Osvietenstvo – svetonázor 18. storočia , pokrokové hnutie
Osemnáste storočie v rozhodujúcej miere ovplyvnili dve politické udalosti: severoamerické
hnutie za nezávislosť a založenie USA a Veľká francúzska revolúcia. Obidve tieto dominanty svetového diania tých čias pramenili z osvietenstva – mohutného a prevratného kultúrneho a duchovného pohybu 18. storočia. Pramenilo z racionalizmu, ktorého zakladateľom bol René Descartes (autor myšlienky: ,,Myslím, teda som“- Cogito ergo sum).
V osvietenstve sa kladie dôraz na jednotlivca.
Vedúcou myšlienkou je myšlienka náboženskej a národnej znášanlivosti, snaha rozšíriť vzdelanosť medzi široké vrstvy.
Osvietenské myslenie je blízke meštianstvu ale i aristokracii.
Osvietenstvo zvýrazňovalo význam rozumu; vo využití rozumu videlo zdroj zmeny a nápravy spoločenských pomerov, zdokonalenie morálky i človeka.
Rozvoj vedy, poznania, spravodlivosť v spoločnosti, rovnosť ľudí. Osvietenci vysvetľovali svet rozumom a bojovali proti cirkevným dogmám.
Žiadalo zmenu spoločenského zriadenia(nie náboženstvom ale rozumom).
Osvietenstvo ako svetonázorvzniklo koncom 17. storočia v Nizozemsku ( Spinoza) a vo Veľkej Británii (Locke, Hume, Newton). Odtiaľ preniklo do Francúzska, kde vyvrcholilo v racionalistickej a materialistickej podobe ( Diderot, Voltaire, Rousseau, Montesqieu ). V Taliansku a Nemecku sa časovo aj obsahovo prejavilo neskôr ( Lessing, Wolf, Kant )
Cieľom osvietenstva bolo vyviesť človeka zo sveta temnôt a povier.
Osvietenské myšlienky využili niektorí panovníci na upevnenie svojej moci a na modernizáciu štátu a hospodárstva. Na vrchole osvietenstva v polovici 18. storočia sa zdalo, že toto odvážne, oslobodzujúce hnutie zaujalo aj monarchov, tzv. osvietenských panovníkov, a že práve tým možno vysvetliť pokusy o veľké reformy v mnohých štátoch koncom 18. stor. Praktický vplyv osvietenstva však nebol veľký a koncom 18. stor. jeho intelektuálny impulz zanikol.
Slovenská klasicistická
literatúra
- Obdobie rozpadu feudalizmu, vznik manufaktúr
- Jozef II. priniesol nové kapitalistické vzťahy - reformami sa
snaží upevniť si svoju moc a zmeniť život v Uhorsku.
- Reformy: zrušenie nevoľníctva, zaviedol povinnú školskú dochádzku, zrušil
žobravé rehole, vydal tolerančný patent ( náb. rovnosť pre evanjelikov), zaviedol nové plodiny ( kukurica a zemiaky), ľudia sa mohli voľne
pohybovať po krajine.
- Vznikajú nové učené spoločnosti:
1. Slovenské učené tovarišstvo(1792) – sídlo
v Trnave, členmi boli katolícki vzdelanci, vydávali knihy ľudovovýchovného charakteru.
2. Učená spoločnosť banského
okolia – sídlo v B. Štiavnici.
Slovenské národné obrodenie (1780 – 1848)
Nadväzuje na humanizmus
- najmä ostrým protifeudálnym zmýšľaním
Vek nadvlády osvieteného rozumu, nastáva výrazné uvoľnenie tvorivosti,
rieši aktuálne problémy
Najdôležitejšou úlohou : integrácia (ucelenie) slovenskej literatúry a kultúry na základe jednoty
národnej myšlienky
Osvietenci vystupujú neohrozene za právo človeka na slobodný život.
1.
fáza ( 1780-1820) osvietenské obdobie, reformy Jozefa II., bernolákovčina-1787 ich dielom je vznik a činnosť Slov.
učeného tovarišstva
2. fáza (1820-1835) národnozjednocovacie snahy - rozvoj nár. povedomia – založenie SPOLKU
MILOVNÍKOV REČI a LITERATÚRY SLOVENSKEJ – spolupráca bernolákovčiny a češtiny, evanjelikov a katolíkov, rozvoj klasicistickej
literatúry.
