Štúrovská generácia (maturitná téma)
ŠTÚROVSKÁ GENERÁCIA
- hovoríme o období národného obrodenia
- pol 19. stor.
- aj
v Uhorsku je revolučný pohyb – vyvrcholí v tzv. meruôsmych rokoch – 1848
- revolúcia bola ale pre Slovákov
neúspešná
- odlišnosti slov. a svetového romntizmu:
- na Slovensku má romantizmus národno-oslobodzovací
charakter
- je revolučná
- na 1. mieste sú revolučné témy boja za spravodlivosť
- námetom aj
inšpiráciou im boli témy z minulosti:
- Juraj Jánošík – symbol boja za spravodlivosť
- romantici ho
mýtizovali, heroizovali
- vnímame ho v duchu symboliky a alegórie
- monumentalizovaný hrdina
- ďalšími
námetmi sú turecké nájazdy, protiturecké boje a povstania
- tiež sú symbolom boja za nár.
slobdou
- autori čerpajú námety z ľudovej slovesnosti
- ožívajú ľudové žánre – ľud. balada, ľud.
pieseň
- vzniká nový žáner – ponášky na ľud. pieseň
- tvoria sa lyricko-epické bás. skladby, revolučné
básne
- typický a príznačný je sylabický veršový systém (rovnaký počet slabík v každom verši)
- typická je vnútroveršová pauza, oravidelné rýmové usporiadanie- aaabb (združený) alebo abab (striedavý)
- z hľadiska lit. druhov dominuje lyrika
- z hľadiska žánrov je anjprepracovanejšia balada
- uvádzajú do života Štúrov
spis. jazyk ako literárny
- 1843- uzákonenie spis. slovenčiny – Štúr, Hurban, Hodža
- na základe stredoslovesnkého
nárečia
- nie je príznačná téma lásky k žene, ale ukazuje sa u Sládkoviča
- vzniká naša národná hymna –
Janko Matúška
- vzniká ako predzvesť revolučných udalostí
- príležitostná báseň – vzniká na protest
vylúčnenia Ľudovíta Štúra z postu profesora na evanjelickom lýceu
- študenti na protest odchádzajú do Levoče
- vzniká aj revolučná báseň Duma bratislavská – Janko Kráľ
- údajne to bola prvá báseň napísaná
v Štúrovaj slovenčine
- predstavitelia: SAMO CHALUPKA
- JANKO KRÁĽ
- JÁN BOTTO
- ANDREJ
SLÁDKOVIČ
SAMO CHALUPKA
- najstarší spomedzi slov.
romantikov
- kňaz
- má revolučné skúsenosti z revolúsie v Poľsku
- študoval aj filozofiu
- je jedný zo
zakladateľov Spoločnosti česko-slovanskej
- upriamovala pozornosť na svet slovanstva
- kľúčové je
pre neho oživenie zbojníckej tradície
- dielo : MOR HO! – hrdinský epos
- námetom sú Šafárikové dejiny
o slovenoch
- Šafárk- historik, vedec, študoval dejiny slovanov
- dej sa lokalizuje na hranice našej vlasti –
k Dunaju, pod bralom hradu Devín
- báseň o boji za národnú slobodu
- k Dunaju prichádza Riman cár so svojím vojskom
s cieľom podmaniť si krajinu
- prichádzajú k nemu poslovia- slovanskí junáci – privítajú ho chlebom a soľou
- cár tieto
dary neprijíma -> jednoznačne chce ukázať svoju silu a nadradenosť
- slovania chcú viesť boj
- boj je nerovnomerný, slovania
sú neporovnateľne slabší ako rímske vojsko
- v boji zomierajú aj slovania aj rimania – Riman cár sa napokon hanbí, lebo vidí, že
zbytočne padli vojaci
- boj skupiny Slovanov vnímame ako morálne víťazstvo
- báseň BRANKO
– epitaf na Chalupkovom hrobe je z tejto básne : „ Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ môj ľúbil som.“
JANKO KRÁĽ
- najrevolučnejší, zároveň aj najsubjektívnejší a najzáhadnejší – prezývali ho divný
Janko
- chodil sám pomedzi ľudí a burcoval ich do boja
- tvorí revolučné básne :
- OROL –
o mládencovi, ktorý opúšťa rodný kraj
- silný byronizmus – bojuje proti svetu, ale je sám
- nakoniec mládenec
umiera
- titanizmus – môžme ho pozorovať ako u jediného medzi týmito básnikmi
- JARNÁ PIESEŇ –
považovaná za najkrajšiu báseň o slobode
- DUMA BRATISLAVSKÁ
- ŠAHY – popis
neúspechu revolúcie
- Janko Kráľ veľmi ťažko niesol neúspech revolúcie
- v Šahách bol uväznený
- kľúčovým v jeho živote bol neúspech v revolúcii – utiahol sa do Zlatých Moraviec, kde pôsobil ako právnik a advokát, tu aj
v absolútnej anonymite dožíva
- kľúč. dielo: ZAKLIATA PANNA VO VÁHU A DIVNÝ JANKO
- alegorický
charakter
- panna- symbol Slovenska, ktoré básnik vníma ako zakliate
- vnímame autoštylizáciu
- rozdeľuje sa do troch
častí:
- časť : obraz rodného kraja, života Slovákov, ich náplň života, každodenná práca, zvyky – idylické zobrazenie
- zoznamujeme sa s mládencom
- dozvedáme sa, že mládenec je opustený, často sedáva na brehu Váhu, nerozumie mu ani matka ani
otec
- odchádza z domu
- časť : jadro príbehu – Janko si od ľudí vypočuje legendu o zakliatej panne (napolovicu
žena, napolovicu ryba), ktorá čaká na junáka, ktorý ju na Vstúpenie o polnoci vyslobodí keď, s prevráteným kabátom a vyvrátenými
vreckami skočí do stredu Váhu
- Janko sa na to podujme, ale zabudne si vrecká obrátiť a utopí sa
- časť : obraz
rána, kde sa dozvedáme, že Janík zomrel, na brehu Váhu je opísaný mŕtvy Janík
JÁN
BOTTO
- najmladší zo štúrovcov
- najviac rozvinul ústnu ľudovú slovesnosť vo svojej tvorbe
- píše najmä
balady
- Žltá ľalia – balada o manželskej nevere po smrti
- Lucijný stolček
- Ctibor
- Margita a besná – zobrazuje vzťah macochy a jej nevlastnej dcéry, ktorú macocha zhodí
z brala
- má veľké výčitky – nakoniec sama skočí z toho istého miesta
- Smrť Jánošikova –
lyricko-epická skladba
- 9 spevov
- Jánošík – symbol
- základný princíp – kontrast
- báseň je
o neúspešnej revolúcii
- motív zakliatosti Slovenska
- autor sa sústreďuje na zlapanie, väznenie a popravu Jánošíka –
alegória na revolúciu
- obraz zbojíckej družiny
- v rovnováhe sú lyrické a epické prvky
Zones.sk – Zóny pre každého študenta