Slovenská próza po 1945 (maturitná téma)
Slovenská próza po 1945
Slovenská literatúra po 1945:
- etapa = 1945 - 1948
- pokus o návrat k tradíciám pred 2. svetovou vojnou
- lyrizovaná próza, ľavicová literatúra
- priečinková
literatúra – zakázaná v čase 2.sv.vojny, aj tesne po nej
- doznieva nadrealizmus a katolícka moderna
- končí sa 2/1948 –
„Víťazný február“
- etapa = 1948 - 1956
- problematické obdobie (politicky, kultúrne, ...)
- jediný oficiálny smer je socialistický realizmus – iný ako v medzivojnovom (vznik, po vzore ZSSR)
- schematizmus,
šablónovitosť
- čierno-biele videnie sveta
- prototyp postavy je robotník, budovateľ socialistickej vlasti → zobrazený
pozitívne
- skresľuje realitu
- písal sa budovateľský román
- vzniká Zväz česko-slovenských spisovateľov
- umelo vytvárajú programy, ako má literatúra vyzerať
- zákaz súkromných, náboženských literárnych spolkov
- niektorí autori emigrujú, tvoria v exile, iní tvoria v samizdate na Slov./ v Česku (diela vydávané tajne)
- neprichádza
zahraničná literatúra
- málo prekladov
- kult osobnosti Stalina
- obdobie končí smrťou Stalina
- aj smrťou
Klementa Gottwalda
- keď padá kult Stalina → tvorí sa nová literatúra
- etapa – 1956 -
1968-69
- pozitívnejšie, priaznivé obdobie, stále socialistický realizmus – ale voľnejší
- vplyv existencializmu,
beatnikov → svetovej literatúry
- viac prekladovej literatúry
- politicky – Alexander Dubček
- jemne sa objavuje
kritika
- koniec – vstup vojsk ZSSR na naše územie
- etapa – 1968-69 - 1989
- obdobie
normalizácie = návrat k tomu čo bolo pred 1950
- vyprofilovala sa:
- oficiálna literatúra (socialistický realizmus, ale
voľnejší, rôznorodejší)
- samizdatová literatúra
- exilová literatúra
- etapa -1989 – dnes = Pád železnej opony
- veľa pozitívneho aj negatívneho
- sloboda
prejavu
- umenie a kultúra sa komercializuje → vzniká nekvalitná, braková literatúra
- každý si vie prísť na svoje
- literatúra ovplyvnená technikou, informatikou, modernými technológiami
Próza
- autori nadväzujú na
realistické tradície v slovenskej literatúre
- niektorí nadväzujú na lyrizovanú prózu
- vzniká budovateľský
román
- umelo vykonštruovaný typ románu
- má zobrazovať „budovanie socializmu“ – združstevňovanie,
kolektivizácie, spriemyselňovanie
- postavy: proletár (-robotník)↔ buržuj (-na dedine kulak = bohatý sedliak, majiteľ továrne)
- šablónovitosť, schematickosť, triednosť
Staršia generácia prozaikov
- téma vojny,
SNP, život za Slovenského štátu, holokaust
- snažili sa ich zobraziť realisticky, nevyhli sa ale tvorbe budovateľského románu
František Hečko
(prototypný budovateľský román) Drevená dedina
- združstevňovanie, proces kolektivizácie, vznikajú JRD (jednotné roľnícke družstvo)
- postavy sú vykreslené čiernobielo
- drevená dedina – zo zaostalej dediny sa stáva moderná socialistická dedina
- písané na objednávku, nemá v podstate
umeleckú hodnotu
(román) Červené víno
- rozvíja typické slovenské realistické tradície v dobrom
slova zmysle
- zobrazuje život na Slovensku
- základné námety sú práca a láska (rodičovská, partnerská)
- generačný román = rodinná sága
- zobrazuje 3 generácie jednej rodine Habdžovcov
- patriarchálny
spôsob
- starý otec – Michal – najstaršia generácia
- nad svojou rodinou vládne tvrdou rukou, všetci ho majú v úcte
(dokonca aj jeho mama)
- jeho syn – Urban – stredná generácia
- najmladší Marek
- akoby sám autor – autobiografické prvky
- budujú vinohrad vo Vlčíndole, dlhé roky,
tvrdou prácou
- sú pomerne bohatí, Michal je bohatý gazda, na okolí uznávaný – za všetkým sa skrýva práca
- Urban má otca
v úcte, ale poháda sa s otcom, lebo si chce vziať chudobné dievča Kristínu = motív lásky
- Michal dá Urbanovi na výber, buď
- si Kristínu vezme, ale otec mu nedá majetok
- alebo mu ostane majetok, ale nevezme si ju
- Urban si Kristínu vezme
– odchádza bez peňazí, začne sám budovať vinohrad
- postupne sa stavajú na nohy, narodia sa im 2 deti – Marek a Magda
- do
ich života vstupuje 1. svetová vojna → Urban musí narukovať
- nemajú peniaze, lebo im vyhorel vinohrad, dcéra im zomiera
- Kristína prichádza pokorne za svokrom Michalom, no on ju surovo vyhodí
- Michalova matka sa nad nimi zľutuje, tajne berie jedlo pre
Kristínu, no matka v zime zamrzne
- keď sa Urban vracia z vojny, Kristína zomiera na chorobu
- jeho jedinou nádejou je malý
Marek, ktorý sa dobre učí, nádej vo vzdelaní (autor opisuje svoj život)
- spoločensko-historický román
Rudolf Jašík
(román) Námestie sv. Alžbety
