Literatúra starovekého sveta (3. tisícročie pred n. l. – 5. storočie n. l.)

Starovekú literatúru tvorí staroveká orientálna literatúra a staroveká antická literatúra.
 
STAROVEKÁ ORIENTÁLNA LITERATÚRA (3. tisícročie p. n. l – 5. storočie n.l.)
 
-sumerská literatúra: považujeme ju za najstaršiu literatúru a rozvíjala sa na území Mezopotámie. Najvýznamnejšou pamiatkou sumerskej literatúry je
Epos o Gilgamešovi – najstaršie dielo svetovej literatúry, zachovalo sa v štyroch verziách, dielo je napísané klinovým písmom na 12 hlinených tabuľkách a najznámejšie verzie sú novoasírska a babylonská.
Hlavným hrdinom je Gilgameš – kráľ, ktorý panoval v meste Uruk. Bol z 2/3 Boh (po matke) a 1/3 človek (po otcovi). Bol krásny muž, vysoký, ramenatý, s kučeravými vlasmi spletenými do vrkočov, bohovia ho obdarovali silou a odvahou, bol tvrdý k ľuďom, od boha múdrosti dostal dôvtip a múdrosťou sa vyrovnal 7 mudrcom
-  má 2 ústredné motívy : 1. priateľstvo Gilgameša s Enkiduom
2. snaha Gilgameša získať nesmrteľnosť
Gilgameš bol prísnym kráľom mesta Uruk, vyžadoval od ľudí veľa práce. Obyvatelia požiadali o pomoc bohyňu, ktorá vytvorila silného polodivého človeka menom Enkidu. Ten zápasil s Gilgamešom a vyhral nad ním. Spriatelili sa, vybrali sa do libanonských hôr, aby zničili obra Chuvavu, ktorý spôsoboval ľuďom zlo a porazili ho s pomocou Boha slnka. Po návrate do Uruku bohyňa Ištar vzplanie láskou ku Gilgamešovi. Gilgameš ju odmietne a za trest posiela bohyňa nebeského býka. Enkidu spolu s Gilgamešom  ho porazia. Enkidu  urazil bohyňu, tým privolal jej kliatbu a zomrel. Gilgameš smútil nad smrťou priateľa. Rozhodol sa nájsť jediného predka, ktorého bohovia obdarili nesmrteľnosťou (pretože prežil potopu sveta). Gilgameš nezíska nesmrteľnosť, pretože nevydrží bdieť 6 dní a 7 nocí a keď neskôr vyloví zo dna oceánu rastlinu nesmrteľnosti zožerie mu ju had.
Záverečná časť eposu obsahuje rozhovor medzi Gilgamešom a Enkiduovou dušou, vyvolanou z podsvetia, v ktorom sa Gilgameš dozvedá o pochmúrnom živote po smrti.
IDEA: hľadanie odpovede na otázku zmyslu ľudského života. Nesmrteľnosť si človek môže zabezpečiť činmi, ktorými sa zaslúži o vlasť, ľudstvo..
 
-  hebrejská literatúra: považujeme za najmladšiu literatúru z orientálnych
Najväčším prínosom pre svetovú kultúru sa stala Biblia. Biblia je pre veriacich ľudí viac než obyčajné literárne dielo, je pre nich Božím slovom, Písmom svätím. Biblia je najčítanejším  a najprekladanejším dielom svetovej literatúry. Je to súbor textov, pravidiel náboženskej viery a morálky. Skladá sa zo Starého a Nového zákona. Biblia je základnou knihou dvoch svetových náboženstiev: judaizmu (t. j. židovského náboženstva – Starý zákon) a kresťanstva (Starý a Nový zákon).
Starý zákon (zákon vo význame zmluvy medzi Bohom a izraelitmi). Tvorí ho 46 kníh a sú trojakého druhu: a) historické (dejepisné) - 5 kníh Mojžišových (Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri  a Deuteronómium). V knihách Genezis  a Exodus je opísané stvorenie sveta a človeka, život prarodičov Adama a Evy, prvotný hriech....Vo zvyšných troch sú príbehy morálne a etické.
-  Kniha Jozue, Kniha Sudcov, Kniha Rút
b) prorocké – Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel, Daniel a iné
c) poučné a básnické – Jób, Žalmy, Kniha Prísloví...
Nový zákon (zákon vo význame medzi Bohom a kresťanmi). Tvorí ho 27 kníh a sú delené:
a)  historické (dejepisné) – 4 evanjeliá ( Matúšovo, Markovo, Lukášovo a Jánovo), rozprávajú o živote a umučení Krista
b)  poučné – Listy 21 epištol (epištola = apoštolský list určený kresťanom), ktorých autormi sú Pavol, Jakub, Peter, Ján, Júda
c)  prorocké – Zjavenie Jánovo- apokalypsa (zjavenie), ktorého cieľom je ukázať skrytý zmysel udalosti, zvestovať o jedinečnej sile a sláve Ježiša Krista
 
