Slovenská próza po 1945 (maturitná téma)

Slovenská próza po 1945

Slovenská literatúra po 1945:

1. etapa = 1945 - 1948
   • pokus o návrat k tradíciám pred 2. svetovou vojnou
   • lyrizovaná próza, ľavicová literatúra
   • priečinková literatúra – zakázaná v čase 2.sv.vojny, aj tesne po nej
   • doznieva nadrealizmus a katolícka moderna
   • končí sa 2/1948 – „Víťazný február“
2. etapa = 1948 - 1956
   • problematické obdobie (politicky, kultúrne, ...)
   • jediný oficiálny smer je socialistický realizmus – iný ako v medzivojnovom (vznik, po vzore ZSSR)
     • schematizmus, šablónovitosť
     • čierno-biele videnie sveta
     • prototyp postavy je robotník, budovateľ socialistickej vlasti → zobrazený pozitívne
     • skresľuje realitu
     • písal sa budovateľský román
   • vzniká Zväz česko-slovenských spisovateľov
     • umelo vytvárajú programy, ako má literatúra vyzerať
   • zákaz súkromných, náboženských literárnych spolkov
   • niektorí autori emigrujú, tvoria v exile, iní tvoria v samizdate na Slov./ v Česku (diela vydávané tajne)
   • neprichádza zahraničná literatúra
   • málo prekladov
   • kult osobnosti Stalina
     • obdobie končí smrťou Stalina
     • aj smrťou Klementa Gottwalda
   • keď padá kult Stalina → tvorí sa nová literatúra
3. etapa – 1956 - 1968-69
   • pozitívnejšie, priaznivé obdobie, stále socialistický realizmus – ale voľnejší
   • vplyv existencializmu, beatnikov → svetovej literatúry
   • viac prekladovej literatúry
   • politicky – Alexander Dubček
   • jemne sa objavuje kritika
   • koniec – vstup vojsk ZSSR na naše územie
4. etapa – 1968-69 - 1989
   • obdobie normalizácie = návrat k tomu čo bolo pred 1950
   • vyprofilovala sa:
     • oficiálna literatúra (socialistický realizmus, ale voľnejší, rôznorodejší)
     • samizdatová literatúra
     • exilová literatúra

1. etapa -1989 – dnes = Pád železnej opony
   • veľa pozitívneho aj negatívneho
   • sloboda prejavu
   • umenie a kultúra sa komercializuje → vzniká nekvalitná, braková literatúra
   • každý si vie prísť na svoje
   • literatúra ovplyvnená technikou, informatikou, modernými technológiami

Próza

• autori nadväzujú na realistické tradície v slovenskej literatúre
• niektorí nadväzujú na lyrizovanú prózu
• vzniká budovateľský román
  • umelo vykonštruovaný typ románu
  • má zobrazovať „budovanie socializmu“ – združstevňovanie, kolektivizácie, spriemyselňovanie
  • postavy: proletár (-robotník)↔ buržuj (-na dedine kulak = bohatý sedliak, majiteľ továrne)
  • šablónovitosť, schematickosť, triednosť

Staršia generácia prozaikov

• téma vojny, SNP, život za Slovenského štátu, holokaust
• snažili sa ich zobraziť realisticky, nevyhli sa ale tvorbe budovateľského románu

František Hečko

(prototypný budovateľský román) Drevená dedina

• združstevňovanie, proces kolektivizácie, vznikajú JRD (jednotné roľnícke družstvo)
• postavy sú vykreslené čiernobielo
• drevená dedina – zo zaostalej dediny sa stáva moderná socialistická dedina
• písané na objednávku, nemá v podstate umeleckú hodnotu

(román) Červené víno

• rozvíja typické slovenské realistické tradície v dobrom slova zmysle
• zobrazuje život na Slovensku
• základné námety sú práca a láska (rodičovská, partnerská)
• generačný román = rodinná sága
• zobrazuje 3 generácie jednej rodine Habdžovcov
  • patriarchálny spôsob
  • starý otec – Michal – najstaršia generácia
    • nad svojou rodinou vládne tvrdou rukou, všetci ho majú v úcte (dokonca aj jeho mama)
  • jeho syn – Urban – stredná generácia
    • kľúčová postava
  • najmladší Marek
    • akoby sám autor – autobiografické prvky
  • budujú vinohrad vo Vlčíndole, dlhé roky, tvrdou prácou
  • sú pomerne bohatí, Michal je bohatý gazda, na okolí uznávaný – za všetkým sa skrýva práca
  • Urban má otca v úcte, ale poháda sa s otcom, lebo si chce vziať chudobné dievča Kristínu = motív lásky
  • Michal dá Urbanovi na výber, buď
    • si Kristínu vezme, ale otec mu nedá majetok
    • alebo mu ostane majetok, ale nevezme si ju
  • Urban si Kristínu vezme – odchádza bez peňazí, začne sám budovať vinohrad
  • postupne sa stavajú na nohy, narodia sa im 2 deti – Marek a Magda
  • do ich života vstupuje 1. svetová vojna → Urban musí narukovať
  • nemajú peniaze, lebo im vyhorel vinohrad, dcéra im zomiera
  • Kristína prichádza pokorne za svokrom Michalom, no on ju surovo vyhodí
  • Michalova matka sa nad nimi zľutuje, tajne berie jedlo pre Kristínu, no matka v zime zamrzne
  • keď sa Urban vracia z vojny, Kristína zomiera na chorobu
  • jeho jedinou nádejou je malý Marek, ktorý sa dobre učí, nádej vo vzdelaní (autor opisuje svoj život)
• spoločensko-historický román

