Lyrizačné tendencie v slovenskej próze a próza naturizmu

Lyrizačné tendencie v slovenskej próze a próza naturizmu

• realistický text sa ozvláštňuje lyrickými prvkami (= básnické obrazné prostriedky)
• začína reagovať na moderné svetové smery, vnášajú sa moderné prvky – otvárajú sa nové témy, zobrazujú sa nové prostredia

1. ornamentálna próza (ornamentalizmus)

• najmodernejší, najviac reaguje na svetové prúdy, vychádza z expresionizmu (výrazovosť, kontrast, romantický ale aj naturalistický princíp)
• vnáša do literatúry nové prostredie – mestské, prímorské, exotické
• témy sú často psychologické, až pesimistické, ale dôležitý motív slobody
• autori vnášajú do literatúry svoje pracovné prostredie - odborné termíny
• hrdina je silný jedinec, subjektívne vnímaný z pozície autora
  • často rieši romantický rozpor
• básnické prostriedky, exotické, erotické prvky

autori : Gejza Vámoš, Tido Jozef Gašpar, Ján Hrušovský, Ivan Horváth

Tido Jozef Gašpar

• bol námorník, vnáša nový rozmer prímorského prostredia

(próza) Dvaja Orli

• postava námorník – slobodný človek
• motívy slobody ale aj väznenia, téma diaľok
• využívanie latinských slov
• motív mora – sloboda, záhady

 Zlatá Fantázia

Ján Hrušovský

(poviedková zbierka) Pompiliova Madona

 Žralok

• Enrico - muž, námorník, veľmi si dovoľoval k čašníčke (Amire)
• povedala mu, že mu dá bozk, ak prepláva more na určité miesto
• v mori Enrica zožral žralok
• naturalistický obraz smrti

Ivan Horváth

( zbierka) Človek na ulici

(poviedka) Laco a Bratislava

• mesto v pozitívnom duchu – impresia
• chlapec z dediny prichádza do mesta študovať právo

, zbierka Vízum do Európy (nepatrí k dielu - Baudelaire – symbolizmus, moderna – patrí tam aj dekadencia, impresionizmus, parnasizmus)

• Gejza Vámoš –

1. LYRICKY TVAROVANÁ PRÓZA
2. PRÓZA NATURIZMU

• naturizmus – podstatou je príroda, v mýtickom zmysle, mýtizácia prírody, hĺbka prírody v duchovnom rozmere, animizácia prírody – oživovanie, zosobňovanie prírody
  • → rozprávkovo-mýtický príncíp
• (naturalizmus – vychádza z biologickej predurčenosti človeka, zobrazuje bez prikrášlení, zobrazuje nízku vrstvu spoločnosti, ktorá sa nevie vymaniť z prostredia (zakladateľ Emile Zola – fr. spisovateľ)
• vychádza z francúzskeho regionalizmu, základ má v magickej škandinávskej literatúre
• rozprávkovo-mýtický princíp
• postavy sú vnímané čiernobielo – sú rozdelené na kladné a záporné (tak isto ako v rozprávke);
  • záporné postavy sú na prvý pohľad aktívnejšie, prepracovnejšie
• rozdelenie postáv : reálne alebo nereálne, poloreálne
• využíva sa gradácia, víťazí dobro nad zlom, využívanie nadprirodzených prvkov, magické čísla (3,7,9,12)
• prostredie tam hore a tam dole
  • tam dole: dedinské prostredie = reálny život obyčajných ľudí
  • tam hore: kopce, vrchy (hĺbka prírody) – odohrávajú sa tam kľúčové udalosti
• typický lyrický jazyk (= ozdobný na jednej strane) ↔ ale aj jazyk ľudu (v kontraste)
• ožíva postava Jánošíka – Jánošíkovská tradícia
• dejovosť niekedy ustupuje
• predstavitelia :

ĽUDO ONDREJOV

• život mu zničil alkohol

(vrchárska trilógia) Slnko vystúpilo nad hory

• skladá sa z 3 častí :
  • Zbojnícka mladosť – ústredná
    • celý svoj deň trávil v lese, príroda ho pohltila
    • jeho otec už mŕtvy, žije s matkou a so súrudencami
    • je v ňom silná zbojníckosť
  • Jerguš Lapin
  • Na zemi sú tvoje hviezdy
• ústredná postava – Jerguš Lapin (jeho detstvo, dospievanie, dospelosť)

MARGITA FIGULI

• spomedzi naturistov najrealistickejšia (zakotvenosť v dedinskom prostredí)
• po 2. svetovej vojne bola v ústraní, lebo bola odporkyňou komunizmu, kresťanka
• rozvíja sociálne motívy (dedinská tematika) + kresťanské motívy
• všíma si postavenie žien v spoločnosti v duchu konvenčnosti