-  indická literatúra – jej centrom sa stali povodia riek Indu a Ganga. Najstaršími indickými pamiatkami sú védy- posvätné knihy o poznaní, velebili svojich bohov. Umenie Indie je ovplyvnené náboženstvom ( budhizmus, hinduizmus, džinizus, brahmanizmus)
Mahábhárata – opisuje bratovražedné boje medzi vládnucimi rodmi ( je preložená rozprávkovými legendami, bájkami, náboženskými či filozofickými výkladmi)
Rámájana (Putovanie Rámovo) – hrdinský epos o životných dobrodružstvách princa Rámu a jeho žený Síty
 
-  staroegyptská literatúra – texty sa písali na steny chrámov, sarkofágov.
Kniha mŕtvych – súbor náboženských textov, akési rady zomrelému
Texty pyramíd – súbor zariekadiel založený na bohatej mytológii
 
STAROVEKÁ ANTICKÁ LITERATÚRA (7. storočie p. n. l. – 5. storočie n. l.)
Antika je súhrnný názov pre grécky a rímsky starovek a jeho kultúru. Zahŕňa starovekú grécku a starovekú rímsku literatúru.
 
Grécka literatúra : Z tohto obdobia vďaka Homérovi poznáme dve veľdiela gréckeho písomníctva- eposy Ilias a Odysea
Ilias – opisuje posledných 51 dní vojnového stretnutia Grékov a Trójanov s početnými retrospektívami ( návraty do minulosti). Vojnu vyvolal syn trójskeho kráľa Priama Paris, ktorý uniesol krásnu Helenu, manželku spartského kráľa Menelaa. Ústredným motívom je Achillov hnev, veliteľ Agamemnón mu odňal obľúbenú zajatkyňu, Achilles prestal bojovať a prevahu nadobudli obrancovia Tróje pod vedením bojovníka Hektora. Achilles požičal svoju výzbroj priateľovi Patroklovi, ktorého nepriatelia považovali za samotného Achilla a dali sa na útek. Hektor ho ale spoznal a Patrokla zabil. Achilles pomstil jeho smrť tým, že zabil veľa Trójanov i Hektora, ktorého obnaženú mŕtvolu vláčil priviazanú k vozu okolo Patroklovej mohyly, až po zásahu bohov vydal Hektorovu mŕtvolu kráľovi Priamovi, dielo končí obrazom pohrebu Hektora.
 
Odysea má vyše 12 000 veršov a zobrazuje najmä posledných 41 dní desaťročného putovania itackého kráľa Odysea pri návrate z trójskej vojny. Odysea sa vyznamenal tým, že dal postaviť  dreveného koňa. Po skončení vojny odmietol pozvanie boha a ponáhľal sa domov za svojou ženou Penelope a synom, ktorý sa narodil po jeho odchode na vojnu. Bohovia sa urazili a ich hnev ho sprevádzal na celej ceste.(Odysea odoláva hnevu aj napriek tomu, že: napr. navštívi krajinu vetrov, unikne nástrahám jenookého obra, unikne nástrahám spevu polozvieracích sirén, tým, že si zaleje uši voskom...). Niektoré bohyne ho však ochraňovali. A tak jeho 10 ročná cesta domov bola plná nebezpečenstiev, ale aj dobrodružstiev. Najväčšou ochrankyňou Odysea bola bohyňa Aténa a tá nakoniec zariadila pomocou bájnych moreplavcov – Fajácov jeho šťastný návrat domov. Tam ho čakali už dospelý syn a verná manželka Penelope.
Ezop
-žil v 6. stor. p. n. l., pôvodom otrok, hrbatý a škaredý človek , ale bol mimoriadne múdry a duchaplný. Vo svojich bájkach z ríše zvierat kritizoval zlé ľudské vlastnosti . Využíval alegóriu a z príbehu vždy vyplýva ponaučenie. Jeho bájky sa pôvodne šírili ústnym podaním, neskôr ich spísali rimania po latinsky.
 
-Lyrika:
Sapfo
-pochádzala z bohatej aristokratickej rodiny a v období demokracie, keď boli boháči prenasledovaní sa utiahla na ostrov Lesbos, kde založila školu pre bohaté dievčatá tzv. „Dom Múz“, tu sa dievčatá učili spievať, tancovať, písať básne, spoločensky sa správať a tiež slúžiť bohom. Písala veľmi citové básne, v ktorých oslavovala lásku, priateľstvo, prírodu. Jej rukopisy v 11. storočí pobúrili byzantských spisovateľov, preto ich spálili. Z jej tvorby sa zachovala iba báseň Modlitba k Afrodite.
 
