Lyrizačné tendencie v slovenskej próze a próza naturizmu

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča ursula (17)
Typ práce: Referát
Dátum: 05.03.2019
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 986 slov
Počet zobrazení: 326
Tlačení: 26
Uložení: 29

Lyrizačné tendencie v slovenskej próze a próza naturizmu

  • realistický text sa ozvláštňuje lyrickými prvkami (= básnické obrazné prostriedky)
  • začína reagovať na moderné svetové smery, vnášajú sa moderné prvky – otvárajú sa nové témy, zobrazujú sa nové prostredia
  1. ornamentálna próza (ornamentalizmus)
  • najmodernejší, najviac reaguje na svetové prúdy, vychádza z expresionizmu (výrazovosť, kontrast, romantický ale aj naturalistický princíp)
  • vnáša do literatúry nové prostredie – mestské, prímorské, exotické
  • témy sú často psychologické, až pesimistické, ale dôležitý motív slobody
  • autori vnášajú do literatúry svoje pracovné prostredie - odborné termíny
  • hrdina je silný jedinec, subjektívne vnímaný z pozície autora
    • často rieši romantický rozpor
  • básnické prostriedky, exotické, erotické prvky

autori : Gejza Vámoš, Tido Jozef Gašpar, Ján Hrušovský, Ivan Horváth

Tido Jozef Gašpar

  • bol námorník, vnáša nový rozmer prímorského prostredia

(próza) Dvaja Orli

  • postava námorník – slobodný človek
  • motívy slobody ale aj väznenia, téma diaľok
  • využívanie latinských slov
  • motív mora – sloboda, záhady

 Zlatá Fantázia

Ján Hrušovský

(poviedková zbierka) Pompiliova Madona

 Žralok

  • Enrico - muž, námorník, veľmi si dovoľoval k čašníčke (Amire)
  • povedala mu, že mu dá bozk, ak prepláva more na určité miesto
  • v mori Enrica zožral žralok
  • naturalistický obraz smrti

Ivan Horváth

( zbierka) Človek na ulici

(poviedka) Laco a Bratislava

  • mesto v pozitívnom duchu – impresia
  • chlapec z dediny prichádza do mesta študovať právo

, zbierka Vízum do Európy (nepatrí k dielu - Baudelaire – symbolizmus, moderna – patrí tam aj dekadencia, impresionizmus, parnasizmus)

  • Gejza Vámoš –
  1. LYRICKY TVAROVANÁ PRÓZA
  2. PRÓZA NATURIZMU
  • naturizmus – podstatou je príroda, v mýtickom zmysle, mýtizácia prírody, hĺbka prírody v duchovnom rozmere, animizácia prírody – oživovanie, zosobňovanie prírody
    • → rozprávkovo-mýtický príncíp
  • (naturalizmus – vychádza z biologickej predurčenosti človeka, zobrazuje bez prikrášlení, zobrazuje nízku vrstvu spoločnosti, ktorá sa nevie vymaniť z prostredia (zakladateľ Emile Zola – fr. spisovateľ)
  • vychádza z francúzskeho regionalizmu, základ má v magickej škandinávskej literatúre
  • rozprávkovo-mýtický princíp
  • postavy sú vnímané čiernobielo – sú rozdelené na kladné a záporné (tak isto ako v rozprávke);
    • záporné postavy sú na prvý pohľad aktívnejšie, prepracovnejšie
  • rozdelenie postáv : reálne alebo nereálne, poloreálne
  • využíva sa gradácia, víťazí dobro nad zlom, využívanie nadprirodzených prvkov, magické čísla (3,7,9,12)
  • prostredie tam hore a tam dole
    • tam dole: dedinské prostredie = reálny život obyčajných ľudí
    • tam hore: kopce, vrchy (hĺbka prírody) – odohrávajú sa tam kľúčové udalosti
  • typický lyrický jazyk (= ozdobný na jednej strane) ↔ ale aj jazyk ľudu (v kontraste)
  • ožíva postava Jánošíka – Jánošíkovská tradícia
  • dejovosť niekedy ustupuje
  • predstavitelia :

ĽUDO ONDREJOV

  • život mu zničil alkohol

(vrchárska trilógia) Slnko vystúpilo nad hory

  • skladá sa z 3 častí :
    • Zbojnícka mladosť – ústredná
      • celý svoj deň trávil v lese, príroda ho pohltila
      • jeho otec už mŕtvy, žije s matkou a so súrudencami
      • je v ňom silná zbojníckosť
    • Jerguš Lapin
    • Na zemi sú tvoje hviezdy
  • ústredná postava – Jerguš Lapin (jeho detstvo, dospievanie, dospelosť)

MARGITA FIGULI

  • spomedzi naturistov najrealistickejšia (zakotvenosť v dedinskom prostredí)
  • po 2. svetovej vojne bola v ústraní, lebo bola odporkyňou komunizmu, kresťanka
  • rozvíja sociálne motívy (dedinská tematika) + kresťanské motívy
  • všíma si postavenie žien v spoločnosti v duchu konvenčnosti

