Lyrizačné tendencie v slovenskej próze a próza naturizmu
Lyrizačné tendencie v slovenskej próze a próza naturizmu
- realistický text sa ozvláštňuje lyrickými prvkami (= básnické obrazné prostriedky)
- začína reagovať na moderné svetové smery, vnášajú sa moderné prvky – otvárajú sa nové témy, zobrazujú sa nové prostredia
- ornamentálna próza (ornamentalizmus)
- najmodernejší, najviac reaguje na svetové prúdy, vychádza z expresionizmu (výrazovosť, kontrast, romantický ale aj naturalistický princíp)
- vnáša do literatúry nové prostredie – mestské, prímorské, exotické
- témy sú často psychologické, až pesimistické, ale dôležitý motív slobody
- autori vnášajú do literatúry svoje pracovné prostredie - odborné termíny
- hrdina je silný jedinec, subjektívne vnímaný z pozície autora
- často rieši romantický rozpor
- básnické prostriedky, exotické, erotické prvky
autori : Gejza Vámoš, Tido Jozef Gašpar, Ján Hrušovský, Ivan Horváth
Tido Jozef Gašpar
- bol námorník, vnáša nový rozmer prímorského prostredia
(próza) Dvaja Orli
- postava námorník – slobodný človek
- motívy slobody ale aj väznenia, téma diaľok
- využívanie latinských slov
- motív mora – sloboda, záhady
Zlatá Fantázia
Ján Hrušovský
(poviedková zbierka) Pompiliova Madona
Žralok
- Enrico - muž, námorník, veľmi si dovoľoval k čašníčke (Amire)
- povedala mu, že mu dá bozk, ak prepláva more na určité miesto
- v mori Enrica zožral žralok
- naturalistický obraz smrti
Ivan Horváth
( zbierka) Človek na ulici
(poviedka) Laco a Bratislava
- mesto v pozitívnom duchu – impresia
- chlapec z dediny prichádza do mesta študovať právo
, zbierka Vízum do Európy (nepatrí k dielu - Baudelaire – symbolizmus, moderna – patrí tam aj dekadencia, impresionizmus, parnasizmus)
- Gejza Vámoš –
- LYRICKY TVAROVANÁ PRÓZA
- PRÓZA NATURIZMU
- naturizmus – podstatou je
príroda, v mýtickom zmysle, mýtizácia prírody, hĺbka prírody v duchovnom rozmere, animizácia prírody – oživovanie, zosobňovanie
prírody
- → rozprávkovo-mýtický príncíp
- (naturalizmus – vychádza z biologickej predurčenosti človeka, zobrazuje bez prikrášlení, zobrazuje nízku vrstvu spoločnosti, ktorá sa nevie vymaniť z prostredia (zakladateľ Emile Zola – fr. spisovateľ)
- vychádza z francúzskeho regionalizmu, základ má v magickej škandinávskej literatúre
- rozprávkovo-mýtický princíp
- postavy sú vnímané čiernobielo – sú rozdelené na kladné a záporné
(tak isto ako v rozprávke);
- záporné postavy sú na prvý pohľad aktívnejšie, prepracovnejšie
- rozdelenie postáv : reálne alebo nereálne, poloreálne
- využíva sa gradácia, víťazí dobro nad zlom, využívanie nadprirodzených prvkov, magické čísla (3,7,9,12)
- prostredie tam hore a tam dole
- tam dole: dedinské prostredie = reálny život obyčajných ľudí
- tam hore: kopce, vrchy (hĺbka prírody) – odohrávajú sa tam kľúčové udalosti
- typický lyrický jazyk (= ozdobný na jednej strane) ↔ ale aj jazyk ľudu (v kontraste)
- ožíva postava Jánošíka – Jánošíkovská tradícia
- dejovosť niekedy ustupuje
- predstavitelia :
ĽUDO ONDREJOV
- život mu zničil alkohol
(vrchárska trilógia) Slnko vystúpilo nad hory
- skladá sa z 3 častí :
- Zbojnícka
mladosť – ústredná
- celý svoj deň trávil v lese, príroda ho pohltila
- jeho otec už mŕtvy, žije s matkou a so súrudencami
- je v ňom silná zbojníckosť
- Jerguš Lapin
- Na zemi sú tvoje hviezdy
- Zbojnícka
mladosť – ústredná
- ústredná postava – Jerguš Lapin (jeho detstvo, dospievanie, dospelosť)
MARGITA FIGULI
- spomedzi naturistov najrealistickejšia (zakotvenosť v dedinskom prostredí)
- po 2. svetovej vojne bola v ústraní, lebo bola odporkyňou komunizmu, kresťanka
- rozvíja sociálne motívy (dedinská tematika) + kresťanské motívy