3. fáza (1835-1843) vyriešenie jazykovej otázky - návrat k biblickej češtine, začiatok hnutia štúrovcov
a romantickej generácie, 1836 - na Devíne – sľub vernosti národu
4. fáza (1843-1848)
1843- kodifikácia
spisovnej slovenčiny ( Štúr, Hurban, Hodža v Hlbokom – na základe stredoslovenského nárečia ), fonetický pravopis ( píš ako
počuješ)
1848 – revolúcia, vyvrcholenie politického programu Slovákov
1.fáza- obdobie národného obrdenia
1780-1820
ANTON BERNOLÁK 1762-1813
- štúdium: Trnava, Viedeň , Bratislava
- predstavuje
katolícke krídlo nár. hnutia
- najdôležitejšie obdobie štúdia 1784 vstup do generálneho seminára na BA hrade
-
1. jazykovedné dielo – Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách (pravopisná sústava -
foneticko-fonologický princíp: „píš ako počuješ); Grammatica slavica; Slovár Slovenskí–Česko-Latinsko-Nemecko
Uherskí...( viacjazyčný slovník)
JURAJ FÁNDLY ( 1750- 1811)
- písal populárne diela
o hospodárstve - poľnohospodárske vedomosti pre jednoduchý ľud
- Piľní domajší a poľní hospodár
-
Zelinkár (1793); O úhoroch aj včelách rozmlúváňí (1802); Slovenský včelár ( 1802); Ovčár ( rukopis)
- Dúverná zmluva medzi mníchom a ďáblom– schvaľuje zrušenie reholí, ktoré sa nezaoberajú školskou alebo
sociálnou činnosťou
Postavy – mních Atanázius – zastáva tradičný život mníchov; diabol Titinillus - obhajuje reformy
Nemá dej, dielo je vo forme dialógu medzi Titinillom a učeným mníchom, týkajúci sa cirkevných reforiem Jozefa II. ( zrušenie mníšskych
rádov a kláštorov)
Charakter dišputy – veľa informácií o stave vtedajšej cirkvi, kritika a zosmiešňovanie mníchov -
prostredníctvom humoru, irónie, porovnávanie so zvieratami, 1.odvážne dielo, 1.veľké dielo vydané v bernolákovčine
JOZEF
IGNÁC BAJZA
- kat. kňaz a zakladateľ slov. osvietenskej prózy
- nepriateľský postoj voči bernolákovcom
-
1.slovenský (osvietenský ) román René mládenca príhody a skúsenosti
- napísaný v západosl. Nárečí
- téma- cesty a zážitky Reného ( syn bohatého kupca) a učiteľa Van Stiphouta
- 2 diely - 1. dobrodružstvá v Taliansku, Egypte,
Turecku ( 2 dejové línie: hlavný dej a retrospektívne odhaľovanie vzťahov); poznačený osvietenskými vplyvmi - tzv.román mravov
2.výchovný román s jednoduchšou kompozíciou; odohráva sa vo Viedni a na slovenských dedinách; putujúce postavy odhaľujú chyby všetkých
spoločenských vrstiev – otvorená kritika a satira na feudalizmus z pohľadu osvietenstva; osvietenského vzdelanca; chronologické radenie
udalostí
– zábavná funkcia - sentimentálny, romantický, súvislý dej ( klasický román) fiktívna citová línia, viac dejových
línií, exotické prostredie, poučná funkcia - cestopis, kritika, paródia, satira, fejtón, pamflet, didaktický až náučný štýl, kontrast
medzi formou a obsahom, kritika zdravotníctva, školstva, vzdelania, šľachty; striedanie lyriky a epiky, básne
modernosť
románu- priama a nepriama reč, montáž - mozaiková kompozícia, rozlíšenie rozprávača od komentátora
2.fáza
nár. obrodenia – 1820-1835
PAVOL JOZEF ŠAFÁRIK
- narodil sa v Kobielarove (Gemer)
- študoval
teológiu v Jene, venoval sa dejepisu, filozofii, prír. vedám a hvezdárstvu
- pôsobil ako profesor, od r. 1833 cenzor a riaditeľ
univerzitnej knižnice
- lit. činnosť začal poéziou, neskôr ľudová pieseň, zb. básní Tatranská múza s lyrou
slovanskou (1814)
- 1823 spolu s Kollárom vydal zbierku ľud. piesní Písne světské lidu slovenského
v Uhřích
- od folklóru prešiel k štúdiu slovan. literatúr a po nemecky napísal Dejiny slovanskej reči a
literatúry (1826)
- v Prahe vydal dielo o slovanskej minulosti Slovanské starožitnosti (1837)
a Slovanský národopis
JÁN KOLLÁR (1793 – 1852)
- básnik a tlmočník idey slovanstva
- narodil sa v Mošovciach
- vedúca osobnosť 2.fázy nár. obrodenia
- teoreticky aj básnicky vyslovil myšlienku všeslovanskej
vzájomnosti
- zaraďujeme ho aj k českej aj k slovenskej lit.