Tri gaštanové kone

  • krátka novela
  • kľúčové dielo naturizmu
  • ľúbostná novela so šťastným koncom, láska 2 ľudí, prekážky
  • rozdelenie postáv na kladné a záporné
  • ústredné postavy :
    • Magdaléna – mladé dievča, pokorné, poslušné, neprieči sa vôli rodičov
    • Peter – záhadný, po smrti rodičov odchádza, keď sa vracia, musí si opäť vybiť svoje postavenie, aby získal opäť Magdalénu
    • Jano Zápotočný
      • → medzi nimi stojí Magdaléna
    • Peter s Magdalénou sú si blízki od detstva – vyústi do ľúbostného vzťahu, Peter je tajomný, po smrti jeho rodičov odišiel do hôr, vrátil sa po nejakom čase, jeho vzťahu s Magdalénou bráni jej mama, nie je si Petrom istá, núti Magdalénu aby sa vydala za Jana (bohatý, ale krutý, surový, živočíšny, gazda, chová kone, zvieratá)
    • Jano si uvedomuje, že mu v ceste bráni Peter, Magdalénu znásilní = zneuctí ju, ona sa zaňho vydá, ale prisľúbi celoživotnú lásku Petrovi (počas svätojánskej noci – vtedy ju aj Jano znásilnil, symbolom ich lásky boli 3 gaštanové kone)
    • Jano bol krutý, týral Magdalénu, ona potratil, nakoniec Jana udupali kone
      • Jano bol krutý aj ku koňom – jednému vypaľoval symbol tuláka, lebo aj Petrovi hovorili tulák
    • nakoniec prichádza Peter na 3 gaštanových koňoch a berie Magdalénu preč
    • konflikt láska – peniaze, kontrast Peter – Jano f 

DOBROSLAV CHROBÁK

  • rozvíja expresionizmus vo svojej tvorbe + všetky znaky a prvky prózy naturizmu
  • vychádza z francúzskeho regionalizmu

(novela) Drak sa vracia

  • alebo hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery
  • konflikt medzi jedincom a spoločnosťou – jedinec – drak je postava rozprávková
    • je to muž Martin Lepiš
      • bol najdúch, nevieme o jeho pôvode
      • čudný aj svojím zjavom
      • dedina ho odsudzuje, stotožňujú v ňom všetko zlo
    • konflikt v láske – Drak je vo vzťahu s Evou
      • Eva krotká, pokorná, stará sa o neho keď dedinčania zbijú
      • Eva otehotnie
    • do Evinho vstupuje Šimon Jariabek
      • napokon Eva zabudne na Draka, je šťastná so Šimonom
    • Eva a Šimon je súčasťou dedinského kolektívu
    • kľúčovým konfliktom je, že začne horieť kus hory – pasie sa tam dedinský statok
    • Drak sa načas vráti do dediny a ponúkne im možnosť, že im statok z hory vyvedie, ale dáva si podmienku, že do tej hory s ním musí ísť Šimon
    • podmienku prijíma, sú tam niekoľko nocí, Šimon je svedkom toho, že Drak sa stretáva s rôznymi osobami v noci,
    • Šimon však nakoniec spoznáva Draka, nakoniec sa spolu so statkom sa vracajú do dediny ako priatelia
    • nachádza stratenú lásku česť, lásku a dôvveru
    • všetko sa skončí dobre a pozitívne – z Draka sa stáva Martin Lepiš – dedinčania ho prijali medzi seba
    • motív priateľstva – veľmi silný
    • príbeh rozpráva stará mama svojím vnúčatám (Eva) ako rozprávku

FRANTIŠEK ŠVANTNER

  • najviac rozvinul lyrizačné tendencie v slovenskej literatúre
  • realizmus sa takmer stráca, najvyšší stupeň prírody – panteizmus prírody (zvelebovanie, „zboštovanie“ prírody)
  • dejovosť sa stráca
  • vsúva do literatúry nerealistické postavy
  • 40-48 – vrchol jeho tvorby – vrcholné diela napísal po druhej svetovej vojne
  • v jeho dielach – nadprirodzené postavy, magické

(román) Nevesta Hôľ

  • ústrednou postavou je Zuna – prírodný prízrak v podobe dievčaťa, symbol prírodnej erotiky,
  • celý príbeh je o jej vzťahu k niekoľkým mužom
    • Libor (mladý horár, reálna postava s prvkami tajomstva, vracia sa po dlhej dobe, s veľkou túžbou po Zune),
    • Krčmár (typická dedinská postava, ide mu o peniaze),
    • Tavo (žije v horách, miluje Zunu, najviac sa mu podarí priblížiť Zune)

(súbor poviedok, noviel) Malka

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Vypracované témy a otázky zo slovenského jazyka a literatúry 2018

Diskusia: Lyrizačné tendencie v slovenskej próze a próza naturizmu

Pridať nový komentár


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.021