadelná hra Dvaja – výrazne expresionistická
        • v medzivojnovom období bola inscenovaná aj za hranicami (Anglicko, Francúzsko)
        • existenciálna hra
        • osud 2 ľudí, ktorých putá zločinu zviazali dokopy – k celoživotnému putovaniu, ktoré nikdy nekončí
        • motív zločinu a trestu
        • 2 klauni – obaja sú zaľúbení do artistky – Mariany – mala ťažký život, jej manžel bol tyran, alkoholik, bil ju, surovo sa k nej správal, za peniaze ju predával iným mužom
        • dohodli sa, že ho zabijú (narezali lano)
        • Mariana bola obvinená z vraždy – bola odsúdená, pomiatla sa, zbláznila sa, zabila sa
        • oni putoval, nevedeli nájsť svoje miesto, prepadli alkoholu, dostali sa do jaskyne – bol tam starec – ktorý bol ich svedomím (zabili aj jeho)
        • hra sa končí večným putovaním
      • Peter Zvon
        • zomrel keď mal 29 rokov – bol ťažko chorý
        • napísal Tanec nad plačom – obraz 2 svetov – starého a nového
      • postupom času vznikli profesionálne divadlá v Košiciach, Nitre, Žiline, Trnave, Prešove, BB, Komárne , Zvolene (J.G. Tajovského), Martine = kamenné divadlá; po 2. svetovej vojne sa kamenné divadlo transformovalo na alternatívne divadlá
      • pre drámu (celkovo) je typický dramatický prítomný čas – realizácia priamo pred očami divákov – v epike je epický minulý čas používaný (zohľadňuje sa kedy to autor písal), lyrika – všečas, bezčas = gnómický čas
      • 2 základné žánre drámy : komédia a tragédia (ich znaky zadefinoval filozof Aristoteles – napísal dielo Poetika – presne definuje princípy tragédie a komédie) + muzikál, balet, opereta, malá javisková forma, jednoaktovky