- podnety pre vznik idey slovanskej vzájomnosti:
Študoval na univerzite v Jene( Nemecko), spoznal pangermanizmus ( rozpínavosť Nemcov) ako hrozbu pre malé slovanské národy. Nabáda Slovanov
k úzkej spolupráci, žiada, aby bola spolupráca univerzitných škôl a založenie katedier slovanských jazykov. Uznáva len 4 kmene jedného
slovanského národa: československý, ruský, poľský, srbochorvátsky, slovenčinu pokladal len za nárečie češtiny.
- 1.bás.zbierka
Básne Jána Kollára, forma sonetov
- inšpirovaný láskou k Nemke F. Schmidtovej, nazval ju Mínou
-
ospevuje ju ako symbol krásy, vyslovuje aj vlastenecké myšlienky
- lyricko-epická skladba Slávy dcera,
napísaná v biblickej češtine
- má 645 vlasteneckých, náučných a ľúbostných sonetov
- píše
vo forme sonetov zvaných znelka - dve 4-veršové a dve 3-veršové strofy, spojené len nejasne naznačenou dejovou líniou
- skladba je vlastne umeleckým spracovaním myšlienky slovanskej vzájomnosti, prejavujú sa tu prvky klasicizmu i preromantizmu – autor
porušuje pravidlo – vnáša do skladby vlastné pocity.
- PODNETY VZNIKU:
- nenaplnená láska k Friderike
Schmidtovej - stopy slovanskej minulosti na nápisoch na náhrobných kameňoch a rôznych miestach Pobaltia
- obavy
z veľkej sily a jednoty Nemcov
- skladá sa z Předspěvu a 5 spevov:
1.spev: Sála
2.spev: Labe, Rén,
Vltava
3.spev: Dunaj
4.spev: Léthe ( Slovanské nebo)
5.spev: Acheron ( Slovanské peklo)
- pôvodné spevy
nesú názov riek, popri ktorých autor cestoval
- štvrtý a piaty spev podľa vzoru Božskej komédie od Dante Alighieriho
PREDSPEV: - elégia na slovanskú minulosť
- pochmúrne ladený, čo má svoj pôvod v netušenej situácii
slovanstva v súčasnom svete, uvádza hlavné motívy spevov: žiaľ nad slovanským utrpením v minulosti, povzbudivý optimizmus do
lepšej slovanskej budúcnosti, žiali nad osudom ponemčených Slovanov v Nemecku
- predstavuje zem, ktorá bola kedysi kolískou
a teraz rakvou národa
- prihovára sa súčasníkovi, aby sa zamyslel nad týmito posvätnými miestami, rozvíja myšlienku slobody: „ Sám
slobody kdo hoden, slobodu zná vážiti každou,
ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok“
- autor verí v krajšiu
budúcnosť, kde zvíťazí pravda a humanita : „ Čas vše mění i časy, kvíťeství on vede pravdu“
- predspev je písaný v
časomernou prozódiou – trochejským elegickým distichom (dvojveršie zložené z daktylského hexametra a pentametra
1.SPEV: SÁLA
- má názov podľa rieky, ktorá tečie cez Jenu a viaže sa na lásku k Míne
- obsahuje zväčša ľúbostné
sonety, ospevuje svoju milú, spomína na krásne časy lásky, rozvíja úvahu o láske, lúči sa s milou a sľubuje jej vernosť, prichádza
k nemu bôžik Milko s otázkou bohyne Lady: „ Čo miluješ viac? Vlasť či Mínu?“
- dramatické rozhodnutie vkladá do polnočnej
