Druhá svetová vojna, človek v totalitných režimoch, obraz v svetovej literatúre
Druhá svetová vojna, človek v totalitných režimoch, obraz v svetovej literatúre
1945 – koniec 2. Svetovej vojny
Po 1945 sa svet rozdelil na východ (socializmus, komunistická strana) a západ (kapitalizmus).
Východ –socialistický realizmus (hl. postava – proletár, idealizovaný robotník; schematickosť, šablónovitosť, čierno-biele videnie sveta), pod záštitou ZSSR
- Štáty: Československo, ZSSR, Bulharsko, Rumunsko, Poľsko, Juhoslávia, Maďarsko
70.roky = normalizácia
Západ – západná Európa + Americká literatúra
Americká literatúra
– kritický realizmus, sociálny realizmus, rôznorodé smery,
existencializmus (rieši otázky ľudskej existencie), Beatnická generácia (beat generation),
neorealizmus (vznik
Taliansko –vážne sociálne problémy, silné spoločenské rozdiely) – okrajové spoločenské vrstvy, na okraji veľkých miest
Európska literatúra – rozvíja sa existencializmus (lat. existentia = bytie, jestvovanie)
Symbol rozdelenia sveta – Berlínsky múr
- rozvíja sa absurdná dráma/divadlo
- rozvíja sa epické divadlo
- rozvíja s existenciálna/psychoanalytická dráma
- rozvíja sa antiromán
- rozvíja sa postmoderna
- rozvíja sa magický realizmus
Americká literatúra po 1945
Americký sen – sen o lepšom živote
- M. Remarque – odchádza do Ameriky = Tiene v raji
- dotýka sa niekoľkých kľúčových tém - základná téma = kritika morálky Američana v 50.rokoch
- tém 2.svetovej vojny z pohľadu amerických vojakov
(typická absurdita a čierny humor)
- problémy mladého človeka americkej spoločnosti
Poézia - kritický realizmus, sociálny realizmus, Beatnická generácia
- 1962 – získal Nobelovu cena za celoživotné dielo
Norman Mailer
Nahí a mŕtvi
- cynizmus, expresionizmus, absurdita
- naturalizmus (kontrast)
- obdobie: 2 sv. vojna
- postavy: Kroft , Gelleger, Red, Japonec
- vzťahy: Japonec zajatý na fronte
- konflikt: zajatie Japonca, duševný rozpor o rodine v domovine, Japonca popravili - pocit najprv znechutený, ale nakoniec ľahostajný
- dej:
- odohráva sa na konci vojny
- na ďalekom východe -ostrov Amopopei
Katova pieseň
- psychologický príbeh vraha (odsúdený na smrť)
Joseph Heller
Hlava XXII
- motto: hlave XXII neprešiel nikto cez rozum
- hlava XXII = súbor nariadení
- dej pred koncom 2.svetovej vojny (obsadenie juž. Talianska spojencami)
- ostrov Piarosa – Amer. letecká základňa
- bombardujú nemecké pozície
- postava:Yosarian
- nechce zomrieť nezmyselnou smrťou
- uvedomuje si hrôzy vojny, papalášov = vygumované mozgy
- uvedomuje si bezvýchodiskovosť
- hlava XXII – ak si blázon môžeš ísť domov → ak sa ale ide vypýtať priepustku domov = nie si blázon
- nemôže ísť domov, stále navršujú nálety
- nakoniec Yosarian – dezertuje do Švédska – dúfa, že svet sa zlepší
- Kompozícia: - 42 kapitol, mená kapitol podľa postáv
- nemá pevnú dejovú líniu
- reťazenie prostredníctvom príbehov jednotlivých postáv
- kritika americkej spoločnosti
- postava Yosariana sa objavuje vo
voľnom pokračovaní
- Hlava XXII – Záverečná
Gold nad zlato
Niečo sa stalo
William Styron
Sophiina voľba
- protivojnový román, konfrontovaný s bolestivými životnými okolnosťami