Rudolf Jašík

(román) Námestie sv. Alžbety

• láska v čase 2. sv. vojny
• príbeh sa odohráva v meste pod viničným vrchom (najpravdepodobnejšie Nitra)
• ústredné miesto – námestie sv. Alžbety
• všetci žijú v rámci ľudských princípov (rôzne náboženstvá, rôzne starí, ..) až do vyhlásenie Židovského kódexu
• postavy: Igor
  • žije iba s matkou, má 18
  • je kresťan, ale neberie to veľmi vážne
  • miluje Evu (je židovka)
• ľudia v meste pristupujú ku kódexu rôzne – niektorí poctivo, iní to zosmiešňujú
• holič Flórik
  • negatívna postava
  • má veľké sny a túžby
  • začal byť výrazne proti židom
  • veľa toho vie
  • bohatým židom pomáha, tých čo sú proti kódexu zrádza
• žltý Dodo – Igorov spolužiak
  • tiež mal kontakty, udával židov
  • napokon mu to je všetko ľúto
• Igor chce zabrániť tomu, aby bola Eva deportovaná
  • vykradne zlatníctvo, vyspí sa so staršou ženou aby Eve vybavil krstný list – nestihne to
• Evina rodina spácha samovraždu
• Eva na „poslednej večeri“ nie je, je s Igorom, lúčia sa
• záver je tragický – Eva zomiera ešte pred transportom
  • stáva sa obeťou jedného nacistu, ktorý zastrelí malého chlapčeka – Eva chce pomôcť matke toho malého, vtedy nacista postrieľa všetkých, ktorí jej pomáhali
• keď sa to dozvedá Igor, zlo si zosobní v holičovi Flórikovi – zabije ho
  • Igor je hrdinom aj napriek tomu, že spáchal vraždu
• ako sa z ľudí zo dňa na deň stávajú nepriatelia

Alfonz Bednár

• predstaviteľ staršej generácie
• tiež písal aj budovateľský román
• ale nie celá jeho tvorba podľahla šablónovitosti

(román) Sklený vrch

• retrospektívny román
• jeho dej sa odohráva v prítomnosti (tesne po 2.sv ) aj v minulosti (2.sv, SNP)
• má denníkovú formu
• viac rovín:
  • román o SNP
  • psychologický román
  • aj román budovateľský
• ústredná postava : Ema
  • román mapuje jej život, osud psychiku
  • rámcované jej vzťahmi v mužom jej života – otec, manžel, 2 priatelia
• Dej: začína sa tým, že Ema je zranená na stavbe priehrady, kde pracovala s jej mužom Jožom Solanom
  • v nemocnici, manžel čaká na info, číta denník
  • prostredníctvom denníka sa dozvedá o jej túžbach, prianiach
    • o jej otcovi – krutý, vlastnú ženu udal gestapu
    • o jej láske k Milanovi Kališovi – bol partizán, vojna ich rozdelila, nevie ako skončil, nepodarilo sa jej ho po vojne vypátrať
    • o vzťahu k Zolovi Ballovi – priateľ zo štúdií v BA, rozišli sa
  • v celom denníku – jej túžba vrátiť sa do Tichej doliny
    • napísala, že keď sa dostavia priehrada vráti sa tam s manželom
  • Jožovi dochádza, že nepoznal túžby, myšlienky svojej ženy, lebo bola pre neho dôležitá práca na stavbe
  • na konci zazvoní telefón, dozvedá sa, že Ema zomrela
• ↓ obaja sú individuality – zreteľne vyjadrili svoj odpor voči vstupu ruských vojsk na slovenské územie
• boli umlčaní

Ladislav Mňačko

• tvoril v exile, v Rakúsku (bol novinár – pomerne ľahko odišiel)
• po ’89 sa vracia do BA

(román) Ako chutí moc

• téma totality
• ako človeka, jedinca dokáže pohltiť jeho vlastná moc
• rámcovaný pohrebom politika
• postava fotografista Frank
  • má zdokumentovať pohreb politika
  • v minulosti ho poznal, boli priatelia, prežívajú spolu SNP, rôzne odboje
  • prítomnosť – pohreb, minulosť – spomienky
  • spomína aký bol politik kedysi – mal svoje zásady, vedel rozlíšiť zlo a dobro
  • keď sa dostal do politiky, stúpal – zachutila mu jeho moc, hluchý a slepý pre všetko čo bolo okolo, všetci boli zlí, len on dobrí, nikoho nepotreboval
• zobrazuje deformáciu človeka totalitným režimom

(román) Smrť sa volá Engelchen

• vojnový román
• bol zakázaný – opisoval partizánov na Slovensku, ale neheroizoval ich
• retrospektívny charakter – minulosť a prítomnosť
• postava: ruský partizán Voloďa
  • je v nemocnici
  • trpí fantómovým syndrómom – mal amputovaný nohu, ale stále ju cíti
  • v nemocnici rozpráva príbeh sestričke Eliške
  • hlavne jeho traumatické zážitky z vypálenia dediny Ploštiny
    • okupovali ju Nemci (na čele bol Engelchen)– dedina bola zmasakrovaná
    • partizáni nezareagovali v čas – nestihli im pomôcť
    • obraz partizánov, ako pochybili – neboli iba dobrí záchrancovia
  • obraz aj o iných nešťastných ľuďoch
    • postava Marty – bola dvojitá špiónka
      • bola židovka – robila s Nemcami
      • zápasila so zlou povesťou, odvrhnutím
      • ako jedna z mála v Ploštinnej prežila
      • napokon spácha samovraždu
    • má autobiografické prvky – je to z Mňačkovho rodného kraja 

Dominik Tatarka

• disident, tvorí v štáte tajne – samizdatová literatúra

(fraška-groteska) Démon súhlasu

• zobrazuje ľudí ako súhlasili vždy, za každých okolností