atmosféry, kedy si uvedomuje : „ Tam meč, ona tu, tam domovina“
- obrazne vyberá svoje srdce a delí ho : „ Rázem ruky v ňadrá
sáhnu, srdce vyrvu, na dvě rozlomím:na řku, jednu vlasti púlku, druhou Míne“
- je humanistom, vlastencom, spája lásku k vlasti
s láskou k milej : „ Láska je všech velkých skutkú zárod, a kdo nemiloval, nemúže ani znáti, co jest vlast a národ“
2.SPEV: LABE, REN ,VLTAVA
- náznak rozchodu s milou, prechádza sa s Milkom ponemčenými krajinami, pripomína si ich slávnu minulosť
a krivdy na Slovanoch
- vracia sa do Čiech, do Poľska, tu sa v ňom rodí nádej na lepšiu budúcnosť, treba sa však o ňu pričiniť
mravnými hodnotami, láskou k vlasti, duchovnou a národnou jednotou, vzdelávaním, slovanskou vzájomnosťou : „ Nepripínej svaté jméno
vlasti kraju tomu, kterém bydlime, pravou vlast jen v srdci nosíme, túto nelze bíti ani krásti“
3.SPEV : DUNAJ
- autor
prichádza na Slovensko, nové biedy a utrpenia ho nútia k novým nárekom
- vyzýva k jednote, Slovanov nazýva národom „
holubičím“ ( mierumilovným)
- vidina slovanstva mu dáva silu predvídať slávnu budúcnosť- čo bude o 100 rokov, že
budúcnosť vidí v rozvoji vedy a kultúry, budú mať svoje kroje, zvyky, tance a budú známi medzi všetkými národmi
-
zjavuje sa mu mŕtva Mína a Kollár túži umrieť, aby sa mohli spojiť vo večnosti
- „ Stokrát jsem mluvil, teď už kričím, k vám,
ó rozkydaní Slované! Buďme celek a né drobtové, buďme aneb celek aneb ničím“
4.SPEV : LÉTHE( v gréckej mytológii rieka,
v ktorej nachádzali zabudnutie, pretekala podsvetím)
- predstavuje slovanské nebo, tu putuje s mŕtvou Mínou, ktorá sa stala nadpozemskou
bytosťou, do neba zaraďuje tých, ktorí urobili niečo veľké pre národ – vynikajúcich slov. vlastencov, spisovateľo , buditeľov, ktorí sa
zaslúžili o rozvoj národa
5.SPEV : ACHERON ( v gréckej mytológii rieka Vzdychov)
- slovanské peklo - do pekla poslal
neprajníkovslovanstva a odrodilcov, na záver dáva Slovanom ponaučenie, aby nešli ľahkou cestou ( maďarizácia, ponemčenie) , ale žiada, aby
vytrvali v boji za vlasť „ Peklo zrádcum, nebe Slávum věrním „
- skladba končí odkazom všetkým živým, aby sa učili z príkladu
odsúdených i oslávených a milovali svoj národ.
Z OSTATNEJ TVORBY:
- svoje názory na slovanskú vzájomnosť vyložil
v spise O LITERÁRNEJ
VZÁJEMNOSTI MEZI KMENY A NÁREČÍMI SLAVSKÝMI ( 1836) – išlo mu v ňom o vytvorenie
užších kultúrnych vzťahov medzi jednotlivými kmeňmi Slovanov, v tom videl prostriedok prekonať nedostatky kultúrnych stykov
-
v súlade so súvekými názormi sa venoval zbieraniu ľudových piesní, v ktorých videl doklad estetickej vzácnosti – výsledkom sú
NÁRODNIE SPIEVANKY ( 1834-35) , zbierka ukázala veľké bohatstvo jazykovej a estetickej kultúry ľudu.