Tri gaštanové kone

• krátka novela
• kľúčové dielo naturizmu
• ľúbostná novela so šťastným koncom, láska 2 ľudí, prekážky
• rozdelenie postáv na kladné a záporné
• ústredné postavy :
  • Magdaléna – mladé dievča, pokorné, poslušné, neprieči sa vôli rodičov
  • Peter – záhadný, po smrti rodičov odchádza, keď sa vracia, musí si opäť vybiť svoje postavenie, aby získal opäť Magdalénu
  • Jano Zápotočný
    • → medzi nimi stojí Magdaléna
  • Peter s Magdalénou sú si blízki od detstva – vyústi do ľúbostného vzťahu, Peter je tajomný, po smrti jeho rodičov odišiel do hôr, vrátil sa po nejakom čase, jeho vzťahu s Magdalénou bráni jej mama, nie je si Petrom istá, núti Magdalénu aby sa vydala za Jana (bohatý, ale krutý, surový, živočíšny, gazda, chová kone, zvieratá)
  • Jano si uvedomuje, že mu v ceste bráni Peter, Magdalénu znásilní = zneuctí ju, ona sa zaňho vydá, ale prisľúbi celoživotnú lásku Petrovi (počas svätojánskej noci – vtedy ju aj Jano znásilnil, symbolom ich lásky boli 3 gaštanové kone)
  • Jano bol krutý, týral Magdalénu, ona potratil, nakoniec Jana udupali kone
    • Jano bol krutý aj ku koňom – jednému vypaľoval symbol tuláka, lebo aj Petrovi hovorili tulák
  • nakoniec prichádza Peter na 3 gaštanových koňoch a berie Magdalénu preč
  • konflikt láska – peniaze, kontrast Peter – Jano f 

DOBROSLAV CHROBÁK

• rozvíja expresionizmus vo svojej tvorbe + všetky znaky a prvky prózy naturizmu
• vychádza z francúzskeho regionalizmu

(novela) Drak sa vracia

• alebo hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery
• konflikt medzi jedincom a spoločnosťou – jedinec – drak je postava rozprávková
  • je to muž Martin Lepiš
    • bol najdúch, nevieme o jeho pôvode
    • čudný aj svojím zjavom
    • dedina ho odsudzuje, stotožňujú v ňom všetko zlo
  • konflikt v láske – Drak je vo vzťahu s Evou
    • Eva krotká, pokorná, stará sa o neho keď dedinčania zbijú
    • Eva otehotnie
  • do Evinho vstupuje Šimon Jariabek
    • napokon Eva zabudne na Draka, je šťastná so Šimonom
  • Eva a Šimon je súčasťou dedinského kolektívu
  • kľúčovým konfliktom je, že začne horieť kus hory – pasie sa tam dedinský statok
  • Drak sa načas vráti do dediny a ponúkne im možnosť, že im statok z hory vyvedie, ale dáva si podmienku, že do tej hory s ním musí ísť Šimon
  • podmienku prijíma, sú tam niekoľko nocí, Šimon je svedkom toho, že Drak sa stretáva s rôznymi osobami v noci,
  • Šimon však nakoniec spoznáva Draka, nakoniec sa spolu so statkom sa vracajú do dediny ako priatelia
  • nachádza stratenú lásku česť, lásku a dôvveru
  • všetko sa skončí dobre a pozitívne – z Draka sa stáva Martin Lepiš – dedinčania ho prijali medzi seba
  • motív priateľstva – veľmi silný
  • príbeh rozpráva stará mama svojím vnúčatám (Eva) ako rozprávku

FRANTIŠEK ŠVANTNER

• najviac rozvinul lyrizačné tendencie v slovenskej literatúre
• realizmus sa takmer stráca, najvyšší stupeň prírody – panteizmus prírody (zvelebovanie, „zboštovanie“ prírody)
• dejovosť sa stráca
• vsúva do literatúry nerealistické postavy
• 40-48 – vrchol jeho tvorby – vrcholné diela napísal po druhej svetovej vojne
• v jeho dielach – nadprirodzené postavy, magické

(román) Nevesta Hôľ

• ústrednou postavou je Zuna – prírodný prízrak v podobe dievčaťa, symbol prírodnej erotiky,
• celý príbeh je o jej vzťahu k niekoľkým mužom
  • Libor (mladý horár, reálna postava s prvkami tajomstva, vracia sa po dlhej dobe, s veľkou túžbou po Zune),
  • Krčmár (typická dedinská postava, ide mu o peniaze),
  • Tavo (žije v horách, miluje Zunu, najviac sa mu podarí priblížiť Zune)

(súbor poviedok, noviel) Malka