- všíma si postavenie žien v spoločnosti v duchu konvenčnosti
Tri gaštanové kone
- krátka novela
- kľúčové dielo naturizmu
- ľúbostná novela so šťastným koncom, láska 2 ľudí, prekážky
- rozdelenie postáv na kladné a záporné
- ústredné postavy :
- Magdaléna – mladé dievča, pokorné, poslušné, neprieči sa vôli rodičov
- Peter – záhadný, po smrti rodičov odchádza, keď sa vracia, musí si opäť vybiť svoje postavenie, aby získal opäť Magdalénu
- Jano Zápotočný
- → medzi nimi stojí Magdaléna
- Peter s Magdalénou sú si blízki od detstva – vyústi do ľúbostného vzťahu, Peter je tajomný, po smrti jeho rodičov odišiel do hôr, vrátil sa po nejakom čase, jeho vzťahu s Magdalénou bráni jej mama, nie je si Petrom istá, núti Magdalénu aby sa vydala za Jana (bohatý, ale krutý, surový, živočíšny, gazda, chová kone, zvieratá)
- Jano si uvedomuje, že mu v ceste bráni Peter, Magdalénu znásilní = zneuctí ju, ona sa zaňho vydá, ale prisľúbi celoživotnú lásku Petrovi (počas svätojánskej noci – vtedy ju aj Jano znásilnil, symbolom ich lásky boli 3 gaštanové kone)
- Jano bol krutý, týral Magdalénu, ona
potratil, nakoniec Jana udupali kone
- Jano bol krutý aj ku koňom – jednému vypaľoval symbol tuláka, lebo aj Petrovi hovorili tulák
- nakoniec prichádza Peter na 3 gaštanových koňoch a berie Magdalénu preč
- konflikt láska – peniaze, kontrast Peter – Jano f
DOBROSLAV CHROBÁK
- rozvíja expresionizmus vo svojej tvorbe + všetky znaky a prvky prózy naturizmu
- vychádza z francúzskeho regionalizmu
(novela) Drak sa vracia
- alebo hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery
- konflikt medzi jedincom a spoločnosťou – jedinec – drak je postava rozprávková
- je
to muž Martin Lepiš
- bol najdúch, nevieme o jeho pôvode
- čudný aj svojím zjavom
- dedina ho odsudzuje, stotožňujú v ňom všetko zlo
- konflikt v láske – Drak je vo vzťahu s Evou
- Eva krotká, pokorná, stará sa o neho keď dedinčania zbijú
- Eva otehotnie
- do Evinho vstupuje Šimon Jariabek
- napokon Eva zabudne na Draka, je šťastná so Šimonom
- Eva a Šimon je súčasťou dedinského kolektívu
- kľúčovým konfliktom je, že začne horieť kus hory – pasie sa tam dedinský statok
- Drak sa načas vráti do dediny a ponúkne im možnosť, že im statok z hory vyvedie, ale dáva si podmienku, že do tej hory s ním musí ísť Šimon
- podmienku prijíma, sú tam niekoľko nocí, Šimon je svedkom toho, že Drak sa stretáva s rôznymi osobami v noci,
- Šimon však nakoniec spoznáva Draka, nakoniec sa spolu so statkom sa vracajú do dediny ako priatelia
- nachádza stratenú lásku česť, lásku a dôvveru
- všetko sa skončí dobre a pozitívne – z Draka sa stáva Martin Lepiš – dedinčania ho prijali medzi seba
- motív priateľstva – veľmi silný
- príbeh rozpráva stará mama svojím vnúčatám (Eva) ako rozprávku
- je
to muž Martin Lepiš
FRANTIŠEK ŠVANTNER
- najviac rozvinul lyrizačné tendencie v slovenskej literatúre
- realizmus sa takmer stráca, najvyšší stupeň prírody – panteizmus prírody (zvelebovanie, „zboštovanie“ prírody)
- dejovosť sa stráca
- vsúva do literatúry nerealistické postavy
- 40-48 – vrchol jeho tvorby – vrcholné diela napísal po druhej svetovej vojne
- v jeho dielach – nadprirodzené postavy, magické
(román) Nevesta Hôľ
- ústrednou postavou je Zuna – prírodný prízrak v podobe dievčaťa, symbol prírodnej erotiky,
- celý príbeh je o jej vzťahu k niekoľkým mužom
- Libor (mladý horár, reálna postava s prvkami tajomstva, vracia sa po dlhej dobe, s veľkou túžbou po Zune),
- Krčmár (typická dedinská postava, ide mu o peniaze),
- Tavo (žije v horách, miluje Zunu, najviac sa mu podarí priblížiť Zune)
(súbor poviedok, noviel) Malka
Zones.sk – Najväčší študentský portál