- príbeh ženy - Sophia Zawistovska
- príbeh rozpráva Stingo, mladý spisovateľ (môžeme v ňom vidieť Styrona)
- zoznamuje sa so Sophiou a jej priateľom Nathanom, je ich sused po 2.sv.vojne v Amerike
- retrospektívne sa vraciame do Poľska v 2.sv.vojne
1.voľba: či sa zapojí do protifašistického odboja v Poľsku a bude pomáhať svojim židovským priateľom, bola vydatá a mala 2 malé deti (syna a dcéru)
- nezapojila sa do odboja, bála sa o svoje deti
- po čase zistila, že jej otec bol zástancom nacizmu, antisemitizmu
- sklamaná, lebo otec bol protižidovsky orientovaný - dostáva sa do Osvienčimu
2.voľba: v Osvienčime – ktoré dieťa si má nechať, a ktoré poslať na smrť, dcéru
- nakoniec jej zobrali aj syna
- snažila sa ho potom nájsť, nenašla ho, dostala sa do USA, chorá, unavená, vychudnutá psychicky zničená
- jej muž bol tiež nacista (odchádza od neho)
- v USA sa zoznamuje s Nathanom – zamilujú sa do seba, žijú spolu
- Nathan – Žid žijúci v Amerika
- nevedel pochopiť čo sa dialo v Európe – spôsobilo to veľa hádok
- bol schizofrenik, mával bludy, bral drogy, pil
- náročný vzťah – Sophia trpela depresiami, snažila sa to maskovať
3.voľba: keď už sa nedalo inak – spáchali spolu samovraždu, otrávili sa cyankálami
- Stinga to zasiahlo
- pôvodne aj začal písať román, nedopísal ho, kvôli morálnym zásadám
Anglická literatúra po 1945
George Orwell
- zaoberal sa fenoménom totality
- ANGSOC – anglický socializmu
- doublethink – dvojité myslenie
Zvieracia farma
- novela (novodobá bájka)
- paroduje totalitný režim, zároveň poukazuje na obludnosť totalitného režimu
- reaguje ma udalosti v Rusku
- formálne využíva satirické postupy, ale opisuje vážny problém
- na farme → zvieratá sa rozhodnú vzbúriť voči človeka= na čele vzbury prasce
- každé zviera majú svoju úlohu
- zvrhnú vládu človeka, lebo sú ponižované, manipulované, šikanované, zneužívané
- dôjde k revolúcii
- prasatá chcú vládnuť → už nevládne heslo o rovnosti
- „všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie“
- v závere – obraz ako prasce s ľuďmi hrajú karty, a nevieš rozlíšiť kto je človek a kto je prasa
1984
- román
- poukazuje na to ako systém prevalcuje človeka
- ako dokáže zmeniť myslenie, zmysel života ľudí
- odohráva sa v fiktívnej krajine Oceánii, kde vládne štátostrana
- všetko sa tam prispôsobuje tomu, aby ste plnili to čo štát diktuje
- občan kontrolovaný na každom kroku okom „veľkého brata“
- vzniká nový jazyk, nevyjadruje vnútro – myslenie, cítenie; účelové vyjadrovanie
- ústredná postava – Winston Smith
- žije samotárskym spôsobom života
- robí na ministerstve, opravuje články čo majú byť pravdivé, ale nie sú
- stále sú vo vojnovom stave s niekým, aby udržali občanov v strachu
- Winston začína uvažovať, či to nie je divné, lebo si pamätá iný život v krajine
- mučia ho, týrajú, napokon sa úplne podvolí, uznáva, že iný život nie je možný
- stretáva sa s rôznymi ľuďmi, aj sa zaľúbi, ale stratí ju
- zoznamuje sa s človekom, ktorý mu poskytne možnosť spomenúť si na minulosť
- starožitník mu rozpráva o minulosti, ale napokon ho starožitník udal
Nemecká literatúra po 1945
