Starovek - ANTIKA (maturitná téma)
Starovek - ANTIKA
- boli zobrazovaní bohovia, hrdinovia
- idealizácia, heroizácia, monumentalizácia,
osudovosť (neunikne svojmu osudu)
- do príbehu zasahujú bohovia; mytológia
- kalokagatia – rovnováha tela a
ducha
- ANTIKA (antiquitas – grécky starobylý)
- formovala európske civilizácie, kultúry
- delila sa
na
- RÍMSKU – mladšia
- rozvíja sa komédia – Plautus
- kritizoval rímsku
spoločnosť
- Komédia o hrnci – v hrnci boli peniaze – Moliére námet spracoval ako Lakomca
- výnimočné postavenie
má lyrika, básnici boli privilegovaní (cisár Augustus milovníkom poézie – až kým ho neurážali)
- Horácius, Vergílius,
Ovídius
- Vergílius
- napísal rozsiahly epos Aeneas – hrdina ktorý sa po trójskej vojne vydáva hľadať novú vlasť, má
vnuknutie od bohov (Rím) – dostáva sa ku kmeňu Latinov – zamiluje sa do dcéry kráľa Lavínie, majú spolu deti – prví
Rimania
- písal idyly – Bukoliky (život pastierov) a Georgiky (život roľníkov)
- Ovídius
- bol básnikom
lásky
- píše elégie –smutné básne o láske
- listy heroín (21) – heroíny = „kňažky lásky“
- milostná
básnická zbierka – 3 časti = Umenie milovať
- každá časť venovaná niekomu inému
- Premeny – Metamorfózy –
spracované grécke a rímske báje
- Orfeus a Eurydika, Daidalos a Ikarus, Pygmalion
- GRÉCKU –
staršia
- vzniklo tu divadlo na počesť boha Dionýza (bujará zábava, víno), na počiatku divadla bol chór
- chór predvádzal
príbehy zo života gr. spoločnosti, skladal sa z 12-24 ľudí
- z chóru vystúpil 1 človek = protagonista, hovorca chóru; pridáva sa 2.
herec, Sofokles pridáva 3. herca
- dráma – z gréckeho slova dro = akcia, akčnosť; rozvíjajú sa dynamické
motívy
- najvýznamnejšie postavenie má dráma - tragédia
- špecifikujú sa literárne druhy – Aristoteles – dielo
Poetika (teória literatúry, umenia; klasifikuje literárne žánre na vysoké a nízke)
- vysoké: epos, tragédia, óda
- nízke:
komédia, bájka, satira
- v dráme: 3jednota miesta, času a deja
- vonkajšia kompozícia (dejstvá – každé dejstvo je
myšlienkovo uzavreté, obrazy, výstupy - scény) a vnútorná kompozícia (EKoKrPKa) – v starom Grécku je 5 dejstiev
- v novodobej
dráme – 3dejstvová
- expozícia – úvod do deja, predstavenie postáv a prostredia, súvislosti
- kolízia – zauzľovanie
deja
- kríza – konflikt postáv; postava, ktorá je výnimočná bojuje so svetskými vecami – moc
- peripetia – obrat v deji,
zásah bohov do deja, menia konania postáv, aj keď už môže byť neskoro
- katastrofa – záver, v antickej tragédii zomierajú takmer
všetci zúčastnení
- hrdinovia : Achilles, Herkules, Antigona
- dielo Antigona (napísal
Sofokles)
- kľúčová Sofoklova hra
- spracúva mytologický námet – vojna siedmich proti Tébam – vojna medzi Oidipovými
synmi
- východisko k Antigone – bratovražedný boj medzi 2 bratmi – Polyneikom a Eteoklom
- Polyneikos tiahol so svojím vojskom
proti Tébam
- obrancom Téb bol jeho brat Eteokles
- obaja v boji zomierajú
- na tróne je panovník Kreon – Kreon vydá