JÁN
HOLLÝ- (1785 – 1849)
- dostal prívlastok slovenský Homér
- katolícky kňaz
- písal v bernolákovčine a pôsobil
v Maduniciach, keď mu vyhorela fara (ostal poloslepý) šiel k svojim priateľom na Dobrú Vodu, kde ho navštívili Štúr, Hurban, Hodža, aby sa
poradili o uzákonení spisovnej slovenčiny, Ján Hollý im požehnal
- zaoberal sa myšlienkami humanity, slobody, vlastenectva, národného
uvedomenia, rozvíjal národnú hrdosť, národnooslobodeneckú ideu slovanstva
SVATOPLUK
- národný epos ( verná
kópia Homérových eposov), písaný v bernolákovčine
- pôvodný názov „ Víťazská báseň v 12 spevoch“
- skladá sa teda
z 12 spevov, podklad tvoria historické fakty
Klasická kompozícia: propozícia ( naznačenie deja), invokácia (
vzývanie múz- umka), za tým in medias rez ( vstup priamo do deja), 12 spevov – vlastný epos
- Veľkomoravský panovník Rastislav
čelí náporu Východofranskej ríše, ktorá si chce podmaniť slovanské kmene na Morave a Slovensku
- Svatopluk zradí Rastislava,
vydá ho nemeckým vojskám, tí ho oslepia, ale vo väzení sa ocitne aj Svatopluk
- Víťazstvo Svatopluka v devínskom
boji
- zrážka nemeckých a slovanských vojsk
PROPOZÍCIA - naznačenie deja – obsahu diela
„Spívám, jak hroznú Svatopluk na Karolmana védel vojnu, i jakvíťaz,seba i svoj od jeho vlády oslobodiv národ,
nepodlehlý stal sa panovník a zužilých veľkézaložilkráľovstvo Slovákov.“
- epos má črty klasicizmu (forma a žáner)
i romantizmu (láska k vlasti, žene), autor prebral niečo aj z antiky (epická šírka, názornosť pri zobrazovaní scén, mohutnosť)
INVOKÁCIA – vzývanie Múzy Umky, slovanská múza, ktorú prosí o pomoc
IN MEDIAS RES – vhupnutie do deja
Hlavná dejová línia
Svätopluk vydal Rastislava Nemcom, ktorí ho oslepili. Neskôr uväznia aj Svätopluka.
V temnici Svätopluk ľutuje, že sa stal kráľom a predstavuje si, ako by slobodne žil, keby bol pastierom oviec. Karolman má sen. Vo sne mu Boh prikáže oslobodiť Svätopluka a vrátiť mu kráľovskú berlu Rastislava. Oslobodí ho za cenu zrady. Musí spolupracovať s Nemcami. Aby bol zväzok pevnejší, sľúbi mu za ženu svoju dcéru Adelaidu.Slováci na čele so Slavomírom sú sklamaí zradou toho, v ktorého najviac dúfali. Svätopluk zotrváva u Karolmana, ten na jeho počesť usporadúva hostinu a rytierske hry, tu Svätopluk hovorí o pôvode Slovanov, ktorí prišli do Európy z ďalekej Indie. Ušli pred povodňou. V novej vlasti sa museli brániť nájazdom bojovných národov, cenili si mier, slobodu, pracovali na svojom, mali v úcte hosťa. Po útočníkoch zostali len mená v histórii, ale Slovania pretrvali.
Karoman daroval Svätoplukovi zbroj a najkrajší štít. V novej zbroji sa Svätopluk pripojí k Nemcom a tiahnu na Dunaj. Černobog rozvodní Moravu. Svätoplk s polovicou vojska útočí na Devín, predstupuje pred Slavomíra a informuje ho o zámeroch Karolmana navrátiť mu kráľovskú berlu a dať mu za ženu Adelaidu. Slováci mu ponúkajú kráľovskú berlu, ale musí sa v boji proti Nemcom mosvedčiť. Svätopluk sa rozhodne ostať pri svojich rodných.
Nastáva posledná bitka s Britvaldom. Svätý Cyril prosí Pána Boha
o pomoc. Jeho prosby sú vyslyšané. Vosobnom súboji porazí Svätopluk Britvalda a plní božiu vôľu „založí veľké kráľovstvo
Slovákov“.
- je to klasické dielo podľa vzoru antických diel
· hlavná dejová línia doplnená vedľajšími –
epická šírka eposu
· opisy spomaľujú dej, autor dej nekomentuje, do deja zasahujú bohovia, pohanský boh Černobog, kresťanskí
bohovia
- písaný v hexametre
Z OSTATNEJ TVORBY:
- veľké epické skladby s veľkomoravskými námetmi :
Cyrilo-metodiáda a Sláv
Selanky – 21 idylických básní, ktorými ospieval prírodu
v najkrajších obdobiach jari a leta a dedinského človeka v jeho tvorivej práci. Niekedy ho stavia do protikladu s mestským človekom.
Napísané na motívy Vergíliových diel Bucolica, Georgica
Žalospevy – ich predmetom je národný život
v minulosti a súčasnosti.
Hollý preložil Vergiliove diela