- vzniká skupina 47
- mnohí spisovatelia mali skúsenosti z frontu, z jednotiek SS; považovaní za nepriateľov Európy
- členovia 47:
Heinrich Böll
- bojoval v nemeckej armáde, mal skúsenosti z amerického zajatia
- bol germanista, profesor na vysokej škole
- tému vojny konfrontuje z viacerých uhlov pohľadu
- námet: psychická deformácia človeka spôsobená vojnou
Biliard o pol desiatej
- generačný prierez jednej rodiny – Fehmelovci (starý otec, syn, vnuk)
- pred 2.sv.vojnou, počas 2.sv.vojny, po 2.sv.vojne → každú časť reprezentuje jeden z nich
- časť – starý otec, významný architekt
- časť – otec, Robert, príslušník vermachtu
- časť – syn, Jozef
- historický, psychologický, filozofický román
- osudy rodiny Fehmelovcov sú spojené s benediktínskym kláštorom, ktorý vystaval starý otec Fehmel – bolo to jeho celoživotné dielo
- jeho syn Robert pred koncom vojny dostal príkaz zničiť kláštor
- Robert – na konci vojny psychicky zruinovaný
- syn Jozef – tiež architekt, mal zrekonštruovať kláštor
- kľúčová postava – Robert
- z úplnej rezignácie Roberta dostane mladý chlapec, s ktorým sa zoznámi v hoteli, kde každý deň o pol desiatej s ním hráva biliard = terapia
- Robert si chlapca adoptuje
Günter Grass - až neskôr sa zistilo, že bol nacista
Plechový bubienok
- má realistickú aj mystickú polohu
- je obrazom nemeckej spoločnosti pred – počas – po
- postava – Oskar Macerat – trpaslík, hrbáč, decko ktoré sa rozhodlo, že nevyrastie
- už ako 3ročný sa rozhodol, rozmýšľal dospelým rozumom
- mal úchylku – v kritických chvíľach hral na svoj bubienok a prenikavo pišťal, že všetko čo bolo sklenené sa rozbíjalo →nakoniec ho umiestnili do psychiatrickej liečebne
Patrik Süskind
Parfum –Príbeh vraha
Ruská literatúra po 1945
- oficiálny prúd – jediná metóda zobrazenia = socialistický realizmus
- neoficiálny prúd – samizdatový, disidentská literatúra, odbojová
literatúra, tajná tvorba v štáte
- autori sledovaní, písali v tajnosti
- exilová literatúra – literatúra Rusov žijúcich mimo Ruska
Alexander Solzenicyn
- podáva obraz človeka žijúceho v totalitnom režime, človeka, ktorý je utláčaný totalitným režimom
- sám bol väznený v gulagoch
- do gulagov putujú inteligentný ľudia neprávom – lebo sa postavili proti režimu
novela Jeden deň Ivana Denisoviča
- bežný jeden deň väzňa
- nemá meno, má číslo
- stáva sa politickým väzňom náhodou
- neprávom odsúdený za špióna – lebo bo väznený vo Fr. a vrátil sa späť, tak ho odsúdili, lebo odišiel
román súostrovie GULAG
- nevyšlo 1. krát v Rusku; vyšlo v 70. rokoch vo Francúzsku
- vzbudilo neuveriteľný odozvu v západnej Európe
- kvôli tomu ho zbavili štátneho občianstva
- žil v USA do 90. rokov
- keď sa k moci dostal Gorbačov → vrátil sa do Ruska
- pokus o umelecký dokument
- prvky publicistiky, ignoruje umelecké postupy
- vecný obraz života v gulagoch
- svedectvo o otrockej práci v gulagoch
- obrazom týrania, mučenia, vypočúvania, smrti väzňov
román Rakovina
- odohráva sa v liečebni
- vypovedá o socializme v spoločnosti
Boris Pastenak
- jeho diela boli akceptované aj oficiálne = nemal taký silný názor na režim
román Doktor Živago