príkaz, že Eteokles bude pochovaný so všetkými poctami , Polyneika zakázal pochovať
- do konfliktu vstupuje ich sestra – Antigona
(mladá žena, realistické myslenie, má milenca – Haidon – syn Kreona)
- Kreon – krutý, neoblomný, zásadový, tvrdohlavý
panovník
- Antigona nesúhlasí s tým, že by jej brat nemal byť pochovaný
- hrozil jej trest smrti
- má byť pochovaná
zaživa v kamennej hrobke – obesí sa na svojom závoji
- prostredníctvom veštca Teiresiasa, ktorý Kreonovi sprostredkuje, že ani bohom
sa nepáči, čo Kreon robí – pod hrozbou bohom príkaz stiahne
- už je neskoro, aj Haimon spáchal samovraždu, Haimonova matka –
Eurydika sa zabije
- Kreon nezomiera – je odsúdený na večné utrpenie, putovanie v samote s výčitkami svedomia
- Ismena –
Antigonina sestra; protipól Antigony, krehká, nesmelá, pasívna, vedela, že Antigona koná správne, ale nepridá sa k nej, išla s
davom
- Sapfo: Óda na Afroditu
- Anakreon
- bájka: Ezop
- Homér
- dráma: tragédia a komédia
- kľúčová postava – Sofokles (Kráľ Oidipus, Antigona)
- dielo Ilias a Odysea
Ilion = Trója
- hrdinský epos, má pevnú kompozíciu
- až do 16 tisíc veršov
- usporiadané do
hexametrov = 6 stôp v 1 verši
- skladá sa z daktylských a spondejských stôp, využíva časomernú prozódiu (striedanie dlhých
a krátkych slabík)
- zachytáva posledných 51 dní 10ročnej Trójskej vojny (Trója v. Sparta)
- využíva
retrospektívu, podrobne sa vracia do minulosti
- jablko sváru = Paridovo jablko
- východisko vojny → zrod konfliktu siaha do
mytológie, na svadbe bohyňa sváru hodila medzi svadobčanov jablko s pokrikom: “Tej najkrajšej“ – začali sa hádať 3 bohyne, Héra,
Pallas Aténa a Afrodita
- Zeus ich poslal k Paridovi, synovi Trójskeho kráľa Priama aby rozhodol
- bohyne sa ho snažili získať
- Héra – kráľ celej Ázia
- Aténa – najudatnejší bojovník
- Afrodita – že získa najkrajšiu ženu na Zemi
- Paris unesie ženu Spartského kráľa Menelaa, Helena → Trójska vojna
- do vojny zasahujú bohovia
- ústredný
motív eposu: hnev Achilla
- najudatnejší bojovník na strane Sparty (ale v podstate bojoval sám za seba)
- poloboh
- Achillov päta – slabé miesto
- Achilles prestal bojovať, pretože mu mykénsky kráľ Agamemnón (veliteľ vojsk) odňal
milenku – zajatkyňu
- Trójania začínajú vyhrávať
- prichádza Achillov bratranec Patrokles, ktorý ho žiada, aby mohol
bojovať za neho v jeho výzbroji
- bojuje s Hectorom (Paridov brat)
- Hector zabil Patrokla v domnení, že je to Achilles
- epos sa končí Hectorovým pohrebom (Achilles napokon vydáva Hectorove telo rodine, ale až po zásahu bohov)
Odysea
- Trója dobytá vďaka ľsti = Odyseus zostrojí Trójskeho koňa (Danajský dar)
- nechcený, ľstivý,
zákerný dar
- Odyseus – bol opradený bystrosťou, intelektom
- zobrazuje putovanie, blúdenie, dobrodružnú cestu
kráľa Odysea
- trvá 10 rokov
- po 20 rokov (10 vojna + 10 putovanie) sa vracia domov k svojej žene Penelope (vzor vernej ženy) do
Itaky
- čelí nástrahám boha mora – Poseidona
- stretol sa s kyklopom, so sirénami
Zones.sk – Zóny pre každého študenta