-Dráma:
Dramatické umenie v Grécku sa rozvíjalo aj vďaka početným divadlám. V divadlách mohli byť hercami a divákmi len muži. Tí stvárňovali aj ženské postavy. Na tvári mali veľké masky, aby ich bolo vidieť aj z väčšej vzdialenosti. V hre účinkoval zbor, ktorý spieval a tancoval. Hlavní predstavitelia gréckej tragédie sú: Sofokles, Aischylos, Euripides(tragédie) a Aristofanes (komédie).
Sofokles: z jeho rozsiahlej tvorby 123 tragédii sa zachovalo iba 7. Z tých 7 sú najznámejšie:
Antigona – vojna „siedmich proti Tébam“, t. j. vojna medzi Oidipovými synmi Polyneikom a Eteoklom. Skončila sa smrťou obidvoch bratov. Ich nástupca Kreon dá Eteokla ako obrancu vlasti pochovať dôstojne, ale pod hrozbou smrti zakáže pochovať telo vlastizradcu Polyneika. Antigona ich sestra však na príkaz nedbá. Považuje ho za odporujúci božím zákonom. Bratovo telo dôstojne pochová. Keď ju pri tom pristihne Kreon, rozhodne sa, že ju zaživa zavrie do skalnej hrobky. Jeho syn Haimon ho prosil o život svojej snúbenice Antigony. Kreon bol neoblomný. Až výstraha veštca presvedčí Kreona, aby odvolal zákaz pochovania a šiel zachrániť Antigonu. Je však neskoro Antigona sa obesila. Po nevydarenom pokuse napadnúť svojho otca sa zúfalý Haimon prebodne mečom a samovraždu spácha aj jeho matka, od žiaľu nad synovou smrťou.
 
Kráľ Oidipus – zobrazuje tragický osud kráľa Oidipa, ktorý sa podľa veštby ožení s vlastnou matkou a zabije vlastného otca. Oidipus sa oslepí, aby nevidel následky hrôz , ktorých sa dopustil.
 
Elektra – tragédia, ktorá oslavuje hrdinský postoj Agamemnonovej dcéry Elektry, vzdoruje vrahom svojho otca a v duchu tradičnej morálky pomáha pomstiť jeho smrť.
 
Aischylos: je považovaný za zakladateľa gréckej tragédie, ktorej vtlačil základnú formu. Napísal Pripútaný Prométeus.
 
Euripides napísal okolo 90 hier, zachovalo sa len 17  tragédií a jedna satyrská dráma. Napísal Medea: tragédia ženy, ktorá opustila svoju vlasť a s vodcom argonautov Iasonom odišla do jeho zeme. Keď ju Iason opustí, pre inú ženu. Medea sa mu pomstí smrťou ich detí i Iasonovej novej ženy a jeho otca.
 
Aristofales – je najslávnejším autorom komédií. Napísal:
Lysistrata- protivojnová satira, ženy sa spiknú proti mužom, aby si vynútili mier.
Rímska literatúra: je mladšia ako grécka, rozvíjala sa od 3. stor. p. n. l. do 5 st. n. l.
Na rozvoj rímskej epiky vplýva politický a spoločenský život v starovekom Ríme. Nastáva rozvoj rečníctva, poézie a histórie.
Faius iulius Ceasar – politik, vojvodca a spisovateľ. Dielo : Zápisky o vojne v Galii –obhajuje tiahnutie do Galie ak politickú nutnosť pre bezpečnosť Ríma.
Marcus Tullius Cicero – rečník
 
Vergílius – básnik, diela: Bucolica – pastierske idyly
Georgica – roľnícke ódy
Aeneas – epos opisujúci dobrodružné príhody hlavného hrdinu Aenea, ktorý uteká z horiacej Tróje, vedome sa podriaďuje osudu a plní povinnosti k bohom, vlasti a rodine. Na príkaz bohov hľadá Aeneas so svojimi druhmi – otcom a synom novú vlasť. Po blúdení na moriach a po bojoch s italickými kmeňmi sa usadí v Latiu, ožení sa s dcérou kráľa Latinov Lavíniou a zakladá v novej vlasti nový rod, z neho vzídu rímski panovníci. Aeneas sa považuje za praotca rímskeho národa. (Vergílius = rímsky Homér)
 
Ovídius – básnik, diela: Umenie milovať – básnická zbierka, radiaca ženám i mužom, ako si získať a uchovať lásku.
Metamorfózy (Premeny) – súbor spracovaných bájí s témou premeny, rozpráva o premene človeka na zviera, rastlinu, kameň, vodu, hviezdu...Dielo je pretkaná myšlienkami o pominuteľnosti a premenlivosti sveta, vyniká ľahkosťou fantázie a dôrazom na zmyslovosť.
Pygmalion – o sochárovi Pygmalionovi, ktorý  sa zaľúbil do sv. sochy
 
Horácius – básnik, dielo:
Satiry – ironizuje zápory ľudského charakteru, hlavným motívom diela je otázka ako žiť a ako sa stať šťastným, ukazuje správny spôsob života v protiklade s ľudskými chybami a omylmi.
Ódy, Listy – dáva ľuďom návod ako mravne žiť, ako získať šťastie.