- láska v čase 2. sv. vojny
- príbeh
sa odohráva v meste pod viničným vrchom (najpravdepodobnejšie Nitra)
- ústredné miesto – námestie sv. Alžbety
- všetci
žijú v rámci ľudských princípov (rôzne náboženstvá, rôzne starí, ..) až do vyhlásenie Židovského kódexu
- postavy:
Igor
- žije iba s matkou, má 18
- je kresťan, ale neberie to veľmi vážne
- miluje Evu
(je židovka)
- ľudia v meste pristupujú ku kódexu rôzne – niektorí poctivo, iní to zosmiešňujú
- holič
Flórik
- negatívna postava
- má veľké sny a túžby
- začal byť výrazne proti židom
- veľa
toho vie
- bohatým židom pomáha, tých čo sú proti kódexu zrádza
- žltý Dodo – Igorov
spolužiak
- tiež mal kontakty, udával židov
- napokon mu to je všetko ľúto
- Igor chce zabrániť tomu, aby
bola Eva deportovaná
- vykradne zlatníctvo, vyspí sa so staršou ženou aby Eve vybavil krstný list – nestihne to
- Evina rodina spácha samovraždu
- Eva na „poslednej večeri“ nie je, je s Igorom, lúčia sa
- záver je tragický – Eva
zomiera ešte pred transportom
- stáva sa obeťou jedného nacistu, ktorý zastrelí malého chlapčeka – Eva chce pomôcť matke toho
malého, vtedy nacista postrieľa všetkých, ktorí jej pomáhali
- keď sa to dozvedá Igor, zlo si zosobní v holičovi
Flórikovi – zabije ho
- Igor je hrdinom aj napriek tomu, že spáchal vraždu
- ako sa z ľudí zo dňa na deň
stávajú nepriatelia
Alfonz Bednár
- predstaviteľ staršej generácie
- tiež písal aj
budovateľský román
- ale nie celá jeho tvorba podľahla šablónovitosti
(román) Sklený vrch
- retrospektívny román
- jeho dej sa odohráva v prítomnosti (tesne po 2.sv ) aj v minulosti (2.sv, SNP)
- má
denníkovú formu
- viac rovín:
- román o SNP
- psychologický román
- aj román budovateľský
- ústredná postava : Ema
- román mapuje jej život, osud psychiku
- rámcované jej vzťahmi v mužom jej
života – otec, manžel, 2 priatelia
- Dej: začína sa tým, že Ema je zranená na stavbe priehrady, kde pracovala s jej
mužom Jožom Solanom
- v nemocnici, manžel čaká na info, číta denník
- prostredníctvom denníka sa dozvedá o jej túžbach,
prianiach
- o jej otcovi – krutý, vlastnú ženu udal gestapu
- o jej láske k Milanovi Kališovi – bol partizán, vojna ich
rozdelila, nevie ako skončil, nepodarilo sa jej ho po vojne vypátrať
- o vzťahu k Zolovi Ballovi – priateľ zo štúdií v BA,
rozišli sa
- v celom denníku – jej túžba vrátiť sa do Tichej doliny
- napísala, že keď sa dostavia priehrada
vráti sa tam s manželom
- Jožovi dochádza, že nepoznal túžby, myšlienky svojej ženy, lebo bola pre neho dôležitá
práca na stavbe
- na konci zazvoní telefón, dozvedá sa, že Ema zomrela
- ↓ obaja sú individuality – zreteľne
vyjadrili svoj odpor voči vstupu ruských vojsk na slovenské územie
- boli umlčaní
Ladislav
Mňačko
- tvoril v exile, v Rakúsku (bol novinár – pomerne ľahko odišiel)
- po ’89 sa vracia do BA
(román) Ako chutí moc
- téma totality
- ako človeka, jedinca dokáže pohltiť jeho vlastná moc
- rámcovaný pohrebom politika
- postava fotografista Frank
- má zdokumentovať pohreb politika
- v minulosti ho poznal, boli priatelia, prežívajú spolu SNP, rôzne odboje
- prítomnosť – pohreb, minulosť – spomienky
- spomína aký bol politik kedysi – mal svoje zásady, vedel rozlíšiť zlo a dobro
- keď sa dostal do politiky, stúpal – zachutila
mu jeho moc, hluchý a slepý pre všetko čo bolo okolo, všetci boli zlí, len on dobrí, nikoho nepotreboval
- zobrazuje
deformáciu človeka totalitným režimom
(román) Smrť sa volá Engelchen
- vojnový román
- bol
zakázaný – opisoval partizánov na Slovensku, ale neheroizoval ich
- retrospektívny charakter – minulosť a prítomnosť
- postava: ruský partizán Voloďa
- je v nemocnici
- trpí fantómovým syndrómom – mal amputovaný nohu, ale
stále ju cíti
- v nemocnici rozpráva príbeh sestričke Eliške
- hlavne jeho traumatické zážitky z vypálenia dediny Ploštiny
- okupovali ju Nemci (na čele bol Engelchen)– dedina bola zmasakrovaná
- partizáni nezareagovali v čas – nestihli im
pomôcť
- obraz partizánov, ako pochybili – neboli iba dobrí záchrancovia
- obraz aj o iných nešťastných ľuďoch
- postava Marty – bola dvojitá špiónka
- bola židovka – robila s Nemcami
- zápasila so zlou povesťou,
odvrhnutím
- ako jedna z mála v Ploštinnej prežila
- napokon spácha samovraždu
- má autobiografické prvky
– je to z Mňačkovho rodného kraja
Dominik Tatarka
- disident,
tvorí v štáte tajne – samizdatová literatúra
(fraška-groteska) Démon súhlasu
- zobrazuje ľudí
ako súhlasili vždy, za každých okolností
Zones.sk – Zóny pre každého študenta