Štúrovská generácia (maturitná téma)

ŠTÚROVSKÁ GENERÁCIA

• hovoríme o období národného obrodenia
• pol 19. stor.
• aj v Uhorsku je revolučný pohyb – vyvrcholí v tzv. meruôsmych rokoch – 1848
  • revolúcia bola ale pre Slovákov neúspešná
• odlišnosti slov. a svetového romntizmu:
  • na Slovensku má romantizmus národno-oslobodzovací charakter
  • je revolučná
  • na 1. mieste sú revolučné témy boja za spravodlivosť
• námetom aj inšpiráciou im boli témy z minulosti:
  • Juraj Jánošík – symbol boja za spravodlivosť
    • romantici ho mýtizovali, heroizovali
    • vnímame ho v duchu symboliky a alegórie
    • monumentalizovaný hrdina
  • ďalšími námetmi sú turecké nájazdy, protiturecké boje a povstania
    • tiež sú symbolom boja za nár. slobdou
  • autori čerpajú námety z ľudovej slovesnosti
  • ožívajú ľudové žánre – ľud. balada, ľud. pieseň
  • vzniká nový žáner – ponášky na ľud. pieseň
  • tvoria sa lyricko-epické bás. skladby, revolučné básne
  • typický a príznačný je sylabický veršový systém (rovnaký počet slabík v každom verši)
    • typická je vnútroveršová pauza, oravidelné rýmové usporiadanie- aaabb (združený) alebo abab (striedavý)
  • z hľadiska lit. druhov dominuje lyrika
  • z hľadiska žánrov je anjprepracovanejšia balada
  • uvádzajú do života Štúrov spis. jazyk ako literárny
    • 1843- uzákonenie spis. slovenčiny – Štúr, Hurban, Hodža
      • na základe stredoslovesnkého nárečia
    • nie je príznačná téma lásky k žene, ale ukazuje sa u Sládkoviča
    • vzniká naša národná hymna – Janko Matúška
      • vzniká ako predzvesť revolučných udalostí
      • príležitostná báseň – vzniká na protest vylúčnenia Ľudovíta Štúra z postu profesora na evanjelickom lýceu
        • študenti na protest odchádzajú do Levoče
      • vzniká aj revolučná báseň Duma bratislavská – Janko Kráľ
        • údajne to bola prvá báseň napísaná v Štúrovaj slovenčine
      • predstavitelia: SAMO CHALUPKA
        • JANKO KRÁĽ
        • JÁN BOTTO
        • ANDREJ SLÁDKOVIČ

SAMO CHALUPKA

• najstarší spomedzi slov. romantikov
• kňaz
• má revolučné skúsenosti z revolúsie v Poľsku
• študoval aj filozofiu
• je jedný zo zakladateľov Spoločnosti česko-slovanskej
  • upriamovala pozornosť na svet slovanstva
• kľúčové je pre neho oživenie zbojníckej tradície
• dielo : MOR HO! – hrdinský epos
  • námetom sú Šafárikové dejiny o slovenoch
    • Šafárk- historik, vedec, študoval dejiny slovanov
  • dej sa lokalizuje na hranice našej vlasti – k Dunaju, pod bralom hradu Devín
  • báseň o boji za národnú slobodu
  • k Dunaju prichádza Riman cár so svojím vojskom s cieľom podmaniť si krajinu
  • prichádzajú k nemu poslovia- slovanskí junáci – privítajú ho chlebom a soľou
  • cár tieto dary neprijíma -> jednoznačne chce ukázať svoju silu a nadradenosť
    • slovania chcú viesť boj
    • boj je nerovnomerný, slovania sú neporovnateľne slabší ako rímske vojsko
    • v boji zomierajú aj slovania aj rimania – Riman cár sa napokon hanbí, lebo vidí, že zbytočne padli vojaci
  • boj skupiny Slovanov vnímame ako morálne víťazstvo
• báseň BRANKO – epitaf na Chalupkovom hrobe je z tejto básne : „ Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ môj ľúbil som.“

JANKO KRÁĽ

• najrevolučnejší, zároveň aj najsubjektívnejší a najzáhadnejší – prezývali ho divný Janko
• chodil sám pomedzi ľudí a burcoval ich do boja
• tvorí revolučné básne :
  • OROL – o mládencovi, ktorý opúšťa rodný kraj
    • silný byronizmus – bojuje proti svetu, ale je sám
    • nakoniec mládenec umiera
    • titanizmus – môžme ho pozorovať ako u jediného medzi týmito básnikmi
  • JARNÁ PIESEŇ – považovaná za najkrajšiu báseň o slobode
  • DUMA BRATISLAVSKÁ
  • ŠAHY – popis neúspechu revolúcie
    • Janko Kráľ veľmi ťažko niesol neúspech revolúcie
    • v Šahách bol uväznený
  • kľúčovým v jeho živote bol neúspech v revolúcii – utiahol sa do Zlatých Moraviec, kde pôsobil ako právnik a advokát, tu aj v absolútnej anonymite dožíva
  • kľúč. dielo: ZAKLIATA PANNA VO VÁHU A DIVNÝ JANKO
    • alegorický charakter
    • panna- symbol Slovenska, ktoré básnik vníma ako zakliate
    • vnímame autoštylizáciu
    • rozdeľuje sa do troch častí:
      • časť : obraz rodného kraja, života Slovákov, ich náplň života, každodenná práca, zvyky – idylické zobrazenie
        • zoznamujeme sa s mládencom
        • dozvedáme sa, že mládenec je opustený, často sedáva na brehu Váhu, nerozumie mu ani matka ani otec
        • odchádza z domu
      • časť : jadro príbehu – Janko si od ľudí vypočuje legendu o zakliatej panne (napolovicu žena, napolovicu ryba), ktorá čaká na junáka, ktorý ju na Vstúpenie o polnoci vyslobodí keď, s prevráteným kabátom a vyvrátenými vreckami skočí do stredu Váhu
        • Janko sa na to podujme, ale zabudne si vrecká obrátiť a utopí sa
      • časť : obraz rána, kde sa dozvedáme, že Janík zomrel, na brehu Váhu je opísaný mŕtvy Janík

JÁN BOTTO

• najmladší zo štúrovcov
• najviac rozvinul ústnu ľudovú slovesnosť vo svojej tvorbe
• píše najmä balady
  • Žltá ľalia – balada o manželskej nevere po smrti
  • Lucijný stolček
  • Ctibor
  • Margita a besná – zobrazuje vzťah macochy a jej nevlastnej dcéry, ktorú macocha zhodí z brala
    • má veľké výčitky – nakoniec sama skočí z toho istého miesta
  • Smrť Jánošikova – lyricko-epická skladba
    • 9 spevov
    • Jánošík – symbol
    • základný princíp – kontrast
    • báseň je o neúspešnej revolúcii
    • motív zakliatosti Slovenska
    • autor sa sústreďuje na zlapanie, väznenie a popravu Jánošíka – alegória na revolúciu
    • obraz zbojíckej družiny
    • v rovnováhe sú lyrické a epické prvky